Mimochodom, Randovej opus magnum, v origináli nazvaná Atlas Shrugged, je jednou z mála kníh, ktoré sa objavili v slovenskom preklade skôr ako v českom. V slovenčine vyšla už pred desiatimi rokmi v troch zväzkoch pod názvom Atlas pokrčil plecami. A zarezonovala, čoby nie, aj keď je dosť možné, že ľudia, čo po nej teraz siahnu znova v českom preklade, urobia tak aj preto, že ten slovenský nebol najšťastnejší. Respektíve, asi aj bol, len Randová nebola najlepšia spisovateľka a Atlas Shrugged nie je žiadny literárny klenot.
Skôr naopak, Atlas Shrugged je to, čo by sme mohli nazvať priamočiarym, bezcenným brakom, ak by jeho autorka práve doň neukryla svoj vlastný, autonómny filozofický systém. Východiskom je čistá racionalita, záverom brutálny kapitalizmus, kdesi medzi tým nastúpi krajný individualizmus, sebectvo ako morálna maxima a na konci je čosi, čo konvenčné filozofické slovníky a prehľady filozofie dvadsiateho storočia nepoznajú pod menom objektivizmus.
Sofistika, táranie, súbor zdanlivo prísne racionálnych postulátov dokazujúcich, že ľudské hmotné blaho je najvyššou métou jedinca. Všetko ostatné funguje vďaka tomu. Ak sme dostatočne racionálni a sebeckí a hrabeme pod seba, svet bude najlepšie miesto pre život.
Šialenstvo? Naopak, ľudia, čo Randovej uveria, nedajú na ňu dopustiť, konečne filozofia, ktorá napĺňa svoj účel.
Že ide viac menej o kuriozitu, myšlienkovo pevne ukotvenú v päťdesiatych rokoch, to ich vôbec netrápi. Na druhej strane, celkom ma teší predstava, ako analogicky k Randovej by v Amerike vyšla Ako sa kalila oceľ.
Skôr naopak, Atlas Shrugged je to, čo by sme mohli nazvať priamočiarym, bezcenným brakom, ak by jeho autorka práve doň neukryla svoj vlastný, autonómny filozofický systém. Východiskom je čistá racionalita, záverom brutálny kapitalizmus, kdesi medzi tým nastúpi krajný individualizmus, sebectvo ako morálna maxima a na konci je čosi, čo konvenčné filozofické slovníky a prehľady filozofie dvadsiateho storočia nepoznajú pod menom objektivizmus.
Sofistika, táranie, súbor zdanlivo prísne racionálnych postulátov dokazujúcich, že ľudské hmotné blaho je najvyššou métou jedinca. Všetko ostatné funguje vďaka tomu. Ak sme dostatočne racionálni a sebeckí a hrabeme pod seba, svet bude najlepšie miesto pre život.
Šialenstvo? Naopak, ľudia, čo Randovej uveria, nedajú na ňu dopustiť, konečne filozofia, ktorá napĺňa svoj účel.
Že ide viac menej o kuriozitu, myšlienkovo pevne ukotvenú v päťdesiatych rokoch, to ich vôbec netrápi. Na druhej strane, celkom ma teší predstava, ako analogicky k Randovej by v Amerike vyšla Ako sa kalila oceľ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.