Robert Fico bol ešte len niečo vyše pol roka premiérom, keď v roku 2006 definitívne odsúhlasil mamutiu energetickú investíciu. Dostavbu dvoch blokov v Jadrovej elektrárni Mochovce. V tom čase to vyzeralo ako biznis za dve miliardy eur. Na starosť to dostal taliansky akcionár Enel, väčšinový majiteľ Slovenských elektrární. Ten bol vtedy tiež na Slovensku nováčikom. Chýbali mu aj skúsenosti s jadrovou energetikou, keďže v Taliansku sa pred 25 rokmi v referende rozhodlo, že nukleárna energia v krajine nebude. Investície sa mali platiť zo ziskov Slovenských elektrární. Vláda, ako menšinový spolumajiteľ, súhlasila, že do doby ukončenia výstavby sa zriekne svojho podielu na dividendách ziskových elektrární. Tak sa začalo spojenectvo, ktoré prerástlo do veľkého sklamania.
.nefunguje to
Dobudovanie dvoch blokov malo trvať päť rokov a malo stáť dve miliardy eur. Už dnes je jasné, že dĺžka výstavby aj cena sa zdvojnásobia. Nekonečné dohadovania s Enelom Fica evidentne rozrušujú.
Objavili sa aj ďalšie trhliny vo vzťahoch. Viacerí ministri už naznačili, že nastavený spôsob financovania dostavby mohol motivovať Enel k tomu, aby vykazoval vyššie náklady, než vyžadoval priebeh výstavby. Napätie medzi štátom a Enelom sa dostalo až do fázy, keď do Slovenských elektrární bez varovania prišli policajné komandá, aby sa prehrabali v dokumentácii a počítačoch talianskeho investora. Hoci oficiálne išlo o prešetrenia podozrenia týkajúceho sa privatizácie, načasovanie a tvrdosť zásahu zo strany štátu skôr hovoria o lekcii pre Enel. Pomalé tempo výstavby navyše naznačuje, že Enel naráža aj na limity vlastných schopností pri manažovaní jadrového projektu.
Talianska skupina pritom rieši aj vlastné problémy, vyplývajúce z vysokých dlhov. Aby si udržala hodnovernosť burzy, predáva niektoré aktíva, aby znížila dlh.
Najelegantnejšie riešenie pre Enel by tak bolo, keby sa mu z toho podarilo vycúvať. Teda predať a odísť. V tomto čase čaká na ponuky potenciálnych záujemcov, ktorí by o tom chceli rokovať. Mená záujemcov oficiálne nezverejňuje, no prihlásili sa české firmy ČEZ a majiteľ našej plynovej tranzitnej rúry EPH, majiteľ Slovnaftu maďarský MOL s partnerom (a neznámymi najväčšími akcionármi) a hovorí sa aj o čínskom záujemcovi, ktorého ponuku potvrdil šéf Enelu. Medzi horúcimi kandidátmi tak zatiaľ nie je žiadna západoeurópska spoločnosť. Po predaji stredoslovenskej distribučnej firmy SSE či nášho plynového tranzitu skupine EPH a J&T by šlo o ďalšie oslabenie západného kapitálu v našej energetike.
Delikátna bola situácia vo vzťahu k záujemcom z Ruska. V Mochovciach sa počíta s ruskou technológiou, ruské firmy sú veľkými subdodávateľmi. Aj na tlak Bruselu však Enel v kritickom čase rozhádzaných vzťahov medzi EÚ a Ruskom preventívne odkázal, že o ruských investorov nemá záujem. Keď sa .týždeň pýtal zástupcu ruského jadrového gigantu Rosatomu na jeho záujem vstúpiť do elektrární, z odpovedi bolo cítiť, že záujem je. No diplomaticky dodal, že vzhľadom na to, že nie sú k dispozícii žiadne presnejšie údaje, nemôže sa Rosatom vyjadriť konkrétnejšie.
Hoci Rosatom zatiaľ neprerazil do Únie ako majiteľ elektrárne, darí sa mu ako dodávateľovi. V tomto roku padli rozhodnutia o výstavbe jadrových elektrární v spolupráci s Rosatomom v Maďarsku a Fínsku.
Za posledné týždne dostal Enel aspoň niekoľko dobrých správ. Za posledné týždne sa skupine podarilo s dlhovým problémom trochu pohnúť. Len pred pár dňami úspešne predala časť z podielu v španielskej energetickej firme Endesa za vyše tri miliardy eur, pomohla si aj ďalšími menšími predajmi. Nateraz tak Enel môže pociťovať miernu úľavu z finančného tlaku, ako aj z tlaku na rýchly predaj ďalších aktív.
.elektrárne duchov
Popri nesprávnych odhadoch nákladov a technických problémoch pri výstavbe sa medzičasom objavil ďalší problém, ktorý je tým najhorúcejším.
Cena elektriny je už päť rokov, teda od vypuknutia krízy, na polovičnej úrovni oproti obdobiu pred krízou. Domácnosti to síce až tak necítia, pretože im sa účtujú v cene elektriny nielen jej výroba, ale aj dodanie či štátna podpora pre solárne panely. No výrobcovia pokles cien cítia naplno, cenu za surovú elektrinu nemilosrdne určuje burza.
Keďže pred krízou rýchlo rastúca cena elektriny motivovala korporácie investovať do zariadení na výrobu elektriny, dnes tu máme viaceré nové elektrárne či elektrárničky, ktoré ani nie sú spustené. Za dnešnú cenu by totiž aj samotná ich prevádzka bola stratová. A tak stoja zakonzervované.
Napríklad pri dedinke Malženice dnes stojí zbrusu nová, ale nefunkčná paroplynová elektráreň, ktorá by dokázala vyrábať toľko energie, ako polovica dnešného výkonu atómky v Jaslovských Bohuniciach. Elektráreň duchov. V Európe je dnes viacero takýchto umlčaných zdrojov energie, takže aj v prípade zvýšeného dopytu po elektrine bude cena stúpať len pomaly.
Rýchlo sa pritom menia aj technológie, hlavne pri obnoviteľných zdrojoch, kde účinnosť za posledných päť rokov výrazne vzrástla. A z dotácií rýchlo rastie aj počet zelených elektrární. Ak by aj o pár rokov došlo k výraznému nárastu dopytu po energii, návrat k predchádzajúcim cenám je nemysliteľný.
.čo ďalej
Zmeniť by to mohol len veľmi agresívny postoj politikov voči uhoľným či jadrovým zdrojom, no zatiaľ to až na takú zmenu nevyzerá. V Únii sa plánujú nové jadrové elektrárne a aj uhoľná výroba elektriny v moderných zdrojoch dokazuje, že môže byť ekologická aj efektívna.
Cena elektrickej energie je tak najväčší problém Slovenských elektrární. Aby bol projekt Mochoviec zmysluplný, musela by cena elektriny vzrásť približne raz toľko. Pri čoraz lepšie prepojených elektrických sieťach v Európe to však znamená, že cena by musela vzrásť v celej Európe, nielen u nás. Inak by sa oplatilo energiu skôr dovážať, ako produkovať. Výrobcovia, medzi nimi aj Enel, preto veria, že cena bude v budúcnosti rásť. Rátajú aj s tým, že krajiny začnú prijímať nejakú formu dotácií aj pre klasické výrobné zdroje. Napríklad budú garantovať minimálne výkupné ceny elektriny. Najnovší taký precedens prišiel nedávno z Veľkej Británie.
Základné prepočty našepkávajú, aká by mohla byť ďalšia stratégia pri Slovenských elektrárňach. Už nejde o to, či bude celý projekt ziskový, ale ako z toho vykorčuľovať čo najlepšie. Vláda Roberta Fica preto nedávno schválila ďalšie navýšenie investícií, teda ďalší odlev dividend, ktoré už štát neuvidí. Nemôže inak. Aj z politického hľadiska je nemožné v projekte nepokračovať. Preto štát musí zakaždým, keď Enel príde s požiadavkou zvýšiť rozpočet, zahlasovať za. Premiér síce môže cítiť rozčarovanie z toho, že pri nových reaktoroch ešte nestrihal pásku v žiari reflektorov a že vláda prichádza o zdroje do rozpočtu, no zároveň môže byť aj spokojný. Na začiatku projektu totiž bol jeho súhlas. No a vzhľadom na to, ako veľmi je projekt dostavby spackaný a ako zlyhal aj štát pri kontrole Enelu, zatiaľ to celé nevzbudzuje väčšiu pozornosť. Hoci rozpočtový výpadok dosiahne miliardy eur.
.nefunguje to
Dobudovanie dvoch blokov malo trvať päť rokov a malo stáť dve miliardy eur. Už dnes je jasné, že dĺžka výstavby aj cena sa zdvojnásobia. Nekonečné dohadovania s Enelom Fica evidentne rozrušujú.
Objavili sa aj ďalšie trhliny vo vzťahoch. Viacerí ministri už naznačili, že nastavený spôsob financovania dostavby mohol motivovať Enel k tomu, aby vykazoval vyššie náklady, než vyžadoval priebeh výstavby. Napätie medzi štátom a Enelom sa dostalo až do fázy, keď do Slovenských elektrární bez varovania prišli policajné komandá, aby sa prehrabali v dokumentácii a počítačoch talianskeho investora. Hoci oficiálne išlo o prešetrenia podozrenia týkajúceho sa privatizácie, načasovanie a tvrdosť zásahu zo strany štátu skôr hovoria o lekcii pre Enel. Pomalé tempo výstavby navyše naznačuje, že Enel naráža aj na limity vlastných schopností pri manažovaní jadrového projektu.
Talianska skupina pritom rieši aj vlastné problémy, vyplývajúce z vysokých dlhov. Aby si udržala hodnovernosť burzy, predáva niektoré aktíva, aby znížila dlh.
Najelegantnejšie riešenie pre Enel by tak bolo, keby sa mu z toho podarilo vycúvať. Teda predať a odísť. V tomto čase čaká na ponuky potenciálnych záujemcov, ktorí by o tom chceli rokovať. Mená záujemcov oficiálne nezverejňuje, no prihlásili sa české firmy ČEZ a majiteľ našej plynovej tranzitnej rúry EPH, majiteľ Slovnaftu maďarský MOL s partnerom (a neznámymi najväčšími akcionármi) a hovorí sa aj o čínskom záujemcovi, ktorého ponuku potvrdil šéf Enelu. Medzi horúcimi kandidátmi tak zatiaľ nie je žiadna západoeurópska spoločnosť. Po predaji stredoslovenskej distribučnej firmy SSE či nášho plynového tranzitu skupine EPH a J&T by šlo o ďalšie oslabenie západného kapitálu v našej energetike.
Delikátna bola situácia vo vzťahu k záujemcom z Ruska. V Mochovciach sa počíta s ruskou technológiou, ruské firmy sú veľkými subdodávateľmi. Aj na tlak Bruselu však Enel v kritickom čase rozhádzaných vzťahov medzi EÚ a Ruskom preventívne odkázal, že o ruských investorov nemá záujem. Keď sa .týždeň pýtal zástupcu ruského jadrového gigantu Rosatomu na jeho záujem vstúpiť do elektrární, z odpovedi bolo cítiť, že záujem je. No diplomaticky dodal, že vzhľadom na to, že nie sú k dispozícii žiadne presnejšie údaje, nemôže sa Rosatom vyjadriť konkrétnejšie.
Hoci Rosatom zatiaľ neprerazil do Únie ako majiteľ elektrárne, darí sa mu ako dodávateľovi. V tomto roku padli rozhodnutia o výstavbe jadrových elektrární v spolupráci s Rosatomom v Maďarsku a Fínsku.
Za posledné týždne dostal Enel aspoň niekoľko dobrých správ. Za posledné týždne sa skupine podarilo s dlhovým problémom trochu pohnúť. Len pred pár dňami úspešne predala časť z podielu v španielskej energetickej firme Endesa za vyše tri miliardy eur, pomohla si aj ďalšími menšími predajmi. Nateraz tak Enel môže pociťovať miernu úľavu z finančného tlaku, ako aj z tlaku na rýchly predaj ďalších aktív.
.elektrárne duchov
Popri nesprávnych odhadoch nákladov a technických problémoch pri výstavbe sa medzičasom objavil ďalší problém, ktorý je tým najhorúcejším.
Cena elektriny je už päť rokov, teda od vypuknutia krízy, na polovičnej úrovni oproti obdobiu pred krízou. Domácnosti to síce až tak necítia, pretože im sa účtujú v cene elektriny nielen jej výroba, ale aj dodanie či štátna podpora pre solárne panely. No výrobcovia pokles cien cítia naplno, cenu za surovú elektrinu nemilosrdne určuje burza.
Keďže pred krízou rýchlo rastúca cena elektriny motivovala korporácie investovať do zariadení na výrobu elektriny, dnes tu máme viaceré nové elektrárne či elektrárničky, ktoré ani nie sú spustené. Za dnešnú cenu by totiž aj samotná ich prevádzka bola stratová. A tak stoja zakonzervované.
Napríklad pri dedinke Malženice dnes stojí zbrusu nová, ale nefunkčná paroplynová elektráreň, ktorá by dokázala vyrábať toľko energie, ako polovica dnešného výkonu atómky v Jaslovských Bohuniciach. Elektráreň duchov. V Európe je dnes viacero takýchto umlčaných zdrojov energie, takže aj v prípade zvýšeného dopytu po elektrine bude cena stúpať len pomaly.
Rýchlo sa pritom menia aj technológie, hlavne pri obnoviteľných zdrojoch, kde účinnosť za posledných päť rokov výrazne vzrástla. A z dotácií rýchlo rastie aj počet zelených elektrární. Ak by aj o pár rokov došlo k výraznému nárastu dopytu po energii, návrat k predchádzajúcim cenám je nemysliteľný.
.čo ďalej
Zmeniť by to mohol len veľmi agresívny postoj politikov voči uhoľným či jadrovým zdrojom, no zatiaľ to až na takú zmenu nevyzerá. V Únii sa plánujú nové jadrové elektrárne a aj uhoľná výroba elektriny v moderných zdrojoch dokazuje, že môže byť ekologická aj efektívna.
Cena elektrickej energie je tak najväčší problém Slovenských elektrární. Aby bol projekt Mochoviec zmysluplný, musela by cena elektriny vzrásť približne raz toľko. Pri čoraz lepšie prepojených elektrických sieťach v Európe to však znamená, že cena by musela vzrásť v celej Európe, nielen u nás. Inak by sa oplatilo energiu skôr dovážať, ako produkovať. Výrobcovia, medzi nimi aj Enel, preto veria, že cena bude v budúcnosti rásť. Rátajú aj s tým, že krajiny začnú prijímať nejakú formu dotácií aj pre klasické výrobné zdroje. Napríklad budú garantovať minimálne výkupné ceny elektriny. Najnovší taký precedens prišiel nedávno z Veľkej Británie.
Základné prepočty našepkávajú, aká by mohla byť ďalšia stratégia pri Slovenských elektrárňach. Už nejde o to, či bude celý projekt ziskový, ale ako z toho vykorčuľovať čo najlepšie. Vláda Roberta Fica preto nedávno schválila ďalšie navýšenie investícií, teda ďalší odlev dividend, ktoré už štát neuvidí. Nemôže inak. Aj z politického hľadiska je nemožné v projekte nepokračovať. Preto štát musí zakaždým, keď Enel príde s požiadavkou zvýšiť rozpočet, zahlasovať za. Premiér síce môže cítiť rozčarovanie z toho, že pri nových reaktoroch ešte nestrihal pásku v žiari reflektorov a že vláda prichádza o zdroje do rozpočtu, no zároveň môže byť aj spokojný. Na začiatku projektu totiž bol jeho súhlas. No a vzhľadom na to, ako veľmi je projekt dostavby spackaný a ako zlyhal aj štát pri kontrole Enelu, zatiaľ to celé nevzbudzuje väčšiu pozornosť. Hoci rozpočtový výpadok dosiahne miliardy eur.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.