Bola víkendova noc, týždeň pred komunálnymi voľbami. V parlamente práve prebiehala mimoriadna schôdza o odvolaní premiéra, iniciovaná kauzou piešťanského CT prístroja. Opoziční poslanci v parlamente burácali a niektorí otvorene hovorili, že nezostane len pri prejavoch, ale kauzu využijú aj na aktivizovanie ulice. Opozícia sa neuspokojila len s hlavou ministerky Zuzany Zvolenskej, ale podarilo sa jej umne upriamiť pozornosť médií a verejnosti na osobu Pavla Pašku a jeho zdravotnícke aktivity.
.ťažká noc predsedu
Niekedy v týchto chvíľach začal Pavol Paška vo svojej kancelárií s výhľadom na Bratislavský hrad nahlas uvažovať o demisii. Nie kvôli výzvam opozície, ale najmä pre silný tlak zvnútra Smeru. V jeho pozadí bola nielen bratislavská skupina okolo Roberta Kaliňáka, ktorá má s Paškovými „Košičanmi“ dlhodobo napäté vzťahy, ale aj samotný Robert Fico. Pritom premiér doteraz v rámci vnútrostraníckych pozičných bojov Pašku viackrát podržal a podporil. Zdôrazňoval jeho zásluhy o zjednocovania ľavice, keďže Paška za Smer vyjednával s menšími ľavicovými stranami, aj jeho ochotu stať sa predsedom parlamentu. Po voľbách v roku 2012 sa totiž Paškovi veľmi nechcelo vrátiť na čelo NR SR a radšej by sa videl vo vláde. Skutočným motívom Ficovej podpory však bola jeho taktika vyvažovania záujmov rôznych skupín, ktoré v Smere fungujú. Oslabenie Pašku a jeho východniarskej skupiny, do ktorej patrí napríklad minister životného prostredia Peter Žiga, by totiž malo za následok prílišné posilnenie vplyvu Bratislavčanov okolo Roberta Kaliňáka, Martina Glváča a podnikateľa Jozefa Brhela. Minister vnútra sa v rámci strany cíti ako jednoznačná dvojka a v čase Ficovej prezidentskej kandidatúry sa netajil svojimi premiérskymi a predsedníckymi ambíciami.
Tentoraz však premiér pochopil, že musí Pašku obetovať. Keby tak neurobil, politické škody pre Smer by boli obrovské. Po mesiacoch pasivity po prehratých prezidentských voľbách bolo odstavenie jedného z korunných princov strany pre Fica zároveň príležitosťou demonštrovať svoju autoritu dovnútra Smeru.
Toto všetko Paška vedel, a preto už počas spomínanej parlamentnej noci viacerým ľuďom zo Smeru avizoval, že zo svojej funkcie odíde. Z taktických dôvodov mal svoje rozhodnutie verejne oznámiť až po komunálnych voľbách. V Smere sa však už začal hľadať jeho nástupca.
.pútnikov rok
Najvážnejším kandidátom na tento post bol minister kultúry Marek Maďarič. Ten však ponuku postaviť sa na čelo parlamentu odmietol. Spolu s ním boli od začiatku v hre aj Peter Pellegrini a Robert Kaliňák. V Smere sa síce chvíľu pohrávali aj s možnosťou, že na čelo parlamentu by sa postavil niekto z poslancov. Uvažovalo sa napríklad o podpredsedníčke parlamentu Jane Laššákovej, nakoniec sa však Fico rozhodol pre Pellegriniho. Tento mladý politik, ktorého meno sa dá z taliančiny preložiť ako „pútnik“, tak v priebehu tohto roku doputoval z postu štátneho tajomníka na ministerstve financií cez post ministra školstva až do kresla predsedu parlamentu.
Vnútri Smeru existujú dve interpretácie tohto jeho strmého kariérneho postupu. Niektorí ho pripisujú najmä vplyvu podnikateľa Miroslava Výboha. Iní zase o Pellegrinim hovoria ako o typickom produkte strany, ktorému sa z pozície regionálneho politika podarilo predrať dopredu s podporou banskobystrických funkcionárov Ľubomíra Vážneho a Jany Laššákovej. Keď si minister financií Peter Kažimír priviedol na ministerstvo ako štátneho tajomníka investičného bankára so skúsenosťami z londýnskej City Vazila Hudáka, ktorý nemal k Smeru žiadnu väzbu, strana chcela, aby post druhého štátneho tajomníka obsadil niekto z jej radov. Tak sa stal štátnym tajomníkom Pellegrini. Hoci od neho nikto veľa neočakával, na ministersve sa mu podarilo Hudáka zatieniť. Keď teda špičky Smeru v lete rozmýšľali, kto by na ministerstve školstva mohol vystriedať Dušana Čaploviča, padla voľba práve na neho.
.aký bude politik?
Ľudia z ministerstva Pellegriniho charakterizujú ako schopného manažéra, ktorý do rezortu vniesol novú dynamiku a vytiahol ho z defenzívnej pozície v ktorej sa ocitol pod Čaplovičovým vedením. Podarilo sa mu tiež niečo, na čo nemalo guráž viacero jeho predchodcov. Pohnúť s niektorými starými štruktúrami, teda ľuďmi, ktorí sú na ministerstve už dlho, kontrolujú vnútorné procesy a často ministrom komplikujú presadenie zmien. Krátko po príchode na ministerstvo Pellegrini napríklad odvolal silnú figúru – dlhoročného riaditeľa sekcie regionálneho školstva Zdenka Krajčíra.
Na novom poste však bude musieť Pellegrini predviesť okrem manažérskych aj politické schopnosti. Rok pred voľbami bude musieť čeliť čoraz aktívnejšej opozícii, rozbúrenej ulici a možno aj obštrukciám a pomste Paškových ľudí. Na druhej strane, riešiť niekoľko mesiacov pred voľbami z pozície ministra prípadný štrajk učiteľov by tiež nebolo ničím príjemným.
.ťažká noc predsedu
Niekedy v týchto chvíľach začal Pavol Paška vo svojej kancelárií s výhľadom na Bratislavský hrad nahlas uvažovať o demisii. Nie kvôli výzvam opozície, ale najmä pre silný tlak zvnútra Smeru. V jeho pozadí bola nielen bratislavská skupina okolo Roberta Kaliňáka, ktorá má s Paškovými „Košičanmi“ dlhodobo napäté vzťahy, ale aj samotný Robert Fico. Pritom premiér doteraz v rámci vnútrostraníckych pozičných bojov Pašku viackrát podržal a podporil. Zdôrazňoval jeho zásluhy o zjednocovania ľavice, keďže Paška za Smer vyjednával s menšími ľavicovými stranami, aj jeho ochotu stať sa predsedom parlamentu. Po voľbách v roku 2012 sa totiž Paškovi veľmi nechcelo vrátiť na čelo NR SR a radšej by sa videl vo vláde. Skutočným motívom Ficovej podpory však bola jeho taktika vyvažovania záujmov rôznych skupín, ktoré v Smere fungujú. Oslabenie Pašku a jeho východniarskej skupiny, do ktorej patrí napríklad minister životného prostredia Peter Žiga, by totiž malo za následok prílišné posilnenie vplyvu Bratislavčanov okolo Roberta Kaliňáka, Martina Glváča a podnikateľa Jozefa Brhela. Minister vnútra sa v rámci strany cíti ako jednoznačná dvojka a v čase Ficovej prezidentskej kandidatúry sa netajil svojimi premiérskymi a predsedníckymi ambíciami.
Tentoraz však premiér pochopil, že musí Pašku obetovať. Keby tak neurobil, politické škody pre Smer by boli obrovské. Po mesiacoch pasivity po prehratých prezidentských voľbách bolo odstavenie jedného z korunných princov strany pre Fica zároveň príležitosťou demonštrovať svoju autoritu dovnútra Smeru.
Toto všetko Paška vedel, a preto už počas spomínanej parlamentnej noci viacerým ľuďom zo Smeru avizoval, že zo svojej funkcie odíde. Z taktických dôvodov mal svoje rozhodnutie verejne oznámiť až po komunálnych voľbách. V Smere sa však už začal hľadať jeho nástupca.
.pútnikov rok
Najvážnejším kandidátom na tento post bol minister kultúry Marek Maďarič. Ten však ponuku postaviť sa na čelo parlamentu odmietol. Spolu s ním boli od začiatku v hre aj Peter Pellegrini a Robert Kaliňák. V Smere sa síce chvíľu pohrávali aj s možnosťou, že na čelo parlamentu by sa postavil niekto z poslancov. Uvažovalo sa napríklad o podpredsedníčke parlamentu Jane Laššákovej, nakoniec sa však Fico rozhodol pre Pellegriniho. Tento mladý politik, ktorého meno sa dá z taliančiny preložiť ako „pútnik“, tak v priebehu tohto roku doputoval z postu štátneho tajomníka na ministerstve financií cez post ministra školstva až do kresla predsedu parlamentu.
Vnútri Smeru existujú dve interpretácie tohto jeho strmého kariérneho postupu. Niektorí ho pripisujú najmä vplyvu podnikateľa Miroslava Výboha. Iní zase o Pellegrinim hovoria ako o typickom produkte strany, ktorému sa z pozície regionálneho politika podarilo predrať dopredu s podporou banskobystrických funkcionárov Ľubomíra Vážneho a Jany Laššákovej. Keď si minister financií Peter Kažimír priviedol na ministerstvo ako štátneho tajomníka investičného bankára so skúsenosťami z londýnskej City Vazila Hudáka, ktorý nemal k Smeru žiadnu väzbu, strana chcela, aby post druhého štátneho tajomníka obsadil niekto z jej radov. Tak sa stal štátnym tajomníkom Pellegrini. Hoci od neho nikto veľa neočakával, na ministersve sa mu podarilo Hudáka zatieniť. Keď teda špičky Smeru v lete rozmýšľali, kto by na ministerstve školstva mohol vystriedať Dušana Čaploviča, padla voľba práve na neho.
.aký bude politik?
Ľudia z ministerstva Pellegriniho charakterizujú ako schopného manažéra, ktorý do rezortu vniesol novú dynamiku a vytiahol ho z defenzívnej pozície v ktorej sa ocitol pod Čaplovičovým vedením. Podarilo sa mu tiež niečo, na čo nemalo guráž viacero jeho predchodcov. Pohnúť s niektorými starými štruktúrami, teda ľuďmi, ktorí sú na ministerstve už dlho, kontrolujú vnútorné procesy a často ministrom komplikujú presadenie zmien. Krátko po príchode na ministerstvo Pellegrini napríklad odvolal silnú figúru – dlhoročného riaditeľa sekcie regionálneho školstva Zdenka Krajčíra.
Na novom poste však bude musieť Pellegrini predviesť okrem manažérskych aj politické schopnosti. Rok pred voľbami bude musieť čeliť čoraz aktívnejšej opozícii, rozbúrenej ulici a možno aj obštrukciám a pomste Paškových ľudí. Na druhej strane, riešiť niekoľko mesiacov pred voľbami z pozície ministra prípadný štrajk učiteľov by tiež nebolo ničím príjemným.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.