Minister Počiatek zároveň informoval, že do systému sa ešte pred spustením vlakov zadarmo zaregistrovalo až 200 000 záujemcov a hneď prvý deň do desiatej hodiny bolo vydaných 20 000 lístkov zadarmo. Jednoznačný úspech.
Premiér Fico sa na spoločnom obede so študentmi v železničnom jedálenskom vozni mohol 17. novembra tváriť spokojne. Ako veľký sociálny reformátor a experimentátor. Žeby až taká veľká skupina obyvateľstva mala nárok na bezplatné cestovanie, samozrejme, na úkor daňových poplatníkov, to je naozaj sociálny experiment, ktorý nemá u nás ani nikde inde naokolo obdobu. S bezplatným cestovaním sa vo svete experimentuje skôr v mestskej hromadnej doprave – napríklad v Talline cestujú zadarmo všetci – aby sa mestá odbremenili od áut. Ale dôvod je ekologický, nie sociálny.
.na strune nostalgie
„Každé politické posolstvo sa tvorí preto, aby zanechalo nejaký pocit,“ hovorí Michal Novota, odborník na politický marketing, ktorý sa okrem iného podieľal na úspešnej kampani Andreja Babiša v susednom Česku. V pozadí projektu „vlaky zadarmo“ je podľa neho pocit, na ktorý vláda hrá, ľahko identifikovateľný. „Domnievam sa, že celý tento projekt je zameraný tak, aby pracoval s nostalgiou staršej a strednej generácie voličov. Tá si ešte môže pamätať fungovanie spoločnosti pred rokom 1989, keď mnohé služby boli, takpovediac, bezplatné. Vláda chce ukázať, že aj Smer niečo poskytuje zadarmo.“ Dôchodcovia sú v tomto zmysle úplne jasní ako cieľová skupina. Pokiaľ ide o študentov, tí sú akoby len prostriedkom, ktorým sa okľukou Smer snaží zapôsobiť na ich rodičov, keďže deťom dávajú vreckové, platia ich cestovné náklady a úsporu pri cestovaní môžu pocítiť. „No a potom tu bol, samozrejme, faktor komunálnych volieb, ktoré boli 15. novembra, dva dni pred spustením bezplatného cestovania.“
Nápad s vlakmi zadarmo sa zrodil pred letným snemom Smeru. Strana vtedy neprežívala práve dobré obdobie, musela sa vyrovnať s prezidentskou porážkou Roberta Fica, po ktorej premiér na nejaký čas upadol do politickej pasivity a stratil chuť na stranícku prácu. Vážnym signálom, že doterajší voliči nemusia strane odovzdávať hlasy donekonečna, bol aj výsledok regionálnych volieb. Podpredseda strany a úradujúci banskobystrický župan Vladimír Maňka síce získal v prvom kole volieb 49,5 percenta hlasov, v druhom ho však prevalcoval Marián Kotleba.
Časť ľudí v Smere si začala uvedomovať, že ak chce túto krízu zvrátiť, musí rýchlo s niečím prísť. Preto vznikol balíček programových zmien, ktoré Fico prezentoval na sneme. Hlavným iniciátorom týchto zmien bol minister kultúry Marek Maďarič, ktorému sa o nich podarilo presvedčiť Roberta Fica. Konkrétne návrhy sa pripravovali v úzkom kruhu ľudí a väčšina straníkov o ich presnej podobe nevedela. Okrem Fica sa na ich príprave podieľali ministri Maďarič a Kaliňák a šéf premiérových poradcov Vladimír Faič. Do tohto okruhu bol v istých fázach prizývaný aj minister financií Kažimír.
Aj v samotnom Smere existujú o vlakoch zadarmo pre študentov a dôchodcov pochybnosti. Nielen ekonomické, ale aj politické. Ak jedným z cieľov tohto kroku bolo kúpiť si konkrétne voličské skupiny, tak medzi dôchodcami mala strana aj doteraz nadštandardne vysokú podporu a študenti sú považovaní za neistých voličov. Z prostredia vládnej strany zazneli aj hlasy, že strana si nechala Procházkovou Sieťou vyfúknuť vďačnú tému zákonného práva umiestniť dieťa v materskej škôlke, ktorou mohla pozitívne osloviť strednú triedu a ženy. Okrem toho ide o agendu, ktorú má dlhodobo vo svojom programe česká sociálna demokracia.
.zrušiť to?
Nie je vylúčené, že projekt „vlaky zadarmo“ bude mať aj kontroverzné stránky. Železničná spoločnosť SK neočakávala, že nárast cestujúcich bude až taký veľký. Aby situáciu dokázala zvládnuť, musela si zapožičať staršie vozne z Česka. Za ich prenájom slovenský štátny prepravca platí Českým dráham denne vyše 7-tisíc eur. Ide pritom o staršie vozne, v ktorých je nižší štandard cestovania. Znížená úroveň môže odradiť práve ľudí, ktorí si za cestovanie vlakom platia. Tí, čo to majú zadarmo, vydržia aj horšie podmienky.
„Opatrenie je síce šité na konkrétnu sociálnu a demografickú skupinu, no zároveň je vysoká pravdepodobnosť, že jeho účinok veľmi rýchlo vyprchá,“ predpokladá Michal Novota. Podľa jeho mienky sa buď od nápadu rýchlo upustí, alebo sa v horšom prípade stane súčasťou nárokovej mentality časti verejnosti: „Pokiaľ si občan vybuduje návyk na nejaký benefit, odvykanie môže byť náročné.“ Inými slovami, bezplatné cestovanie ľudia začnú považovať za svoje právo a zrušiť ho sa neodváži ani prípadná nová pravicová vláda. Tak ako napríklad vianočné dôchodky.
Ako by prípadná budúca pravicová garnitúra mohla komunikovať zrušenie bezplatného cestovania? Určite by bolo nutné podľa Novotu takéto opatrenie uskutočniť hneď na začiatku volebného obdobia. „Demografickej skupine starších ľudí je nutné komunikovať, že vozenie zadarmo v skutočnosti nie je zadarmo a vysvetliť im, že ich deti a vnúčatá to po doštudovaní budú musieť tiež zaplatiť,“ hovorí marketingový expert. „Prípadne, že tie peniaze, čo to stojí, by sa v štáte dali využiť aj inde.“
Inou možnosťou je prezentovať návrat k starým zľavám ako výmenný obchod. Vlaky zadarmo sa síce zrušia, no vláda môže poskytnúť cieľovým skupinám inú a ekonomicky menej nezmyselnú výhodu. Napríklad študentom sa menej zaťažia dohody z brigád.
.podcenené náklady
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) zverejnila, že za prvý týždeň po 17. novembri predala 316-tisíc cestovných lístkov na bezplatnú prepravu. Toto množstvo predstavovalo 43 percent z celkového počtu predaných lístkov. Skupinu ľudí, cestujúcich bezplatne, tvoria z jednej tretiny penzisti a z dvoch tretín študenti. Minu lý týždeň už spoločnosť pripúšťala, že bezplatní cestujúci budú zrejme v jej vlakoch tvoriť až polovicu cestujúcich.
Ministerstvo dopravy dopredu vyrátalo, že „vlaky zadarmo“ budú stáť daňovníka navyše 13 miliónov eur. V porovnaní s vyše 200 miliónmi, ktoré už štát na služby vo verejnom záujme v osobnej železničnej doprave vynakladá, je to zdanlivo bezvýznamná suma. No Ondrej Matej, bývalý politik SDKÚ a v súčasnosti riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo tvrdí, že konečný účet presiahne 30 miliónov eur. „Zvýšené náklady nevzniknú len v dôsledku nutnosti posilniť doterajšie spoje. Treba rátať s tým, že časť cestujúcich, ktorí si doteraz platili plné cestovné, štátnymi vlakmi chodiť prestane a presunie sa buď k súkromným prepravcom, alebo k iným formám dopravy,“ vysvetľuje Matej. Platí to aj o časti študentov či dôchodcov, ktorí si radšej priplatia za vyšší komfort cestovania. Priepasť medzi tržbami od cestujúcich a nákladmi sa tak v prípade ZSSK ešte môže prehĺbiť.
ZSSK považuje zverejňovanie čísel za predčasné, ale aj za politicky citlivé. No priznáva, že nárast cestujúcich pozorujú na všetkých trasách, enormné je to na trase Bratislava – Žilina – Košice. Vlani bol podiel študentov, dôchodcov a ľudí s preukazom ZŤP na počte cestujúcich 29 percent. Príjmy od tejto skupiny cestujúcich zmizli. Železničná spoločnosť odmieta povedať, o koľko tržieb týmto rozhodnutím vlády príde a či 13 miliónov, na ktoré to odhadlo ministerstvo, je reálnych. Na bilancovanie je podľa jej hovorkyne Jany Morháčovej priskoro, pretože napríklad spoločnosť zaznamenala nárast v tržbách za miestenky. Avšak železničnému prepravcovi vzrástli aj ďalšie náklady, takmer na všetkých trasách musí posilňovať spoje – pridávať vozne, treba dávať viac na energie, pohonné látky, personál, na upratovanie, na bezpečnosť, opravy, údržbu...
Železničná spoločnosť SK vlani hospodárila so stratou vyše 7 miliónov eur a je jasné, že sa po tomto sociálnom opatrení vlády prepadne do ďalšej straty. To už nebude normálna firma, ale sociálny podnik financovaný štátom.
Projekt „vlaky zadarmo“ prináša so sebou aj istý paradox. Zľavy na jednej strane vytvoria nerovnosť, lebo sa nebudú vzťahovať na študentov a dôchodcov, ktorí cestujú autobusmi. Ukrátení budú aj ľudia z obcí, kam železnica nevedie. Napríklad obyvatelia okresného mesta Stropkov. Na strane druhej, vďaka členstvu v Európskej únii budú na našom území môcť bezplatne cestovať aj študenti či dôchodcovia z iných európskych krajín. Za prvý týždeň po 17. novembri sa takto registrovalo asi tisíc osôb z inej krajiny ako SR. Obhajcovia projektu hľadajú dodatočné ospravedlnenie napríklad vo forme argumentu, že to u nás posilní cestovný ruch.
Ako problém logiky „vlakov zadarmo“ sa môže dlhodobo ukázať aj sústavné rozširovanie osôb, oprávnených na využívanie tejto výhody. Napríklad na výsluhových penzistov sa nulové cestovné pôvodne vzťahovať nemalo. Oni teda začali hovoriť o diskriminácii a vláda napokon o časť z nich rozšírila okruh oprávnených. Ak jednému okruhu občanov štát niečo poskytne zadarmo, začo ostatní musia platiť, začnú sa o slovo hlásiť stále nové skupiny, kladúce otázku: „Keď oni áno, prečo nie aj my?“ Odôvodnenie sa vždy nájde. Môžu sa trebárs ozvať učitelia, ktorí položia otázku, že prečo oni zadarmo cestovať nemôžu, keď ich študenti áno. A keď už učitelia, prečo nie aj lekári, zdravotné sestry alebo záchranári?
Mnohé druhotné dopady „vlakov zadarmo“ sa zatiaľ ani nedajú predvídať. Na kratších vzdialenostiach sa môžu napríklad začať z internátov odhlasovať stredoškoláci, pretože sa im viac oplatí dochádzať vlakom denne zadarmo, než si platiť ubytovanie. Na druhej strane, ani Ondrej Matej neodmieta, aby štát poskytoval vybraným skupinám trebárs aj 95-percentné zľavy: „Len by sa mali vzťahovať na všetky druhy verejnej dopravy, byť zacielené skutočne na sociálne odkázaných a navrhnuté tak, aby si ich krajina mohla ekonomicky dovoliť.“ Podľa výpočtov Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo by sa vďaka zavedeniu systému integrovanej dopravy a odstránením súbehov, kde medzi dvoma mestami naraz ide vlak i autobus, dalo ušetriť až 94 miliónov eur na výkonoch vo verejnom záujme. Tieto peniaze by sa následne dali vynaložiť inde.
.medzi mlynskými kameňmi
Pre „vlaky zadarmo“ majú hlavu v smútku aj autobusoví prepravcovia. Keďže zľavy sa vzťahujú len na vlaky, očakávajú odliv študentov. „Vnímam to čisto ako kampaň Smeru,“ hovorí autobusový prepravca Branislav Kováčik. Štyri autobusy jeho spoločnosti premávajú medzi Breznom, Banskou Bystricou, Zvolenom, Trnavou (alternatívne Nitrou) a Bratislavou. Vo veľmi hrubých číslach odhaduje, že študenti tvoria asi 30 percent jeho cestujúcich. Počíta s tým, že z nich možno polovica odpadne. „Zatiaľ je od 17. novembra krátko, takže čakáme, či realita potvrdí naše odhady.“
Firma pána Kováčika podniká v linkovej doprave od roku 2006. Tri autobusy kúpili na lízing a momentálne sa so splátkami nachádzajú niekde v polovici. „Zrazu príde umelý zásah štátu a my zostaneme bez roboty.“ Zväz autobusovej dopravy odhaduje výpadok 15 miliónov cestujúcich a tržieb prepravcov vo výške skoro 16 miliónov eur. Tieto straty môžu zaťažiť samosprávne kraje, ktoré fungujú ako objednávatelia výkonov vo verejnom záujme. Dá sa síce očakávať, že silnejšie spoločnosti pôjdu s cenami dole, aby zostali konkurencieschopné, no menším rodinným spoločnostiam môže v mnohých prípadoch hroziť zánik. Okrem železníc zadarmo totiž cítia aj konkurenčný tlak zo strany žltých autobusov spoločnosti RegioJet a všeobecného trendu poklesu cestujúcich.
Ako prvé sa negatíva zrejme ukážu v nedotovanej diaľkovej doprave, a najviac naň doplatia malí a strední podnikatelia prevádzkujúci autobusové firmy. „Opatrenie je nesystémové a diskriminačné,“ hnevá sa Peter Sádovský, viceprezident Zväzu autobusovej dopravy. „Za štátne peniaze jeden druh hromadnej dopravy atakuje druhý a vytvára umelý dopyt. Doplatia na to občania, ktorí verejnou dopravou cestujú. Tí vlakoví síce ušetria, ale zníži sa im kvalita cestovania, tí autobusoví doplatia tým, že nemajú takú istú možnosť zliav ako vlakoví cestujúci, ale aj fyzicky väčšina z nich nemá prístup k vlaku.“ Zväz požaduje, aby sa situácia riešila zavedením zliav aj pre cestujúcich autobusmi.
Ani Radim Jančura, šéf spoločnosti RegioJet, nad „vlakmi zadarmo“ nejasá: „Nám sa úplne rozbil biznis plán, lebo sme vinou tohto opatrenia prišli o väčšiu časť potenciálnych cestujúcich. Neviem, či a kedy sa vôbec budeme môcť dostať do zisku.“ RegioJet predložilo ministerstvu dopravy dva právne posudky, podľa ktorých súčasný spôsob uplatnenia sociálnych zliav má diskriminačný charakter. Diskrimináciou komerčných dopravcov má dochádzať k obmedzeniu hospodárskej súťaže a napokon aj samotných cestujúcich, keďže ich obmedzuje pri výbere dopravcu a dopravného prostriedku. Radim Jančura podľa vlastných slov čaká na odpoveď od ministra Jána Počiatka s tým, že ministerstvo buď právny výklad spoločnosti RegioJet uzná, alebo predloží vlastnú právnu analýzu.
„Náš názor je, že zľava by mala platiť pre občanov SR, ktorí by mali mať možnosť vybrať si dopravcu,“ vysvetľuje Jančura. „Na tratiach, kde by si cestujúci mohol vybrať, je 2,5 milióna cestujúcich donútených stať sa klientom štátneho dopravcu. Chceme férovú šancu ponúknuť naše služby všetkým cestujúcim. Ako komerčný dopravca sme tu pre všetkých, nielen pre tých, na ktorých vláda zabudla.“
Na druhej strane, aj keď vlakmi RegioJet dôchodcovia ani študenti cestovať zadarmo nebudú, práve z tohto dôvodu sa môžu stať príťažlivejšie pre solventnejších cestujúcich, ktorí odídu od štátnej spoločnosti. V decembri začína RegioJet premávať na trase Bratislava – Košice a na Slovensku bude pôsobiť aj súkromný český prepravca Leo Express. Len jedno je isté. V osobnej železničnej doprave sa chystá cenový masaker, ktorý zmení cestovanie u nás na nepoznanie.
.rozdávanie sa nekončí
Vlakmi zadarmo sa nástup Smeru do nových projektov zďaleka nekončí. V pozícii sociálneho reformátora a experimentátora sa Robert Fico cíti dobre a ak sa objavia ďalšie prípady podobné piešťanskému cétečku, alebo bude v uliciach pribúdať demonštrantov, bude nutné pritvrdzovať, aby sa zlý dojem prekryl.
Premiér ešte 17. novembra pri spúšťaní vlakového experimentu avizoval, že bude pokračovať v realizovaní sociálneho balíčka, napríklad že sa budú znižovať zdravotné odvody a zvyšovať zľavy pre ľudí, ktorí cestujú vlakom do práce. Ale ani to nestačí – minulý týždeň v televízii Robert Fico ohlásil, že vláda ide pomôcť domácnostiam, ktoré používajú plyn na kúrenie. „My máme už pripravený mechanizmus na budúci rok, ktorý začne platiť od 1. januára 2016, keď chceme ľuďom do určitej miery vracať časť peňazí, ktoré použijú v priebehu roka na vykurovanie,“ vyhlásil Robert Fico, ktorý je už vlastne naplno v predvolebnej kampani. Sociálne experimentovanie a rozdávanie štátnych peňazí bude jej súčasťou.
Premiér Fico sa na spoločnom obede so študentmi v železničnom jedálenskom vozni mohol 17. novembra tváriť spokojne. Ako veľký sociálny reformátor a experimentátor. Žeby až taká veľká skupina obyvateľstva mala nárok na bezplatné cestovanie, samozrejme, na úkor daňových poplatníkov, to je naozaj sociálny experiment, ktorý nemá u nás ani nikde inde naokolo obdobu. S bezplatným cestovaním sa vo svete experimentuje skôr v mestskej hromadnej doprave – napríklad v Talline cestujú zadarmo všetci – aby sa mestá odbremenili od áut. Ale dôvod je ekologický, nie sociálny.
.na strune nostalgie
„Každé politické posolstvo sa tvorí preto, aby zanechalo nejaký pocit,“ hovorí Michal Novota, odborník na politický marketing, ktorý sa okrem iného podieľal na úspešnej kampani Andreja Babiša v susednom Česku. V pozadí projektu „vlaky zadarmo“ je podľa neho pocit, na ktorý vláda hrá, ľahko identifikovateľný. „Domnievam sa, že celý tento projekt je zameraný tak, aby pracoval s nostalgiou staršej a strednej generácie voličov. Tá si ešte môže pamätať fungovanie spoločnosti pred rokom 1989, keď mnohé služby boli, takpovediac, bezplatné. Vláda chce ukázať, že aj Smer niečo poskytuje zadarmo.“ Dôchodcovia sú v tomto zmysle úplne jasní ako cieľová skupina. Pokiaľ ide o študentov, tí sú akoby len prostriedkom, ktorým sa okľukou Smer snaží zapôsobiť na ich rodičov, keďže deťom dávajú vreckové, platia ich cestovné náklady a úsporu pri cestovaní môžu pocítiť. „No a potom tu bol, samozrejme, faktor komunálnych volieb, ktoré boli 15. novembra, dva dni pred spustením bezplatného cestovania.“
Nápad s vlakmi zadarmo sa zrodil pred letným snemom Smeru. Strana vtedy neprežívala práve dobré obdobie, musela sa vyrovnať s prezidentskou porážkou Roberta Fica, po ktorej premiér na nejaký čas upadol do politickej pasivity a stratil chuť na stranícku prácu. Vážnym signálom, že doterajší voliči nemusia strane odovzdávať hlasy donekonečna, bol aj výsledok regionálnych volieb. Podpredseda strany a úradujúci banskobystrický župan Vladimír Maňka síce získal v prvom kole volieb 49,5 percenta hlasov, v druhom ho však prevalcoval Marián Kotleba.
Časť ľudí v Smere si začala uvedomovať, že ak chce túto krízu zvrátiť, musí rýchlo s niečím prísť. Preto vznikol balíček programových zmien, ktoré Fico prezentoval na sneme. Hlavným iniciátorom týchto zmien bol minister kultúry Marek Maďarič, ktorému sa o nich podarilo presvedčiť Roberta Fica. Konkrétne návrhy sa pripravovali v úzkom kruhu ľudí a väčšina straníkov o ich presnej podobe nevedela. Okrem Fica sa na ich príprave podieľali ministri Maďarič a Kaliňák a šéf premiérových poradcov Vladimír Faič. Do tohto okruhu bol v istých fázach prizývaný aj minister financií Kažimír.
Aj v samotnom Smere existujú o vlakoch zadarmo pre študentov a dôchodcov pochybnosti. Nielen ekonomické, ale aj politické. Ak jedným z cieľov tohto kroku bolo kúpiť si konkrétne voličské skupiny, tak medzi dôchodcami mala strana aj doteraz nadštandardne vysokú podporu a študenti sú považovaní za neistých voličov. Z prostredia vládnej strany zazneli aj hlasy, že strana si nechala Procházkovou Sieťou vyfúknuť vďačnú tému zákonného práva umiestniť dieťa v materskej škôlke, ktorou mohla pozitívne osloviť strednú triedu a ženy. Okrem toho ide o agendu, ktorú má dlhodobo vo svojom programe česká sociálna demokracia.
.zrušiť to?
Nie je vylúčené, že projekt „vlaky zadarmo“ bude mať aj kontroverzné stránky. Železničná spoločnosť SK neočakávala, že nárast cestujúcich bude až taký veľký. Aby situáciu dokázala zvládnuť, musela si zapožičať staršie vozne z Česka. Za ich prenájom slovenský štátny prepravca platí Českým dráham denne vyše 7-tisíc eur. Ide pritom o staršie vozne, v ktorých je nižší štandard cestovania. Znížená úroveň môže odradiť práve ľudí, ktorí si za cestovanie vlakom platia. Tí, čo to majú zadarmo, vydržia aj horšie podmienky.
„Opatrenie je síce šité na konkrétnu sociálnu a demografickú skupinu, no zároveň je vysoká pravdepodobnosť, že jeho účinok veľmi rýchlo vyprchá,“ predpokladá Michal Novota. Podľa jeho mienky sa buď od nápadu rýchlo upustí, alebo sa v horšom prípade stane súčasťou nárokovej mentality časti verejnosti: „Pokiaľ si občan vybuduje návyk na nejaký benefit, odvykanie môže byť náročné.“ Inými slovami, bezplatné cestovanie ľudia začnú považovať za svoje právo a zrušiť ho sa neodváži ani prípadná nová pravicová vláda. Tak ako napríklad vianočné dôchodky.
Ako by prípadná budúca pravicová garnitúra mohla komunikovať zrušenie bezplatného cestovania? Určite by bolo nutné podľa Novotu takéto opatrenie uskutočniť hneď na začiatku volebného obdobia. „Demografickej skupine starších ľudí je nutné komunikovať, že vozenie zadarmo v skutočnosti nie je zadarmo a vysvetliť im, že ich deti a vnúčatá to po doštudovaní budú musieť tiež zaplatiť,“ hovorí marketingový expert. „Prípadne, že tie peniaze, čo to stojí, by sa v štáte dali využiť aj inde.“
Inou možnosťou je prezentovať návrat k starým zľavám ako výmenný obchod. Vlaky zadarmo sa síce zrušia, no vláda môže poskytnúť cieľovým skupinám inú a ekonomicky menej nezmyselnú výhodu. Napríklad študentom sa menej zaťažia dohody z brigád.
.podcenené náklady
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) zverejnila, že za prvý týždeň po 17. novembri predala 316-tisíc cestovných lístkov na bezplatnú prepravu. Toto množstvo predstavovalo 43 percent z celkového počtu predaných lístkov. Skupinu ľudí, cestujúcich bezplatne, tvoria z jednej tretiny penzisti a z dvoch tretín študenti. Minu lý týždeň už spoločnosť pripúšťala, že bezplatní cestujúci budú zrejme v jej vlakoch tvoriť až polovicu cestujúcich.
Ministerstvo dopravy dopredu vyrátalo, že „vlaky zadarmo“ budú stáť daňovníka navyše 13 miliónov eur. V porovnaní s vyše 200 miliónmi, ktoré už štát na služby vo verejnom záujme v osobnej železničnej doprave vynakladá, je to zdanlivo bezvýznamná suma. No Ondrej Matej, bývalý politik SDKÚ a v súčasnosti riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo tvrdí, že konečný účet presiahne 30 miliónov eur. „Zvýšené náklady nevzniknú len v dôsledku nutnosti posilniť doterajšie spoje. Treba rátať s tým, že časť cestujúcich, ktorí si doteraz platili plné cestovné, štátnymi vlakmi chodiť prestane a presunie sa buď k súkromným prepravcom, alebo k iným formám dopravy,“ vysvetľuje Matej. Platí to aj o časti študentov či dôchodcov, ktorí si radšej priplatia za vyšší komfort cestovania. Priepasť medzi tržbami od cestujúcich a nákladmi sa tak v prípade ZSSK ešte môže prehĺbiť.
ZSSK považuje zverejňovanie čísel za predčasné, ale aj za politicky citlivé. No priznáva, že nárast cestujúcich pozorujú na všetkých trasách, enormné je to na trase Bratislava – Žilina – Košice. Vlani bol podiel študentov, dôchodcov a ľudí s preukazom ZŤP na počte cestujúcich 29 percent. Príjmy od tejto skupiny cestujúcich zmizli. Železničná spoločnosť odmieta povedať, o koľko tržieb týmto rozhodnutím vlády príde a či 13 miliónov, na ktoré to odhadlo ministerstvo, je reálnych. Na bilancovanie je podľa jej hovorkyne Jany Morháčovej priskoro, pretože napríklad spoločnosť zaznamenala nárast v tržbách za miestenky. Avšak železničnému prepravcovi vzrástli aj ďalšie náklady, takmer na všetkých trasách musí posilňovať spoje – pridávať vozne, treba dávať viac na energie, pohonné látky, personál, na upratovanie, na bezpečnosť, opravy, údržbu...
Železničná spoločnosť SK vlani hospodárila so stratou vyše 7 miliónov eur a je jasné, že sa po tomto sociálnom opatrení vlády prepadne do ďalšej straty. To už nebude normálna firma, ale sociálny podnik financovaný štátom.
Projekt „vlaky zadarmo“ prináša so sebou aj istý paradox. Zľavy na jednej strane vytvoria nerovnosť, lebo sa nebudú vzťahovať na študentov a dôchodcov, ktorí cestujú autobusmi. Ukrátení budú aj ľudia z obcí, kam železnica nevedie. Napríklad obyvatelia okresného mesta Stropkov. Na strane druhej, vďaka členstvu v Európskej únii budú na našom území môcť bezplatne cestovať aj študenti či dôchodcovia z iných európskych krajín. Za prvý týždeň po 17. novembri sa takto registrovalo asi tisíc osôb z inej krajiny ako SR. Obhajcovia projektu hľadajú dodatočné ospravedlnenie napríklad vo forme argumentu, že to u nás posilní cestovný ruch.
Ako problém logiky „vlakov zadarmo“ sa môže dlhodobo ukázať aj sústavné rozširovanie osôb, oprávnených na využívanie tejto výhody. Napríklad na výsluhových penzistov sa nulové cestovné pôvodne vzťahovať nemalo. Oni teda začali hovoriť o diskriminácii a vláda napokon o časť z nich rozšírila okruh oprávnených. Ak jednému okruhu občanov štát niečo poskytne zadarmo, začo ostatní musia platiť, začnú sa o slovo hlásiť stále nové skupiny, kladúce otázku: „Keď oni áno, prečo nie aj my?“ Odôvodnenie sa vždy nájde. Môžu sa trebárs ozvať učitelia, ktorí položia otázku, že prečo oni zadarmo cestovať nemôžu, keď ich študenti áno. A keď už učitelia, prečo nie aj lekári, zdravotné sestry alebo záchranári?
Mnohé druhotné dopady „vlakov zadarmo“ sa zatiaľ ani nedajú predvídať. Na kratších vzdialenostiach sa môžu napríklad začať z internátov odhlasovať stredoškoláci, pretože sa im viac oplatí dochádzať vlakom denne zadarmo, než si platiť ubytovanie. Na druhej strane, ani Ondrej Matej neodmieta, aby štát poskytoval vybraným skupinám trebárs aj 95-percentné zľavy: „Len by sa mali vzťahovať na všetky druhy verejnej dopravy, byť zacielené skutočne na sociálne odkázaných a navrhnuté tak, aby si ich krajina mohla ekonomicky dovoliť.“ Podľa výpočtov Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo by sa vďaka zavedeniu systému integrovanej dopravy a odstránením súbehov, kde medzi dvoma mestami naraz ide vlak i autobus, dalo ušetriť až 94 miliónov eur na výkonoch vo verejnom záujme. Tieto peniaze by sa následne dali vynaložiť inde.
.medzi mlynskými kameňmi
Pre „vlaky zadarmo“ majú hlavu v smútku aj autobusoví prepravcovia. Keďže zľavy sa vzťahujú len na vlaky, očakávajú odliv študentov. „Vnímam to čisto ako kampaň Smeru,“ hovorí autobusový prepravca Branislav Kováčik. Štyri autobusy jeho spoločnosti premávajú medzi Breznom, Banskou Bystricou, Zvolenom, Trnavou (alternatívne Nitrou) a Bratislavou. Vo veľmi hrubých číslach odhaduje, že študenti tvoria asi 30 percent jeho cestujúcich. Počíta s tým, že z nich možno polovica odpadne. „Zatiaľ je od 17. novembra krátko, takže čakáme, či realita potvrdí naše odhady.“
Firma pána Kováčika podniká v linkovej doprave od roku 2006. Tri autobusy kúpili na lízing a momentálne sa so splátkami nachádzajú niekde v polovici. „Zrazu príde umelý zásah štátu a my zostaneme bez roboty.“ Zväz autobusovej dopravy odhaduje výpadok 15 miliónov cestujúcich a tržieb prepravcov vo výške skoro 16 miliónov eur. Tieto straty môžu zaťažiť samosprávne kraje, ktoré fungujú ako objednávatelia výkonov vo verejnom záujme. Dá sa síce očakávať, že silnejšie spoločnosti pôjdu s cenami dole, aby zostali konkurencieschopné, no menším rodinným spoločnostiam môže v mnohých prípadoch hroziť zánik. Okrem železníc zadarmo totiž cítia aj konkurenčný tlak zo strany žltých autobusov spoločnosti RegioJet a všeobecného trendu poklesu cestujúcich.
Ako prvé sa negatíva zrejme ukážu v nedotovanej diaľkovej doprave, a najviac naň doplatia malí a strední podnikatelia prevádzkujúci autobusové firmy. „Opatrenie je nesystémové a diskriminačné,“ hnevá sa Peter Sádovský, viceprezident Zväzu autobusovej dopravy. „Za štátne peniaze jeden druh hromadnej dopravy atakuje druhý a vytvára umelý dopyt. Doplatia na to občania, ktorí verejnou dopravou cestujú. Tí vlakoví síce ušetria, ale zníži sa im kvalita cestovania, tí autobusoví doplatia tým, že nemajú takú istú možnosť zliav ako vlakoví cestujúci, ale aj fyzicky väčšina z nich nemá prístup k vlaku.“ Zväz požaduje, aby sa situácia riešila zavedením zliav aj pre cestujúcich autobusmi.
Ani Radim Jančura, šéf spoločnosti RegioJet, nad „vlakmi zadarmo“ nejasá: „Nám sa úplne rozbil biznis plán, lebo sme vinou tohto opatrenia prišli o väčšiu časť potenciálnych cestujúcich. Neviem, či a kedy sa vôbec budeme môcť dostať do zisku.“ RegioJet predložilo ministerstvu dopravy dva právne posudky, podľa ktorých súčasný spôsob uplatnenia sociálnych zliav má diskriminačný charakter. Diskrimináciou komerčných dopravcov má dochádzať k obmedzeniu hospodárskej súťaže a napokon aj samotných cestujúcich, keďže ich obmedzuje pri výbere dopravcu a dopravného prostriedku. Radim Jančura podľa vlastných slov čaká na odpoveď od ministra Jána Počiatka s tým, že ministerstvo buď právny výklad spoločnosti RegioJet uzná, alebo predloží vlastnú právnu analýzu.
„Náš názor je, že zľava by mala platiť pre občanov SR, ktorí by mali mať možnosť vybrať si dopravcu,“ vysvetľuje Jančura. „Na tratiach, kde by si cestujúci mohol vybrať, je 2,5 milióna cestujúcich donútených stať sa klientom štátneho dopravcu. Chceme férovú šancu ponúknuť naše služby všetkým cestujúcim. Ako komerčný dopravca sme tu pre všetkých, nielen pre tých, na ktorých vláda zabudla.“
Na druhej strane, aj keď vlakmi RegioJet dôchodcovia ani študenti cestovať zadarmo nebudú, práve z tohto dôvodu sa môžu stať príťažlivejšie pre solventnejších cestujúcich, ktorí odídu od štátnej spoločnosti. V decembri začína RegioJet premávať na trase Bratislava – Košice a na Slovensku bude pôsobiť aj súkromný český prepravca Leo Express. Len jedno je isté. V osobnej železničnej doprave sa chystá cenový masaker, ktorý zmení cestovanie u nás na nepoznanie.
.rozdávanie sa nekončí
Vlakmi zadarmo sa nástup Smeru do nových projektov zďaleka nekončí. V pozícii sociálneho reformátora a experimentátora sa Robert Fico cíti dobre a ak sa objavia ďalšie prípady podobné piešťanskému cétečku, alebo bude v uliciach pribúdať demonštrantov, bude nutné pritvrdzovať, aby sa zlý dojem prekryl.
Premiér ešte 17. novembra pri spúšťaní vlakového experimentu avizoval, že bude pokračovať v realizovaní sociálneho balíčka, napríklad že sa budú znižovať zdravotné odvody a zvyšovať zľavy pre ľudí, ktorí cestujú vlakom do práce. Ale ani to nestačí – minulý týždeň v televízii Robert Fico ohlásil, že vláda ide pomôcť domácnostiam, ktoré používajú plyn na kúrenie. „My máme už pripravený mechanizmus na budúci rok, ktorý začne platiť od 1. januára 2016, keď chceme ľuďom do určitej miery vracať časť peňazí, ktoré použijú v priebehu roka na vykurovanie,“ vyhlásil Robert Fico, ktorý je už vlastne naplno v predvolebnej kampani. Sociálne experimentovanie a rozdávanie štátnych peňazí bude jej súčasťou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.