Zopakujme si údaje z knihy Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 – 1989, ktoré sa týkajú Slovenska. Komunistický režim z politických dôvodov popravil, usmrtil alebo iným násilným spôsobom či svojou nedbanlivosťou vedome pripravil o život minimálne 705 našich spoluobčanov. Počas svojej vlády vytvoril a v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv prijal vlastné represívne zákony, ktorými stihol odsúdiť 71 168 ľudí na súhrnnú dĺžku 83 615 rokov odňatia slobody. Tento režim odvliekol, deportoval alebo iným násilným spôsobom zbavil domova minimálne 15 956 svojich občanov, ktorí strávili vo vyhnanstve 6 110 rokov.
Komunistický režim si na Slovensku vybudoval aj rôzne civilné i vojenské tábory, do ktorých umiestnil 13 375 nepohodlných občanov a trestal ich nútenými prácami v súhrnnej dĺžke minimálne 9 127 rokov. Cez „zelenú hranicu“ prešlo do roku 1967 minimálne 1 715 občanov. Podľa paragrafu o nedovolenom opustení republiky bolo odsúdených a zbavených majetku 22 761 slovenských občanov.
Isto sa za roky komunizmu mnohým ľuďom materiálne zlepšil život, isto sa tu mnoho vybudovalo, vznikli hodnotné umelecké a vedecké diela. A tiež nemožno tvrdiť, ža každý komunista bol zločinec. Ale celý život sa tu odohrával v atmosfére a medziach vyššie uvedených údajov.
Preto bol pamätný ten výlet do Hainburgu, a chvíľa, keď ľudia stáli na obidvoch brehoch, kývali si a po Dunaji plávali lode, z ktorých sa ozývali piesne Karla Kryla. Bol to náš prvý krok a výkrik slobody. Tú radosť si treba pripomenúť!
Komunistický režim si na Slovensku vybudoval aj rôzne civilné i vojenské tábory, do ktorých umiestnil 13 375 nepohodlných občanov a trestal ich nútenými prácami v súhrnnej dĺžke minimálne 9 127 rokov. Cez „zelenú hranicu“ prešlo do roku 1967 minimálne 1 715 občanov. Podľa paragrafu o nedovolenom opustení republiky bolo odsúdených a zbavených majetku 22 761 slovenských občanov.
Isto sa za roky komunizmu mnohým ľuďom materiálne zlepšil život, isto sa tu mnoho vybudovalo, vznikli hodnotné umelecké a vedecké diela. A tiež nemožno tvrdiť, ža každý komunista bol zločinec. Ale celý život sa tu odohrával v atmosfére a medziach vyššie uvedených údajov.
Preto bol pamätný ten výlet do Hainburgu, a chvíľa, keď ľudia stáli na obidvoch brehoch, kývali si a po Dunaji plávali lode, z ktorých sa ozývali piesne Karla Kryla. Bol to náš prvý krok a výkrik slobody. Tú radosť si treba pripomenúť!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.