Pri navrhovaní budovy sa preto architekti Tomáš Šebo a Igor Lichý neboja vyskúšať aj neobvyklé veci. Napríklad nechať zákazníkov navrhnúť si veľkosť a polohu svojho balkóna v panelákoch v Novom háji v Petržalke. Alebo namiesto vyrúbania stromu navrhnúť fasádu rodinného domu tak, aby sa gaštanu vyhla. Nech majú klienti výhľad priamo do koruny stromu. Práve za stavbu Dom medzi stromami boli architekti Tomáš Šebo a Igor Lichý nominovaní na Cenu Dušana Jurkoviča, udeľovanú Spolkom architektov Slovenska.
.všade samí developeri
Budova Wallenrod na Mickiewiczovej ulici, kde sídli ateliér Šebo Lichý, púta pozornosť. V celej prednej časti presklenej fasády sú vysadené rastliny. Teraz pred zimou sú síce bez kvetov, ale architekt Tomáš Šebo v katalógu ukazuje, ako vyzerajú na jar. „Museli sme nájsť rastlinu, ktorá vydrží teplotu od -25 až do 40 stupňov Celzia.“ Developerská firma ITB architektov Šebo a Lichý nepatrí medzi tie štandardné. Chcú sa od ostatných firiem odlíšiť. Možno aj preto, že slovo developer dnes na verejnosti nevyvoláva najlepšie reakcie, funguje už takmer ako nadávka. „Ani sa tomu nečudujem. Developeri tu spáchali veci, z ktorých sa mesto bude spamätávať ešte dlho.“
Tomáš Šebo a Igor Lichý ako architekti fungujú už dvadsať rokov a vidia to ako svoju výhodu. Okrem tabuliek a čísel sú totiž citliví aj na to, aby nepostavili niečo mimo mierky prostredia. Najhoršia architektúra je podľa nich tá, ktorá nerešpektuje svoje okolie. „Aj škaredý dom, ktorý zapadá do mierky prostredia, je lepší než prepracovaná architektúra, ktorá v prostredí nefunguje.“
Developerskú firmu ITB založili asi pred desiatimi rokmi. V čase, keď prekvital realitný biznis a všetci verili v nehnuteľnosti. „Každý, kto zdedil pozemok po dedovi, bol zrazu developerom. Predkladali nám potom plány absurdných stavieb, o ktorých sme boli presvedčení, že nemôžu vyjsť. Paradoxom tých čias bolo, že skoro všetky vyšli.“
S kolegom Lichým mali pocit, že sa development dá robiť aj lepšie. Ich spoločníkom sa stal Ivan Rolný, ktorý vyšiel z bankového prostredia a zastrešuje ekonomické záležitosti. V ateliéri Šebo Lichý je teraz asi štrnásť architektov. Prvým projektom, na ktorom pracovali aj ako developeri, bol menší obytný komplex Vista Residence pri Puškinových schodoch pod Slavínom. „Ako začínajúci developeri sme sa chceli niečím odlíšiť, ale zároveň zachovať podobu ulice.“ Dom teda postavili vo funkcionalistickom štýle, ktorý do okolia zapadá, časť fasády však pokryli mozaikou, v ktorej je zašifrovaná tvár Puškina. Pre majiteľov domu bolo tiež dôležité, aby nevyrúbali javor, ktorý stál na pozemku. A architekti požiadavke vyhoveli a ohli stenu budovy do oblúka. „Štýl našej tvorby by som charakterizoval tak, že nemáme žiadny štýl,“ smeje sa Aleš Hradecký, šéf projekcie v ateliéri Šebo Lichý, a vysvetľuje, že ku každej zákazke sa snažia pristupovať ako k nepopísanému papieru. Stavby sa snažia ušiť klientom na mieru. „Na začiatku sa vždy rozprávame o nearchitektonických témach. Zisťujeme, čo má klient rád, aký má životný štýl a podľa toho mu chceme vyjsť v ústrety. Tak vznikajú originálne domy.“
Tomáš Šebo je však celkom rád, že realitná bublina praskla. Napriek tomu, že kríza nebola jednoduchá ani pre nich. „Doteraz máme pozemok v Tatrách, kde sme plánovali rekreačný komplex Tatraville. Našťastie, kríza prišla dosť skoro a nenaliali sme veľké peniaze do výstavby. Ostal nám čistý pozemok, pre ktorý hľadáme iné využitie.“ Kríža napokon veľa vecí vyriešila sama, napríklad prečistila trh. „Rýchlokvasení developeri vymizli. Ale mám pocit, že dnes opäť pribúdajú nezmyselné projekty, ktoré okoliu nič neprinášajú.“
.hlavné mesto architektúry
Bratislava bola vždy na prvom mieste, a to jej architektúre nepomohlo. „Všetci sa tu chceli realizovať a robili radikálne kroky bez akéhokoľvek vzťahu k mestu. To sa ukázalo na doničenej mestskej štruktúre.“ Tomáš Šebo kritizuje najmä tradíciu uprednostňovať automobilovú dopravu. Ukazuje to na príklade Štefánikovej ulice, ktorá má podľa neho potenciál stať sa bulvárom, ktorý Bratislave chýba. Prispieť k tomu chceli aj novou stavbou Business Garden, ktorá má poskytovať administratívne a obchodné priestory. „Štefánikova by nemala byť len tranzitnou tepnou. Nemusia tam byť štyri pruhy a chodníky môžu byť širšie, môže tam byť viac zelene a napríklad terasy reštaurácií.“ Architekti Šebo a Lichý chcú, aby ulice žili.
Ako jedni zo zakladajúcich členov Inštitútu urbánneho rozvoja vyžadujú od mesta jasné pravidlá hry pre všetkých – developerov, stavebníkov, ale aj pre úrady a inštitúcie. Netreba vraj čakať, že budú všetci developeri filantropicky dbať na výzor mesta. Práve mesto by malo zadefinovať menšie územné plány zón a podľa toho regulovať stavebnú činnosť. Na Slovensku však Tomáš Šebo vidí veľa príkladov dobrej architektúry. Napríklad v Skalici. „Je to malé mesto a napriek tomu žije. Centrum mesta je vybudované veľmi atraktívne a je plné aj večer.“ Architektonické skvosty sú aj v Piešťanoch, centrum mesta chváli aj Košiciam.
Architekti v ateliéri Šebo Lichý plánujú zastrešiť dopravnú tepnu na Einsteinovej ulici, ktorá Bratislavu rozdeľuje. Toto vnímajú ako vážny problém mesta. „Chceme, aby si Petržalčania ani neuvedomovali, že medzi Petržalkou a centrom mesta vôbec nejaká diaľnica je. Štúdiu spracúvame dobrovoľne, je našou občianskou aktivitou. Nechceme len nadávať. Ako architekti máme možnosť aj niečo zmeniť.“
.všade samí developeri
Budova Wallenrod na Mickiewiczovej ulici, kde sídli ateliér Šebo Lichý, púta pozornosť. V celej prednej časti presklenej fasády sú vysadené rastliny. Teraz pred zimou sú síce bez kvetov, ale architekt Tomáš Šebo v katalógu ukazuje, ako vyzerajú na jar. „Museli sme nájsť rastlinu, ktorá vydrží teplotu od -25 až do 40 stupňov Celzia.“ Developerská firma ITB architektov Šebo a Lichý nepatrí medzi tie štandardné. Chcú sa od ostatných firiem odlíšiť. Možno aj preto, že slovo developer dnes na verejnosti nevyvoláva najlepšie reakcie, funguje už takmer ako nadávka. „Ani sa tomu nečudujem. Developeri tu spáchali veci, z ktorých sa mesto bude spamätávať ešte dlho.“
Tomáš Šebo a Igor Lichý ako architekti fungujú už dvadsať rokov a vidia to ako svoju výhodu. Okrem tabuliek a čísel sú totiž citliví aj na to, aby nepostavili niečo mimo mierky prostredia. Najhoršia architektúra je podľa nich tá, ktorá nerešpektuje svoje okolie. „Aj škaredý dom, ktorý zapadá do mierky prostredia, je lepší než prepracovaná architektúra, ktorá v prostredí nefunguje.“
Developerskú firmu ITB založili asi pred desiatimi rokmi. V čase, keď prekvital realitný biznis a všetci verili v nehnuteľnosti. „Každý, kto zdedil pozemok po dedovi, bol zrazu developerom. Predkladali nám potom plány absurdných stavieb, o ktorých sme boli presvedčení, že nemôžu vyjsť. Paradoxom tých čias bolo, že skoro všetky vyšli.“
S kolegom Lichým mali pocit, že sa development dá robiť aj lepšie. Ich spoločníkom sa stal Ivan Rolný, ktorý vyšiel z bankového prostredia a zastrešuje ekonomické záležitosti. V ateliéri Šebo Lichý je teraz asi štrnásť architektov. Prvým projektom, na ktorom pracovali aj ako developeri, bol menší obytný komplex Vista Residence pri Puškinových schodoch pod Slavínom. „Ako začínajúci developeri sme sa chceli niečím odlíšiť, ale zároveň zachovať podobu ulice.“ Dom teda postavili vo funkcionalistickom štýle, ktorý do okolia zapadá, časť fasády však pokryli mozaikou, v ktorej je zašifrovaná tvár Puškina. Pre majiteľov domu bolo tiež dôležité, aby nevyrúbali javor, ktorý stál na pozemku. A architekti požiadavke vyhoveli a ohli stenu budovy do oblúka. „Štýl našej tvorby by som charakterizoval tak, že nemáme žiadny štýl,“ smeje sa Aleš Hradecký, šéf projekcie v ateliéri Šebo Lichý, a vysvetľuje, že ku každej zákazke sa snažia pristupovať ako k nepopísanému papieru. Stavby sa snažia ušiť klientom na mieru. „Na začiatku sa vždy rozprávame o nearchitektonických témach. Zisťujeme, čo má klient rád, aký má životný štýl a podľa toho mu chceme vyjsť v ústrety. Tak vznikajú originálne domy.“
Tomáš Šebo je však celkom rád, že realitná bublina praskla. Napriek tomu, že kríza nebola jednoduchá ani pre nich. „Doteraz máme pozemok v Tatrách, kde sme plánovali rekreačný komplex Tatraville. Našťastie, kríza prišla dosť skoro a nenaliali sme veľké peniaze do výstavby. Ostal nám čistý pozemok, pre ktorý hľadáme iné využitie.“ Kríža napokon veľa vecí vyriešila sama, napríklad prečistila trh. „Rýchlokvasení developeri vymizli. Ale mám pocit, že dnes opäť pribúdajú nezmyselné projekty, ktoré okoliu nič neprinášajú.“
.hlavné mesto architektúry
Bratislava bola vždy na prvom mieste, a to jej architektúre nepomohlo. „Všetci sa tu chceli realizovať a robili radikálne kroky bez akéhokoľvek vzťahu k mestu. To sa ukázalo na doničenej mestskej štruktúre.“ Tomáš Šebo kritizuje najmä tradíciu uprednostňovať automobilovú dopravu. Ukazuje to na príklade Štefánikovej ulice, ktorá má podľa neho potenciál stať sa bulvárom, ktorý Bratislave chýba. Prispieť k tomu chceli aj novou stavbou Business Garden, ktorá má poskytovať administratívne a obchodné priestory. „Štefánikova by nemala byť len tranzitnou tepnou. Nemusia tam byť štyri pruhy a chodníky môžu byť širšie, môže tam byť viac zelene a napríklad terasy reštaurácií.“ Architekti Šebo a Lichý chcú, aby ulice žili.
Ako jedni zo zakladajúcich členov Inštitútu urbánneho rozvoja vyžadujú od mesta jasné pravidlá hry pre všetkých – developerov, stavebníkov, ale aj pre úrady a inštitúcie. Netreba vraj čakať, že budú všetci developeri filantropicky dbať na výzor mesta. Práve mesto by malo zadefinovať menšie územné plány zón a podľa toho regulovať stavebnú činnosť. Na Slovensku však Tomáš Šebo vidí veľa príkladov dobrej architektúry. Napríklad v Skalici. „Je to malé mesto a napriek tomu žije. Centrum mesta je vybudované veľmi atraktívne a je plné aj večer.“ Architektonické skvosty sú aj v Piešťanoch, centrum mesta chváli aj Košiciam.
Architekti v ateliéri Šebo Lichý plánujú zastrešiť dopravnú tepnu na Einsteinovej ulici, ktorá Bratislavu rozdeľuje. Toto vnímajú ako vážny problém mesta. „Chceme, aby si Petržalčania ani neuvedomovali, že medzi Petržalkou a centrom mesta vôbec nejaká diaľnica je. Štúdiu spracúvame dobrovoľne, je našou občianskou aktivitou. Nechceme len nadávať. Ako architekti máme možnosť aj niečo zmeniť.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.