Česká debata o eure sa od tej našej veľmi líši. Dôkazom sú aj názory člena Bankovej rady Českej národnej banky Mojmíra Hampla.
V čom sú riziká prijatia eura?
Euro má okrem výnosov, ako zníženie transakčných nákladov na konverziu meny či obmedzenie kurzového rizika, aj ekonomické náklady. Daná krajina je zrazu pasívnym príjemcom menovej politiky zvonku. Má úplne fixný kurz a prijíma úrokové sadzby, ktoré v danom čase nemusia zodpovedať hospodárskym potrebám krajiny. Pre doháňajúce východoeurópske krajiny v priemere všeobecne platí, že proces doháňania vyžaduje inú kombináciu vývoja kurzu a nastavenia sadzieb v ekonomike, než akú ponúka „spriemerovaná“ menová politika celej eurozóny.
Existuje na to nejaký dôkaz?
Pozrite sa na celé Pobaltie. To má dnes fixný kurz k euru, takže prijíma menovú politiku eurozóny a správa sa, ako by už euro malo. A zásadne sa prehrieva. Má vysokú infláciu, vysokú vonkajšiu nerovnováhu a obrovské skoky v cenách nehnuteľností. To nie je náhoda, je to práve preto, že stále ešte len dobieha vyspelý svet a pri neexistencii „tlmiča“ v podobe vlastnej menovej politiky sa v Pobaltí hromadí prebytočná para pod kotlom, ktorá nemá ako uniknúť.
Bolo by lepšie euro odložiť na neskôr, alebo naň úplne zabudnúť?
Zavedenie eura je podmienené tým, že dobiehajúca, teda chudobnejšia ekonomika buď najskôr „dokonverguje“, čiže zbohatne na primeranú úroveň typickú v eurozóne, alebo musí byť o veľký kus pružnejšia než dnešná eurozóna, aby stratu menovej politiky ako ekonomického tlmiča v inej fáze ekonomického vývoja niečím nahradila. Tou náhradou môžu byť pružnejšie trhy, najmä trh práce, pružnejšie a ovládateľnejšie verejné financie či pružnejší vstup na trh a výstup z neho. V tomto ohľade má Slovensko výhodu, že mnohé veľké reformy už uskutočnilo. Česko na niektoré stále čaká. Či má Slovensko dostatočnú náhradu za stratu menovej politiky, neviem posúdiť. V Česku sme sa v tomto roku rozhodli, že si to o domácej ekonomike zatiaľ nemyslíme a vláda v súlade s odporúčaním centrálnej banky rozhodla zatiaľ dátum vstupu nestanovovať.
Urobí Slovensko podľa vás chybu, ak prijme euro od 1. 1. 2009?
Pri zavádzaní inej meny nie je víťazom ten, kto je prvý vnútri a po prebehnutí cieľovej pásky sa zrúti vysilením alebo neprejde dopingovým testom, ale ten, kto po zavedení spoločnej meny dokáže bežať rovnako rýchle alebo skôr rýchlejšie ako predtým. Skúsenosti z eurozóny ukazujú, že mnohé krajiny po prijatí eura spomalili. Urobiť tento krok chce preto primeranú istotu, že vďaka nemu ekonomika porastie rýchlejšie, a to bez negatívnych javov typu vyššej inflácie či vyššej obchodnej nerovnováhy. A toto zhodnotenie výnosov a rizík si každá krajina musí urobiť sama.
V čom sú riziká prijatia eura?
Euro má okrem výnosov, ako zníženie transakčných nákladov na konverziu meny či obmedzenie kurzového rizika, aj ekonomické náklady. Daná krajina je zrazu pasívnym príjemcom menovej politiky zvonku. Má úplne fixný kurz a prijíma úrokové sadzby, ktoré v danom čase nemusia zodpovedať hospodárskym potrebám krajiny. Pre doháňajúce východoeurópske krajiny v priemere všeobecne platí, že proces doháňania vyžaduje inú kombináciu vývoja kurzu a nastavenia sadzieb v ekonomike, než akú ponúka „spriemerovaná“ menová politika celej eurozóny.
Existuje na to nejaký dôkaz?
Pozrite sa na celé Pobaltie. To má dnes fixný kurz k euru, takže prijíma menovú politiku eurozóny a správa sa, ako by už euro malo. A zásadne sa prehrieva. Má vysokú infláciu, vysokú vonkajšiu nerovnováhu a obrovské skoky v cenách nehnuteľností. To nie je náhoda, je to práve preto, že stále ešte len dobieha vyspelý svet a pri neexistencii „tlmiča“ v podobe vlastnej menovej politiky sa v Pobaltí hromadí prebytočná para pod kotlom, ktorá nemá ako uniknúť.
Bolo by lepšie euro odložiť na neskôr, alebo naň úplne zabudnúť?
Zavedenie eura je podmienené tým, že dobiehajúca, teda chudobnejšia ekonomika buď najskôr „dokonverguje“, čiže zbohatne na primeranú úroveň typickú v eurozóne, alebo musí byť o veľký kus pružnejšia než dnešná eurozóna, aby stratu menovej politiky ako ekonomického tlmiča v inej fáze ekonomického vývoja niečím nahradila. Tou náhradou môžu byť pružnejšie trhy, najmä trh práce, pružnejšie a ovládateľnejšie verejné financie či pružnejší vstup na trh a výstup z neho. V tomto ohľade má Slovensko výhodu, že mnohé veľké reformy už uskutočnilo. Česko na niektoré stále čaká. Či má Slovensko dostatočnú náhradu za stratu menovej politiky, neviem posúdiť. V Česku sme sa v tomto roku rozhodli, že si to o domácej ekonomike zatiaľ nemyslíme a vláda v súlade s odporúčaním centrálnej banky rozhodla zatiaľ dátum vstupu nestanovovať.
Urobí Slovensko podľa vás chybu, ak prijme euro od 1. 1. 2009?
Pri zavádzaní inej meny nie je víťazom ten, kto je prvý vnútri a po prebehnutí cieľovej pásky sa zrúti vysilením alebo neprejde dopingovým testom, ale ten, kto po zavedení spoločnej meny dokáže bežať rovnako rýchle alebo skôr rýchlejšie ako predtým. Skúsenosti z eurozóny ukazujú, že mnohé krajiny po prijatí eura spomalili. Urobiť tento krok chce preto primeranú istotu, že vďaka nemu ekonomika porastie rýchlejšie, a to bez negatívnych javov typu vyššej inflácie či vyššej obchodnej nerovnováhy. A toto zhodnotenie výnosov a rizík si každá krajina musí urobiť sama.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.