Jadrová energetika ani po problémoch japonskej elektrárne Fukušima nie je v defenzíve. V tomto roku je podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v štádiu výstavby 72 blokov, čo je v porovnaní s minulým rokom o desať viac. Scenár agentúry hovorí, že do roku 2030 sa vo svete celkový výkon jadrových kapacít môže až zdvojnásobiť. Centrom rastu je Ázia, kde sa dnes nachádza viac ako polovica rozostavaných projektov. Nie je to pritom len ekonomická otázka, ale aj geopolitická. Vlastníctvo energetických zdrojov môže byť aj politicky citlivé.
V súčasnej situácii napríklad Brusel tlačí na krajiny, aby sa snažili viac diverzifikovať svoje energetické zdroje. Ako potenciálne riziko uvádza problém s plynom dodávaným z Ruska. V prípade jadra ide o dodávky jadrového paliva. Pre slovenské jadrové reaktory ich dlhodobo dodáva ruská spoločnosť TVEL, dcéra jadrového gigantu Rosatom. Ročne ide o obchod za vyše tridsať miliónov eur. Po spomínanom vonkajšom tlaku Slovensko mení taktiku a naše elektrárne budú mať aj ďalšieho dodávateľa paliva. Ide o čerstvo uzavretú zmluvu s francúzskym koncernom Areva.
.týždeň zisťoval, či sa súčasný konflikt prenáša do biznisu s jadrom podobne ako pri plyne. Zdá sa, že na tomto fronte zatiaľ vládne pokoj.
„Nech už by boli akékoľvek naše vzťahy s Ukrajinou, nepozastavili sme jedinú dodávku čerstvého paliva pre pätnásť blokov ukrajinských jadrových elektrární, ktoré zaisťujú polovicu energetickej spotreby krajiny. Taktiež pokračujeme v transporte vyhoreného jadrového paliva z územia Ukrajiny,“ odpovedá viceprezident Rosatom International Network Ivan Dybov. Ani ukrajinské média zatiaľ na tomto poli nehlásili žiadnu mimoriadnu situáciu.
Takzvané mierové jadrové vzťahy sú aj podľa politologických štúdií skôr mierotvorným prvkom. Tak pre dodávateľov, ako aj odberateľov je v hre okrem peňazí či mocenskej pozície aj bezpečnosť. Nedodanie komponentov či jadrového paliva môže mať za následok havárie, no rovnako aj neodobratie jadrového paliva môže spôsobiť veľký problém pre producenta. Preto sú aj malé výkyvy pri týchto vzťahoch zriedkavé. Otázka bezpečnosti je však zároveň prvkom, pre ktorý sa krajiny neochotne stavajú k možnosti, že by jadrové elektrárne vlastnili firmy z iných krajín. Navyše, firmy zaoberajúce sa jadrovým biznisom sú zvyčajne silno prepojené s vládami a štátnymi inštitúciami.
Firma Rosatom International Network sa tiež vyjadrila k medializovaným obvineniam zo strany konkurencie, že pri predaji jadrového paliva víťazí aj vďaka balíčkovaniu dodávok jadra s dodávkami plynu od iných ruských spoločností. „Zmluvy na palivové dodávky spoločnosti TVEL nikdy neboli prepojené ani so zmluvami na dodávku plynu, ani so žiadnymi inými nejadrovými zmluvami. Dodávky jadrového paliva v Európe boli uzatvorené na základe výsledkov v tendroch,“ reaguje Ivan Dybov.
Rosatomu sa napriek momentálne napätým vzťahom s Úniou podarilo niekoľko úspešných ťahov. Nové strategické rozhodnutia o výstavbe jadrových elektrární v polupráci s Rosatomom boli prijaté vo Fínsku a Maďarsku. Rosatom prerazil aj vďaka zmenám v obchodnej stratégií, keď už neponúka len technológie či palivo, ale aj spolufinancovanie projektov, teda pôsobí ako spoluinvestor.
V súčasnej situácii napríklad Brusel tlačí na krajiny, aby sa snažili viac diverzifikovať svoje energetické zdroje. Ako potenciálne riziko uvádza problém s plynom dodávaným z Ruska. V prípade jadra ide o dodávky jadrového paliva. Pre slovenské jadrové reaktory ich dlhodobo dodáva ruská spoločnosť TVEL, dcéra jadrového gigantu Rosatom. Ročne ide o obchod za vyše tridsať miliónov eur. Po spomínanom vonkajšom tlaku Slovensko mení taktiku a naše elektrárne budú mať aj ďalšieho dodávateľa paliva. Ide o čerstvo uzavretú zmluvu s francúzskym koncernom Areva.
.týždeň zisťoval, či sa súčasný konflikt prenáša do biznisu s jadrom podobne ako pri plyne. Zdá sa, že na tomto fronte zatiaľ vládne pokoj.
„Nech už by boli akékoľvek naše vzťahy s Ukrajinou, nepozastavili sme jedinú dodávku čerstvého paliva pre pätnásť blokov ukrajinských jadrových elektrární, ktoré zaisťujú polovicu energetickej spotreby krajiny. Taktiež pokračujeme v transporte vyhoreného jadrového paliva z územia Ukrajiny,“ odpovedá viceprezident Rosatom International Network Ivan Dybov. Ani ukrajinské média zatiaľ na tomto poli nehlásili žiadnu mimoriadnu situáciu.
Takzvané mierové jadrové vzťahy sú aj podľa politologických štúdií skôr mierotvorným prvkom. Tak pre dodávateľov, ako aj odberateľov je v hre okrem peňazí či mocenskej pozície aj bezpečnosť. Nedodanie komponentov či jadrového paliva môže mať za následok havárie, no rovnako aj neodobratie jadrového paliva môže spôsobiť veľký problém pre producenta. Preto sú aj malé výkyvy pri týchto vzťahoch zriedkavé. Otázka bezpečnosti je však zároveň prvkom, pre ktorý sa krajiny neochotne stavajú k možnosti, že by jadrové elektrárne vlastnili firmy z iných krajín. Navyše, firmy zaoberajúce sa jadrovým biznisom sú zvyčajne silno prepojené s vládami a štátnymi inštitúciami.
Firma Rosatom International Network sa tiež vyjadrila k medializovaným obvineniam zo strany konkurencie, že pri predaji jadrového paliva víťazí aj vďaka balíčkovaniu dodávok jadra s dodávkami plynu od iných ruských spoločností. „Zmluvy na palivové dodávky spoločnosti TVEL nikdy neboli prepojené ani so zmluvami na dodávku plynu, ani so žiadnymi inými nejadrovými zmluvami. Dodávky jadrového paliva v Európe boli uzatvorené na základe výsledkov v tendroch,“ reaguje Ivan Dybov.
Rosatomu sa napriek momentálne napätým vzťahom s Úniou podarilo niekoľko úspešných ťahov. Nové strategické rozhodnutia o výstavbe jadrových elektrární v polupráci s Rosatomom boli prijaté vo Fínsku a Maďarsku. Rosatom prerazil aj vďaka zmenám v obchodnej stratégií, keď už neponúka len technológie či palivo, ale aj spolufinancovanie projektov, teda pôsobí ako spoluinvestor.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.