V roku 1711 sa začala séria procesov na esterházyovskom panstve Šintava. Hoci dnes sa nám budú zdať úsmevné, na ilustráciu uveďme niekoľko príkladov z výpovedí svedkov: Judita Domaszová obviazala krave rohy šatkou, Zuza Varghová nasypala pod kravu perie a vdova Magda Sámotová jedla v zime čerstvé marhule. Dorota Csizmaziová uriekla tých, ktorí ju hnevali, a všetci preto ochoreli. V tom istom roku vzniesli obvinenie aj proti Anne Vargovej, manželke Františka Kovácsa, taktiež z obce Nekyje. Výpovede proti nej boli také závažné, že ju odsúdili na sťatie a následné upálenie jej pozostatkov na hranici.
.temný stredovek v novoveku
V čase, keď vzdelanosť bola výsadou, poskytovali honby na čarodejnice istú satisfakciu pre veci nevysvetliteľné a neraz tragické. Čarodejníctvo či bosoráctvo bolo pokladané za nehumánnu činnosť, ktorú praktizovali bosoráci, predovšetkým ženy – bosorky. Tradícia ich zaraďuje do obdobia temného stredoveku, ale nie je to celkom tak. Vrcholným obdobím „činnosti bosoriek“ bol raný novovek, teda 16. – 17. storočie, a v niektorých častiach Európy dokonca osvietenské 18. storočie. Pravda, prenasledovanie bosoriek má svoje korene v stredoveku, v snahe vykoreniť staré pohanské tradície, a tiež v procesoch s kacírmi a rôznymi sektármi. Na tento účel cirkev zriadila v rokoch 1231 – 1232 ústredný cirkevný vyšetrovací úrad, inkvizíciu a aby pátranie po kacíroch bolo úspešnejšie, v roku 1252 bolo pri vypočúvaní povolené aj mučenie. Vyšetrovanie obvykle vyvrcholilo do obvinenia zo spojenia s diablom a „kacírske čarodejníctvo“.
Viera, že istými vedomosťami je možné privolať diabla a využiť ho na dosiahnutie cieľov, živila širokú škálu rituálnej mágie. Diabol sa neobjavoval len vtedy, ak ho na to vyzvali, ale pokúšal a zvádzal všade. Doboví autori písali traktáty o tom, ako sa Satan v noci objavuje v podobe muža (succubus) alebo ženy (incubus) a má pohlavný styk so spiacimi osobami. Motív milostného aktu nesú v sebe aj obscénne nočné rituály, čierne omše či sabaty. Ich pôvod pochádza pravdepodobne z antiky – z bakchanálií, ale aj z obvinení prvých kresťanov pohanskými Rimanmi, podľa ktorých v noci tajne usporadúvali neviazané orgie. Teoretici bosoráctva rozvili podozrenia o obety bosoriek svojmu pánovi (diablovi), pričom často to boli obety detské, ktoré buď priamo na mieste zjedli, alebo z nich pripravili rôzne masti, používané pri ďalšej nečistej (zlo)činnosti. Často opakujúcim sa obrazom je sám diabol, prichádzajúci v rôznych podobách – raz ako mačka, inokedy ako cap, ale veľmi často aj ako pekný muž. Bosorky ho vítali a potvrdzovali svoju oddanosť bozkom na zadok. Po zriadení inkvizície sa zázračným spôsobom rozmnožili priznania účastníkov týchto čiernych omší, ktorí pred začatím mučenia ešte nevedeli, že sa na nich zúčastnili, ale pod vedením skúsených vyšetrovateľov si na všeličo pospomínali.
.400 slovenských bosoriek
Začiatkom júla 1675 obžalovali Žofiu Krištofíčku, obyvateľku Krupiny, ktorá menovala aj svoje štyri družky, Katrušu, Bábeľku a Marínu Igaličku: „Stridžiti mne Kriva Katruša, ješte tomu dva roky neni, naučila a davala mi masti zelenej, aby sa s ňú mazala a tak lidi davila. Anku pak, Schreiber Palkovu manželku, jedenkrate sem ostrašila a zatym rano sem jej dva prsty ven krutila. A ta mast jest u Katruši a tedy sem se s ňú namazala, tak se mi zdalo, že mne vietor k nej zaniesol. ... Ano, jak Babela tak i Igalička Marina jsu strigy.“ Bábelka pri mučení priznala svoje sklamanie, pretože „Dábel nám toliko sliboval, že budeme bohate. A videla sem toho čerta, mnohokrate v černem košutovem spusobu.“ Všetky ženy sa priznali, takže súd nemusel dlho uvažovať: všetky štyri skončili na hranici. Maríne Igaličke uľahčili trest, pred upálením bola sťatá.
Najväčšie prenasledovanie bosoriek v Európe spadá do obdobia približne od roku 1430 až do roku 1780. Za tri a pol storočia padlo za obeť okolo 60- až 80-tisíc osôb. Na území Uhorska je známych okolo 2 000 obvinení z bosoráctva, z toho asi 400 na území dnešného Slovenska. Približne polovica obvinených skončila na hranici alebo zomrela iným spôsobom v rukách kata. Najstarší známy proces je z roku 1520 z Banskej Štiavnice a posledný sa konal roku 1777 v Kežmarku. Vo všeobecnosti bola intenzita vyhľadávania a prenasledovania bosoriek v Uhorsku mierna. Dôvodom je jednak skutočnosť, že tu nikdy nepôsobila inkvizícia a bosoráctvo bolo posudzované ako bežný civilný zločin, na druhej strane bola krajina práve v období vrcholnej honby na bosorky zamestnaná obranou proti Osmanom. Len čo sa skončili protiturecké vojny, hranice sa rozhoreli o to intenzívnejšie.
Uhorské súdy vynášali aj relatívne mierne rozsudky. Pravda, aj tu sa upaľovalo, topilo, pochovávalo za živa či stínalo, ale procesy sa často končili aj obyčajným vyšľahaním metlou, vyhnaním z obce, napomenutím, ale aj oslobodením. Počet oslobodených, potrestaných menšími telesnými alebo finančnými trestami bol porovnateľný s počtom odsúdených na smrť. Medzi obvinenými viedli ženy nad mužmi v pomere 9:1.
V rokoch 1743 – 1744 vyšetrovali v Trnave skupinku bosoriek. Prvou bola vdova po Jurajovi Abdonikovi Magdaléna Görög z Ružindola. Rozsudok súdu znel: „...Protoš ona mnohim Lidem w rozlicznich Weczach Prehrozne skodliwa bila a Proczy desatoro Bozich Prikazanj skrz Predmenuwane swe zle skutky zohresila se bo za Pokutu, insim Pak na Priklad yakosto Zyewnu Bosorku na Po Prawnem Mistye styata a Potemak z palena bude“. Anna Chlebová alias Jamborka, manželka Jána Nemcza z Ružindola „yak zyawna Bosorka a Mrcha Zena na poprawnem Miste Styata, a potem Spalena bude“. Obom veľmi priťažilo, že aj ich rodná obec potvrdila podozrenie o tom, že sú bosorky. Pre spoluprácu s Jamborkou boli súdené aj Katarína Basznaková a Abdonikovej nevesta Mária Huszanyová. Prvú po mučení pustili, druhú navždy vykázali z mesta a okolia Prešporka.
.ako sa dalo stať bosorkou?
Vcelku jednoducho. Stačilo, ak sa telesnými, duševnými alebo mentálnymi vlastnosťami, hospodárskymi, sociálnymi, etnickými alebo náboženskými danosťami odlišoval od populačného priemeru, teda nebol uniformný alebo v ňom chýbala schopnosť zaradiť sa do šedého priemeru. Predpoklady mali osoby, ktoré nadávali a kliali, liečili a prevádzali mágiu, boli čarodejníkmi (prisudzovala sa im nadprirodzená schopnosť), alebo hocikto, koho obvinili z urieknutia (malefície). Vo výpovediach svedkovia rozprávajú príbeh, ktorý sa stal v ich okolí, rekonštruujú udalosti v kontexte tradičných bosoráckych či čarodejníckych povier. Z udalostí, ktoré sa im prihodili, porozprávajú tie, ktoré sa v ich ponímaní stali vinou urieknutia alebo pôsobenia bosorky. Dôvodom obvinenia boli najčastejšie vzájomný konflikt, vyhrážky a preklínanie, skutočné udalosti, vymykajúce sa z každodennosti, nadprirodzené javy, urieknutie či liečenie.
V Krupine roku 1723 v bosoráckych veciach skúsený udavač Martin Brezňan obvinil Martina Koziara a jeho ženu z čarovania. Jeho podozrenie sa však nepodarilo dokázať, tak na oplátku Koziar obvinil Brezňana, že klial. Napokon celá vzájomná nevraživosť skončila v stratene, ale predsa zasiala semienko podozrenia: Koziara po smrti vykopali z hrobu a ako strigôňa upálili aspoň jeho ostatky, a jeho ženu Dorišu upálili v tom istom roku.
Zo súdnych zápisníc je jednoznačné, že najviac podozrení vyplynulo z osobných konfliktov „bosorky“ a postihnutého, respektíve svedka. Často si obvinenie privolala sama „bosorka“ chválením sa svojimi domnelými nadprirodzenými schopnosťami, neprístojným správaním, ako bol alkoholizmus či sexuálna neviazanosť, predvádzaním magických úkonov, udeľovaním „dobrých“ rád alebo verejným urieknutím. Liečiteľstvo a pôrodníctvo samo osebe predstavovalo vstupenku do radov bosoriek, najmä pri neúspechu liečebnej metódy, narodení mŕtveho alebo postihnutého dieťaťa a v neposlednej miere pri pokusoch o prerušenie tehotenstva. Množstvo vyšetrovaní sa začalo obyčajným obvinením z nejakého úplne bežného zločinu, ku ktorému sa v priebehu vyšetrovania pridružilo aj bosoráctvo.
Nezanedbateľnými príčinami honby na bosorky však boli aj mnohé prírodné katastrofy, hospodárske krízy a spoločenské napätia, ktoré vznikli najmä vtedy, keď nastali suchá, alebo naopak, neustále dažde, keď vypukla epidémia, hladomor alebo všetko ľahlo popolom a došlo ku skaze po vojnovom konflikte.
.autorka je historička, v tomto roku jej vyšla kniha Bosorky, strigy, čarodejnice. (Trio Publishing)
.temný stredovek v novoveku
V čase, keď vzdelanosť bola výsadou, poskytovali honby na čarodejnice istú satisfakciu pre veci nevysvetliteľné a neraz tragické. Čarodejníctvo či bosoráctvo bolo pokladané za nehumánnu činnosť, ktorú praktizovali bosoráci, predovšetkým ženy – bosorky. Tradícia ich zaraďuje do obdobia temného stredoveku, ale nie je to celkom tak. Vrcholným obdobím „činnosti bosoriek“ bol raný novovek, teda 16. – 17. storočie, a v niektorých častiach Európy dokonca osvietenské 18. storočie. Pravda, prenasledovanie bosoriek má svoje korene v stredoveku, v snahe vykoreniť staré pohanské tradície, a tiež v procesoch s kacírmi a rôznymi sektármi. Na tento účel cirkev zriadila v rokoch 1231 – 1232 ústredný cirkevný vyšetrovací úrad, inkvizíciu a aby pátranie po kacíroch bolo úspešnejšie, v roku 1252 bolo pri vypočúvaní povolené aj mučenie. Vyšetrovanie obvykle vyvrcholilo do obvinenia zo spojenia s diablom a „kacírske čarodejníctvo“.
Viera, že istými vedomosťami je možné privolať diabla a využiť ho na dosiahnutie cieľov, živila širokú škálu rituálnej mágie. Diabol sa neobjavoval len vtedy, ak ho na to vyzvali, ale pokúšal a zvádzal všade. Doboví autori písali traktáty o tom, ako sa Satan v noci objavuje v podobe muža (succubus) alebo ženy (incubus) a má pohlavný styk so spiacimi osobami. Motív milostného aktu nesú v sebe aj obscénne nočné rituály, čierne omše či sabaty. Ich pôvod pochádza pravdepodobne z antiky – z bakchanálií, ale aj z obvinení prvých kresťanov pohanskými Rimanmi, podľa ktorých v noci tajne usporadúvali neviazané orgie. Teoretici bosoráctva rozvili podozrenia o obety bosoriek svojmu pánovi (diablovi), pričom často to boli obety detské, ktoré buď priamo na mieste zjedli, alebo z nich pripravili rôzne masti, používané pri ďalšej nečistej (zlo)činnosti. Často opakujúcim sa obrazom je sám diabol, prichádzajúci v rôznych podobách – raz ako mačka, inokedy ako cap, ale veľmi často aj ako pekný muž. Bosorky ho vítali a potvrdzovali svoju oddanosť bozkom na zadok. Po zriadení inkvizície sa zázračným spôsobom rozmnožili priznania účastníkov týchto čiernych omší, ktorí pred začatím mučenia ešte nevedeli, že sa na nich zúčastnili, ale pod vedením skúsených vyšetrovateľov si na všeličo pospomínali.
.400 slovenských bosoriek
Začiatkom júla 1675 obžalovali Žofiu Krištofíčku, obyvateľku Krupiny, ktorá menovala aj svoje štyri družky, Katrušu, Bábeľku a Marínu Igaličku: „Stridžiti mne Kriva Katruša, ješte tomu dva roky neni, naučila a davala mi masti zelenej, aby sa s ňú mazala a tak lidi davila. Anku pak, Schreiber Palkovu manželku, jedenkrate sem ostrašila a zatym rano sem jej dva prsty ven krutila. A ta mast jest u Katruši a tedy sem se s ňú namazala, tak se mi zdalo, že mne vietor k nej zaniesol. ... Ano, jak Babela tak i Igalička Marina jsu strigy.“ Bábelka pri mučení priznala svoje sklamanie, pretože „Dábel nám toliko sliboval, že budeme bohate. A videla sem toho čerta, mnohokrate v černem košutovem spusobu.“ Všetky ženy sa priznali, takže súd nemusel dlho uvažovať: všetky štyri skončili na hranici. Maríne Igaličke uľahčili trest, pred upálením bola sťatá.
Najväčšie prenasledovanie bosoriek v Európe spadá do obdobia približne od roku 1430 až do roku 1780. Za tri a pol storočia padlo za obeť okolo 60- až 80-tisíc osôb. Na území Uhorska je známych okolo 2 000 obvinení z bosoráctva, z toho asi 400 na území dnešného Slovenska. Približne polovica obvinených skončila na hranici alebo zomrela iným spôsobom v rukách kata. Najstarší známy proces je z roku 1520 z Banskej Štiavnice a posledný sa konal roku 1777 v Kežmarku. Vo všeobecnosti bola intenzita vyhľadávania a prenasledovania bosoriek v Uhorsku mierna. Dôvodom je jednak skutočnosť, že tu nikdy nepôsobila inkvizícia a bosoráctvo bolo posudzované ako bežný civilný zločin, na druhej strane bola krajina práve v období vrcholnej honby na bosorky zamestnaná obranou proti Osmanom. Len čo sa skončili protiturecké vojny, hranice sa rozhoreli o to intenzívnejšie.
Uhorské súdy vynášali aj relatívne mierne rozsudky. Pravda, aj tu sa upaľovalo, topilo, pochovávalo za živa či stínalo, ale procesy sa často končili aj obyčajným vyšľahaním metlou, vyhnaním z obce, napomenutím, ale aj oslobodením. Počet oslobodených, potrestaných menšími telesnými alebo finančnými trestami bol porovnateľný s počtom odsúdených na smrť. Medzi obvinenými viedli ženy nad mužmi v pomere 9:1.
V rokoch 1743 – 1744 vyšetrovali v Trnave skupinku bosoriek. Prvou bola vdova po Jurajovi Abdonikovi Magdaléna Görög z Ružindola. Rozsudok súdu znel: „...Protoš ona mnohim Lidem w rozlicznich Weczach Prehrozne skodliwa bila a Proczy desatoro Bozich Prikazanj skrz Predmenuwane swe zle skutky zohresila se bo za Pokutu, insim Pak na Priklad yakosto Zyewnu Bosorku na Po Prawnem Mistye styata a Potemak z palena bude“. Anna Chlebová alias Jamborka, manželka Jána Nemcza z Ružindola „yak zyawna Bosorka a Mrcha Zena na poprawnem Miste Styata, a potem Spalena bude“. Obom veľmi priťažilo, že aj ich rodná obec potvrdila podozrenie o tom, že sú bosorky. Pre spoluprácu s Jamborkou boli súdené aj Katarína Basznaková a Abdonikovej nevesta Mária Huszanyová. Prvú po mučení pustili, druhú navždy vykázali z mesta a okolia Prešporka.
.ako sa dalo stať bosorkou?
Vcelku jednoducho. Stačilo, ak sa telesnými, duševnými alebo mentálnymi vlastnosťami, hospodárskymi, sociálnymi, etnickými alebo náboženskými danosťami odlišoval od populačného priemeru, teda nebol uniformný alebo v ňom chýbala schopnosť zaradiť sa do šedého priemeru. Predpoklady mali osoby, ktoré nadávali a kliali, liečili a prevádzali mágiu, boli čarodejníkmi (prisudzovala sa im nadprirodzená schopnosť), alebo hocikto, koho obvinili z urieknutia (malefície). Vo výpovediach svedkovia rozprávajú príbeh, ktorý sa stal v ich okolí, rekonštruujú udalosti v kontexte tradičných bosoráckych či čarodejníckych povier. Z udalostí, ktoré sa im prihodili, porozprávajú tie, ktoré sa v ich ponímaní stali vinou urieknutia alebo pôsobenia bosorky. Dôvodom obvinenia boli najčastejšie vzájomný konflikt, vyhrážky a preklínanie, skutočné udalosti, vymykajúce sa z každodennosti, nadprirodzené javy, urieknutie či liečenie.
V Krupine roku 1723 v bosoráckych veciach skúsený udavač Martin Brezňan obvinil Martina Koziara a jeho ženu z čarovania. Jeho podozrenie sa však nepodarilo dokázať, tak na oplátku Koziar obvinil Brezňana, že klial. Napokon celá vzájomná nevraživosť skončila v stratene, ale predsa zasiala semienko podozrenia: Koziara po smrti vykopali z hrobu a ako strigôňa upálili aspoň jeho ostatky, a jeho ženu Dorišu upálili v tom istom roku.
Zo súdnych zápisníc je jednoznačné, že najviac podozrení vyplynulo z osobných konfliktov „bosorky“ a postihnutého, respektíve svedka. Často si obvinenie privolala sama „bosorka“ chválením sa svojimi domnelými nadprirodzenými schopnosťami, neprístojným správaním, ako bol alkoholizmus či sexuálna neviazanosť, predvádzaním magických úkonov, udeľovaním „dobrých“ rád alebo verejným urieknutím. Liečiteľstvo a pôrodníctvo samo osebe predstavovalo vstupenku do radov bosoriek, najmä pri neúspechu liečebnej metódy, narodení mŕtveho alebo postihnutého dieťaťa a v neposlednej miere pri pokusoch o prerušenie tehotenstva. Množstvo vyšetrovaní sa začalo obyčajným obvinením z nejakého úplne bežného zločinu, ku ktorému sa v priebehu vyšetrovania pridružilo aj bosoráctvo.
Nezanedbateľnými príčinami honby na bosorky však boli aj mnohé prírodné katastrofy, hospodárske krízy a spoločenské napätia, ktoré vznikli najmä vtedy, keď nastali suchá, alebo naopak, neustále dažde, keď vypukla epidémia, hladomor alebo všetko ľahlo popolom a došlo ku skaze po vojnovom konflikte.
.autorka je historička, v tomto roku jej vyšla kniha Bosorky, strigy, čarodejnice. (Trio Publishing)
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.