.mirka Ábelová, poetka
Michal Rehúš: Poetika ataku, Literis. Rehúš si zvolil výborný koncept. Celé dokopy to funguje. Ironizuje a robí si srandu z našej malej literárnej scény a vzťahov v nej (áno, aj zo mňa), robí to originálne, zábavne a s nadhľadom. Knižka možno naštvala polku literárnej obce, ale mne sa veľmi páčila.
Sharon Oldsová: Pápežův penis a jiné básně, Host. Túto knižku som objavila náhodou v Artfore (prisahám, že na názov ma upozornila až pani pri pokladni) a úplne ma nadchla. Výborné básne, silné témy, moja najobľúbenejšia báseň z knižky je o tom, ako pred zrkadlom svojej dcére češe vlasy a uvedomuje si vlastné starnutie. Fakt silné. .Elena Akácsová, redaktorka .týždňa
Jennifer Eganová Hrad (Odeon). Prvotina autorky, ktorá neskôr získala Pulitzera za Návštevu bandy rváčů (Odeon, 2010). Hrad nedosahuje kvality Hráčov, ale už tu sa jasne črtá Eganovej výborná štylistika, nehanebné preskakovanie medzi žánrami a
literárne experimenty, ktoré však nie sú samoúčelné a a nie sú ani na úkor
príbehu a čitateľského zážitku.
.Balla, spisovateľ
Ján Johanides: Súkromie, Podstata kameňolomu, Nie, KK Bagala. Je to „staré", ale pre mňa stále naj, najmä Súkromie.
Vladimír Sorokin: Telurie, Pistorius & Olšanská. Český preklad „skladačkového" románu ruského autora, ktorý dokáže byť provokatívny dokonca ešte aj dnes; a neobídem ani Telúrsko v preklade Jána Štrassera, hoci Telúrsko sa za Telurií trochu omeškalo.
.Alexander Balogh, redaktor Sme
Pavel Vilikovský: Letmý sneh (Slovart). K tradičným atribútom ako erudícia, invencia a brilantné rozprávanie s obrovským nadhľadom a nekompromisným humorom, iróniou a sebairóniou pribudol pre mňa v tejto románovej eseji (či esejistickom románe) aj emotívny prvok. Decentne skrývaný, ale o to pôsobivejší. Úžasné čítanie.
Bohumil Hrabal: Domácí úkoly (Mladá fronta). Reprint vydania z roku 1969, ktoré bolo nakoniec takmer do posledného kusa zošrotované, je vlastne prvým stretnutím s touto knihou úvah a rozhovorov. O živote ako romanci, odohrávajúcej sa na napnutej strune medzi kolískou a pohybujúcou sa rakvou.
.Jana Bodnárová, poetka
Michel Houellebecq: Zostať nažive, Inaque.sk. V jednom interview sa pýtali Houellebecqa, ako sa cíti, keď píše o „makabróznych“ veciach. „Predstavujem si, že som mŕtvy,“ odpovedal. Jeho neburácavý, skôr čierny humor a svojská irónia sa ako jemný cievny systém ťahajú i nesporne vážnymi textmi esejí a článkov pre noviny, ktoré prináša táto kniha, dávajúca intenzívny zážitok.
Jana Černá: Adresát Milena Jesenská, Torst. Pre hlbokú otvorenosť a autenticitu textu o matke – novinárke M. Jesenskej, a pre autorkin „živý“ štýl.
Albert Marenčin: Básnici a rebeli, Marenčin PT. Vďaka autorovi je to náš návrat (alebo nový dotyk?) k osobnostiam francúzskej kultúry. Osobitne si cením text o básnikovi pôvodom z Martiniku Aimé Césairovi, zakladateľovi hnutia négritude. Jeho zdrvujúca Rozprava o kolonializme dodnes nebola u nás vydaná.
.Vladimír Burjan, pedagóg
Ako rodeného Prešpuráka ma zaujala spoločná kniha Daniela Heviera a fotografa Alana Hyžu Bratislava včera a dnes (Dajama). Každá jej dvojstrana dáva do kontrastu starú fotografiu niektorého miesta v Bratislave so snímkou rovnakého miesta v súčasnosti, doplnenou o komentár D. Heviera. Môj celkový dojem z knihy je však smutný: vo väčšine prípadov sa mi Bratislava viac páči na starých záberoch ako na tých súčasných. (Druhou pôvodnou slovenskou knihou, ktorá má skutočne zaujala a od ktorej som sa nevedel odtrhnúť, bola spoveď Štefana Hríba Môj bláznivý život. Ale to by na stránkach .týždňa mohlo pôsobiť ako líškanie sa, tak to dávam iba do zátvorky. Ale pravda to je.)
Tu sa mi vyberalo ťažko, konkurencia bola veľká. Možno by som vyzdvihol knihu Encyklopedie středověku (Argo), ktorá v roku 2014 vyšla po 12 rokoch v novom vydaní. Jej editorom a spoluautorom bol popredný (nedávno zosnulý) francúzsky medievalista Jacques Le Goff. Názov encyklopédia možno evokuje predstavu stoviek krátkych faktografických hesiel, v skutočnosti ide o súbor dlhších statí na témy ako Anjeli, Čarodejníctvo, Kráľ, Mesto, Obchodníci, Obrazy, Príbuzenstvo, Sexualita, či Stravovanie. .Zuzana Čaputová, právnička
Ani jedna z kníh, ktoré ma v poslednom obdbí zaujali nevyšla v tomto roku. Zo slovenských kníh to bola Sisa a sivý holub od Sisa Michalidesovej. Krásne, autentické, o tom čo je najťažšie prijať, o konci.
Z českých to bola kniha: Proč se Dostojevskij mýlil? O vedomí, empatii, altruizme, láske, zlu a religiozite. Jej autorom je František Koukolík (lekár, špecialista na patologickú anatómiu a neuropatológiu). Skvelé! Nákuk do iného sveta.
.Tibor Ferko, teatrológ a publicista
Kornel Földvári: ...až po čiernu zem, KK Bagala.
Štefan Hríb: Môj bláznivý život, W Press.
Albert Marenčin: Čo nevošlo do dejín, Marenčin PT.
Memoáre rozptyľujú smog zabúdania. Lebo veď oddávna platí, že „napísané uchová pamäť vekov“. (Ovidius).
Michal Bulgakov: Zápisky na manžetách, preklad Ivana Kupková, doslov Valerij Kupka. Európa. Z profesijnej aj kultúrnej stratégie Kupkovcov je táto autobiografická novela vtesnaná do atmosféry dejov boľševického Ruska. Revolučný pohyb nasycovaný hladom, biedou, všemocnou byrokraciou a triumfom mocných ponúka iný pohľad na drámu spoločnosti, ako ju zobrazovali diela určené v minulosti na povinné čítanie.
.Zuzana Fialová, herečka
Určite Dušan Dušek alebo pán Vilikovský majú miesto v tejto ankete, ale ja si dovolím dať do pozornosti knihu kamoša Zvonka Lakčeviča Uspávanky pre partizánky (Escadra). Lebo je úplne rokenrolová! A Zvonko je našák a keď ju čítate, neviete, či sa máte smiať od dojatia, alebo plakať od smiechu. A ilustrovaná je „najlepším, čo doma máme". A krstená malými Danglárkami. Jednoducho „našácka” (od slova „naše”).
Bratia Česi majú pozoruhodnú mladú ženu Kateřinu Tlučkovú, ktorej prvotina Vyhnání Gerty Schnirch sľubovala zaujímavé diela aj do budúcnosti. Jej druhý román Žitkovské bohyně (Host) je mimoriadne pútavé čítanie aj o nás a našej krutosmutnej minulosti.
.Mila Haugová, poetka
Elena Hidveghyová-Yung: Materia prima, 21arte. „...a rada necháva/ dvere dokorán-/ do tmavej noci” (M.Cvetajevová). Toto motto si autorka vybrala pre svoju zaujímavú knihu básní, kde sa v 44 básňach symbolicky rozvíja a premieňa materia prima. Pády a vzlietnutia: boje tela a duše, symboly kresťanské, duchovné, siahajúce k biblii, gotike, baroku. Básne-ikony plné záhad, tajomstiev a jemných náznakov – to všetko v textoch, kde je myseľ gigantické akvárium. Nechajte sa unášať, preneste sa do tohto krehkého a zároveň pevného sveta...
Péter Eszterházy: Jednoduchý príbeh čiarka sto strán verzia podľa Marka, Kalligram. Doteraz v mojom čítaní najlepšia Eszerházyho kniha. Na sto stranách sa rozvíja príbeh rodiny s pozadím polovice minulého storočia. JAZYK, ŠTÝL, FORMA, OBSAH: v jednoducho-zložitej brilantnosti: je to rozprávanie nemého chlapca. V skvelom preklade Renáty Deákovej sú pretlmočené a v slovenčine znovuvytvorené všetky atribúty jazyka majstra silnej prózy, ktorý spája detský jazyk s archaickým jazykom evangelia.
.Juraj Heger, Slovart
Zaľúbení do Paríža, s podtitulom Kaviarenské romance mesta svetiel a jeho literárny život (Andrea Puková, Peter Župník – Petrus) Lebo aj ja som zaľúbený do Paríža a nedarí sa mi s ním stretávať tak často, ako by (som) si zaslúžil, a táto kniha je skoro taká krásna, romantická a šmrncovná ako Paríž sám.
Máša a medveď - Rozprávky o Máši a medveďovi, Egmont. Budete si o mne myslieť všeličo zlé, ale toto sú najveselšie animované postavičky posledných rokov a šíria okolo seba pozitívnu energiu, ktorá v našom svete často tak strašne chýba.
.Elena Hidvéghyová-Yung, poetka a prekladateľka.
Peter Milčák, Marián Milčák (eds.): Ako sa číta báseň, Modrý Peter. Presne takáto knižka mi roky chýbala. Výrok „všetko je v básni“ je nezmysel. Vždy ma zaujímalo, čo by mi k tomu ešte povedal autor sám. Ako by osvetlil niektoré tmavé kúty. Fascinujúce i poučné čítanie pre každého, kto má k poézii blízko v akomkoľvek smere.
Can Xue: Tanec temné duše, Verzone. Výber z poviedok a esejí priekopníčky čínskej avantgardy a jednej z najoriginálnejších spisovateľských osobností v Číne vôbec. Jej príbehy sú absurdne groteskné a neraz hororovo šialené. Temnotu ľudskej duše v jej prácach však vyvažuje podivuhodné, intenzívne svetlo a jemná poézia v spodnom hlase.
.Štefan Hríb, šéfredaktor .týždňa
Michael Novak: Boha nikto nevidí, Post Scriptum.
Veľmi realistický pohľad na prázdnotu, ktorú si ťažko priznávame.
.Tomáš Janovic, spisovateľ, textár
V abecednom poradí:
Kornel Földvári: ... až pod čiernu zem (KK Bagala) + Rozhovor Tiny Čornej s Kornelom Földvárim, Divadelný ústav
Peter Krištúfek: Ema a smrtihlav, Artforum.
Hana Lasicová: Všetko o mojom otcovi, Evita Press.
Tomáš Ulej Bodaj bi!, KK Bagala.
Pavel Vilikovský: Príbeh ozajského človeka (Kalligram) + Letmý sneh (Slovart).
Prečo? V živote som všeličo stratil, ale vkus, chvalabohu, ešte nie.
Sándor Márai: Výber z publicistiky, Kalligram.
Prečo? V živote som všeličo stratil, ale vkus... atď.
.Ľubomír Jaško, publicista
Aj tento rok ma fascinovalo množstvo kníh, ktoré napísali a v slovenských vydavateľstvách vydali mladšie i staršie dámy. Rodová rovnosť v slovenskej literatúre je ohrozovaná skôr nedostatkom mužských autorov. Nielen z tohto dôvodu si pozornosť zaslúži nová kniha Petra Pišťanka Rukojemník (Slovart). Je zaujímavá dizajnom, svojou interakciou so vznikajúcim filmom, ale i kultivovanou podobou spomienkovej nostalgie, ktorú v slovenskej literatúre viacerí autori nezvládajú.
Zbierka reportáží 20 let nového Polska v reportážích Mariusza Szczygiela (Premedia). Reportáže potvrdzujú to, čo Szczygiel sám o nich píše: je to spojenie faktov a krásy. Tieto reportáže majú vlastnú literárnu kvalitu. Odhaľujú Poľsko s nevídanou silou.
.Ivan Kamenec, historik
Moja odpoveď sa tentoraz netýka knihy, ale časopisu Kritika a Kontext, monotematického čísla 45-46, roč. XVIII, ktoré je venované komplikovanej kontroverznej a tragickej osobnosti ruského spisovateľa Solženicyna. Jeho obraz je tu podaný nielen z aspektu literátrneho, ale aj politického a občianskeho vrátane okolností, ktorými sa Solženicyn (vďaka Pavlovi Ličkovi – prvému slovenskému politickému väzňovi normalizácie), zapísal do vedomia slovenskej spoločnosti.
Vydavateľstvo Artforum v preklade Evy Salnerovej vydalo memoárovú knihu Paula Hackera Slovensko 1990 – 1993. Spomienky amerického diplomata. Je to originálny, našou domácou politikou nezaťažený pohľad prvého amerického diplomata na Slovensku z prvých dramatických porevolučných rokov. Vnímavý čitateľ – a nielen historik! – tu nájde veľa faktov, podnetov a vysvetlení, ktoré sa netýkajú iba rokov 1990 – 1993, ale aj ďalšieho nášho vývoja.
.Juraj Kemka, herec
Martin Jurík, Michal Ružička: Škoricovník Zlatá cesta, Marenčin PT. Ide o skutočne dobrodružný, podľa mňa nádherný, fantazijný, možno až jemne rozprávkový príbeh Trevora Ocipha – mocného to človeka a jedného Jonáša, takzvaného niktoša. Zlatá cesta je prvý diel tohto dielka, takže sa môžeme tešiť na pokračovanie. Milujem knihy, odktorých sa nedá odísť...
Ruediger Dahlke: Strava pro klid v duši, CPress. Kníh s receptami je v kníhkupectvách veľmi veľa, my hľadáme také jedlá, po ktorých nebudeme musieť v polohe ležmo hodinu tráviť a piť sódu bikarbónu. Nielen z mäsa je človek živý! Odporúčam každému, kto hľadá príval novej inšpirácie vo varení a nebaví ho/ju už dochucovať segedínsky guláš. Tu platí múdra veta: dobrú chuť!
.Monika Kompaníková, spisovateľka
Tomáš Kompaník: AHA!, Tomáš Kompaník. Prekrásne vymyslená, vytlačená a zviazaná kniha o slovenskej výšivke. Tomáš urobil veľký kus práce a o knihe povedal toto: „Táto kniha je mojím poďakovaním tým, ktorí pred stáročiami nevedomky pracovali na vizuálnom dedičstve Slovákov a svojou prácou inšpirovali celé generácie. Mňa inšpirujú neustále a ich vynaliezavosť, pracovitosť a fantázia sú pre mňa dôvod, prečo som hrdý Slovák." Matica si môže brať príklad, aj takto sa buduje a prejavuje hrdosť.
Alesandra Mizieliňska, Daniel Mizieliňski: D.O.M.E.K. Jana Kostelecká. Jediná detská kniha o modernej architektúre, ktorú poznám. Aj mne, aj deťom poriadne rozšírila obzory a vďaka nej vieme, že obytný dom nemusí vyzerať tak ako domy, ktoré vidíme z okna, že môžu mať rôzne konštrukčné riešenia a tvary. Kniha zbytočne nezjednodušuje a deti to baví.
.Maroš Krajňak, spisovateľ
Stanislav Rakús: Všetko. Dlho som vedome nesiahal po dielach od tohto autora, začiatkom roka som si povedal, že to predsa len skúsim. Po prečítaní najnovšej Fázy uvoľnenia (KK Bagala), som za pár týždňov nadšene, ako veľkú dávku kultivovanosti, vstrebal všetku Rakúsovu prózu.
Viktor Jerofejev: Encyklopédia ruskej duše, Artforum. Po tejto „klasike“ som nadobudol dojem, že to bol povinný manuál na lepšie pochopenie súčasných udalostí vo východnej Európe. Autorova reflexia na vlastnú spoločnosť je zrejme (minimálne v emocionálnej rovine) podobná tomu, ako ju vnímajú mnohí obyvatelia susedných krajín odmietajúci ďalší mocenský vplyv Ruska.
.Patrik Krebs, principál Divadla bez domova
Andrea Puková, Peter Župník: Zaľúbení do Paríža, Petrus. Táto kniha ma zaujala a prekvapila. Rád cestujem, ale nerád čítam sprievodcov. Toto je však „iný” sprievodca po Paríži a jeho kaviarňach a iných podnikoch… Kniha mi pripomenula, aké jednoduché je zaľúbiť sa do mesta, jeho atmosféry a jedinečnosti – tentoraz do Paríža.
.Katarína Koščová, pesničkárka
Letmý sneh Pavla Vilikovského je knihou, ktorá vo vás bude doznievať aj po tom, čo zabudnete na jej postavy a ich osudy. Nenájdete v nej ani náznak pátosu, nepotrebuje podobné barličky, aby sa vám dostala pod kožu. Je občas cynická, občas zasa dojímavá, strohá, presná, láskavá, a obsahuje toľko vhodne použitých slov, ktoré zasiahnu naše najcitlivejšie miesta... Akoby nás Vilikovský všetkých poznal. Táto predstava je pre mňa z nejakého iracionálneho dôvodu veľmi upokojujúca.
Keďže väčšinu kníh nakupujem v antikvariátoch, tak sa k tým najnovším dostávam oneskorene. Ku knihám môjho roka patrí určite Oceán more od Alessandra Baricca a denníková trilógia od Ali Rachmanovovej, ktorá ma omráčila. Jej zápisky z nástupu boľševikov k moci sú mrazivé.
.Ladislav Kováč, biochemik
Tomáš Janovic: Jajkele sa rozpráva s Bohom a ďalšie aforizmy o ľudskej krehkosti, Karmelitánske nakladateľstvo. Kniha múdrosti, čo sa zmestila na 47 stránok textu. Janovica som kedysi navrhol na prepošta rádu novodobých mníchov slovnej a textovej askézy.
Ľubomír Feldek: Šalamúnova Pieseň piesní, Perfekt. Feldek je virtuóz slovenského jazyka. Jeho preklady dvíhajú slovenčinu na úroveň jazykov majstrov, ktorých diela nám dosiaľ preložil; i tých ďalších, ktoré nám určite ešte stihne preložiť.
.Jakub Kratochvíl, Jablko.sk
Kornel Földvári: …až pod čiernu zem, KK Bagala. Priznávam sa, pétepákov som vnímal cez prizmu majora Halušku a pravdupovediac tiež som bol z toho voľáky zmätený. Teraz už v tom mám jasno. Pamäti Korenela Földváryho z tohto obdobia sú čisté peklo. Nebola to „sranda na ubikaci”, ale tvrdá robota a Imro, Zoli, Ferko a Ivan sú/boli skutoční.
Jack Black: Nemáte šanci (Pulchra). Pred sto rokmi boli v Amerike aj zločinci džentlmeni, platili dohody a uzdisráči nemali šancu. A to sa mi na autobiografickej knihe zločinca Jacka Blacka páči. Lebo ma serie akýsi väčšinovo rozplizlý dnešok. Jedno však platí aj dnes: „Polda zůstane poldou, dokud mu neuřízneš hlavu,“ a to sa dá použiť aj na politika, sedláka či týpka z Palisád.
.Peter Krištúfek, spisovateľ a filmár
Kornel Földvári: ...až pod čiernu zem, KK Bagala.
Tina Čorná: Kornel Földvári, Divadelný ústav.
Čo dodať – je to láska k skvelému priateľovi, pri ktorom už neviem oddeliť osobné city od literatúry. Spomínanie so silným príbehom a typickým kornelovským espritom.
Umberto Eco: Vyrobiť si nepriateľa a iné príležitostné písačky, Slovart. Aj keď v súčasnej dobe vášnivo čítam predovšetkým knihy zo 17. a 18. storočia, predsa len občas siahnem po niečom súčasnom. Brilantné a hravé eseje, v ktorých sa to rovnako predošlými storočiami len tak hemží. Pravdaže, popri mierne znepokojivých úvahách o modernom svete. .Lukáš Krivošík, redaktor .týždňa
Martin Jurík: Projekt Zenta, Marenčin PT. Tento roztomilý slovenský román zo sci-fi subžánru, ktorému sa hovorí alternatívna história, opisuje dnešok ako by vyzeral, keby sa sarajevský atentát na Františka Ferdinanda Gavrilovi Principovi nepodaril a nedošlo by ani k prvej svetovej vojne. Je to veľmi zaujímavý myšlienkový experiment, aj keď asi najviac zapôsobí skôr na mladšieho čitateľa.
Igor Lukeš: Československo nad propastí (Selhání amerických diplomatú a tajných služeb v Praze 1945 - 1948), Prostor. Vzrušujúce čítanie o tom ako americkí diplomati a tajné služby po druhej svetovej vojne zlyhali vo svojich snahách uchrániť Československo pred komunistackými snahami o získanie moci. Mnohé vtedajšie chyby Spojených štátov vyznievajú z dnešného pohľadu priam amatérsky. Aj keď treba dodať, že USA sa v prvých rokoch Studenej vojny ešte len učili hrať veľmocenské a spravodajské hry, ktorých bol Stalinov Sovietsky zväz dávno majstrom.
.Juraj Kušnierik, redaktor .týždňa
Rok 2014 zaslúžene patrí Pavlovi Vilikovskému. Víťaz Anasoft litera, autor vynikajúceho Letmého snehu aj Príbehu ozajského človeka. Počinom však pre mňa bolo vydanie výberu z korešpondencie Osamelých bežcov Poker s kockami ľadu (F.R.& G.) o poetickom prístupe k životu v neslobodnej spoločnosti.
Zo všetkých prekladových kníh ma tento rok najviac zasiahli Roviny života Juliana Barnesa (Artofum) v preklade Pavla Vilikovského. Ide vlastne o knižného súrodenca Letmého snehu. Aj Barnes píše o odchádzaní. Aj Barnes píše múdro, čisto, krásne.
.Patrik Lančarič, dramatik a režisér
Ivan Laučík, Peter Repka, Ivan Štrpka: Poker s kockami ľadu – výber z korešpondencie Osamelých bežcov, F.R.&G..
Ján Johanides: Súborné dielo, zväzok 1, KK Bagala.
Julian Barnes: Roviny života, preklad P. Vilikovský, Artforum.
.Ján Laš, Gorila.sk
Juraj Červenák: Krv prvorodených, Slovart.
Joel Dicker: Pravda o případu Harryho Queberta, Argo.
.Pero Le Kvet, spisovateľ, kníhkupec a patafyzik
Pišta Vandal: Lotrove kázne, Limerick. Pišta svoje krátke texty, ktoré vychádzali na pokračovanie v časopisoch .týždeň a Knižná revue, vydal v knižnej podobe a urobil dobre. Tie texty si zaslúžia širšiu publicitu, pretože sú trefné, múdre a vtipné. A ako sa hovorí, smrdia človečinou.
Dan Rhodes: Antropologie, Argo. Po prečítaní Antropologie som nadobudol pocit, že Dan Rhodes klame telom. Navonok jeho poviedky pôsobia, akoby ich písal cynik, ktorému nič nie je sväté, ktorý miluje čierny humor a dokáže si uťahovať zo všetkých a zo všetkého, ale pod touto maskou sa skrýva citlivá duša, ktorá sa v dnešnom svete nefungujúcich vzťahov necíti vôbec dobre.
.Ferči Malík, literarnyklub.sk
Nový Vilikovský je pre mňa zjavenie. Keď som bol v kníhkupectve, sedel tam práve pán spisovateľ na káve. Tento rok mu vyšli dve knihy. Mal som však peniaze iba na jednu, tak som si intuitívne vybral Letmý sneh (Slovart). Keď som mu opísal dilemu pri podpisovaní knihy, povedal mi: „Dobre ste si vybrali. Táto je lepšia – tým však nechcem povedať, že je jedna z nich dobrá." Nie, dobrá nie je, je svetová. Moja intuícia evidentne tiahne k smútku.
Knižočka Zostať nažive od Michela Houellebecqa (Inaque.sk) ma potešila. Samozrejme, že má podstatnejšie diela, ale hltám všetko, čo napíše. Jednoducho ho žeriem. .Pavel Malovič, publicista, lekár a pesničkár
Zo slovenských autorov ma v roku 2014 najviac zaujala knižka Boris Filan: Umenie zablúdiť (Slovart 2014). Cestopis, ktorý nie je cestopis, ale exkluzívny literárny dezert.
Z diel preložených do slovenčiny v roku 2014 na mňa najviac zapôsobila knižka: Erik Menkveld: Veľké mlčanie (Slovart 2014), ktorú z nizozemčiny preložil Adam Bžoch. Brilantný preklad jedného z najlepších románov súčasnosti o hudbe. .Samo Marec, bloger a spisovateľ
Pavel Vilikovský: Letmý sneh (Slovart.)Kniha písaná s nehou a láskou, kniha, proti ktorej sa nedá protestovať, hoci by človek chcel. Letmý sneh je o tom, čomu sa nikto z nás nevyhne.
Jednotkou, hoci tesne nasledovaná Pravdou o prípade Henryho Queberta, je Svoboda od Jonathana Franzena (Argo). Takáto kniha, ktorá v príbehu jednej rodiny vystihne stav americkej spoločnosti, sa zadarí raz za desaťročie. Je portrétom Ameriky po roku 2000.
.Ivana Mer, hudobníčka
Slovenská kniha, ktorá ma zaujala tento rok, má názov Zaľúbení do Paríža (Petrus). Autorkou je Andrea Puková. Kniha je doplnená fotografiami od Petra Župníka a keďže som sama zamilovaná do Paríža, vždy si ju otvorím a znovu sa prejdem jeho zákutiami, keď mi je clivo v oranžovom kresle v Bratislave.
Ďaľšou knihou je Zen - žít v tomto okamžiku, učení zenového Mistra Wu Bonga (Volvox globator). Zenová prax, ktorá zahŕňa bdelosť v prítomnom okamihu a tým spojenie sa s esenciálnym bytím ma upútava svojou jednoduchosťou, čistotou a silou. Táto kniha ma vedie k návratu k vnútornému pokoju.
.Vladimír Michal, Artforum
Pre mňa pelotón slovenských pôvodných kníh v tomto roku zanechal ďaleko za sebou Pavel Vilikovský, najprv paradoxne pri vyhlasovaní víťazov (Anasoft litera za Prvú a poslednú lásku), potom ľahko ba až letmo pri variáciách na (ne)zabúdanie lásky (Letmý sneh – to je tá naj kniha 2014) a vzápätí až hororovým dusnom v Príbehu ozajského človeka.
Vilikovský dokonca presahuje aj do kategórie prekladových kníh, jeho pretlmočenie Rovín života Juliana Barnesa (Artforum) prispieva tejto knihe k nebývalej kvalite. Tu však u mňa nastáva konflikt záujmov, a tak za najlepšiu knihu preloženú do federálnych jazykov menujem Chourmo (Fra), klasickú nádhernú detektívku s presahom od Jean-Claude Izza, napríklad.
.Petr Minařík, Větrné mlýny
Pavel Vilikovský: Príbeh ozajského človeka, Kalligram. Je to docela jiný Vilikovský, dobře že se autor přinutil psát za svého „hrdinu“ normalizační deník. Nenormálně normální. A ano, jistě, jsem rád, že ta kniha v jeden den vyšla ve slovenském originále, stejně jako v maďarském překladu Margit Garajszki, polském od Tomka Grabinského a do češtiny (sic!) převedena Mirkem Zelinským.
Justyna Bargielska: Píšeš báseň?, sbírku polské básnířky vydalo ostravské nakladatelství Protimluv. Nevím proč, ale číst ji, to byla radost jedna báseň.
.Juraj Mojžiš, výtvarný kritik
Alta Vášová: Menoslov, F.R.&G.
V slovenskej literatúre originálna kompozícia textu. Vášovej nezvyčajná schopnosť fragmentarizovania výpovede je porovnateľná s textovou hĺbkou a virtuozitou Věry Linhartovej.
Milan Kundera: Zahradou těch, které mám rád a Slová, pojmy, situace, Atlantis. Dve útle knižôčky predstavujú predovšetkým Kunderovu čitateľskú žatvu, pomocou ktorej sa vyznáva z intelektuálnych rozkoší vo vlastnej Epikurovej záhrade.
.Dado Nagy, publicista.
Peter Pišťanek: Rukojemník, Slovart.
Pavel Vilikovský: Príbeh ozajského človeka, Kalligram.
Peter Krištúfek: Ema a Smrtihlav, Artforum.
Laco Kerata: Ešte som tu a zostanem (KK Bagala).
Etgar Keret: Sedem dobrých rokov, Artforum.
Heinrich Bӧll: Klaunove názory, Inaque.sk.
Pavel Sanajev: Pochovajte ma za lištu, Slovart.
Prajwal Parajuli: Ghurka´s Daughter, Quercus.
.Jana Oľhová, herečka.
Juraj Raýman, Vanda Raýmanová: Vianočka Udatný, Filmotras.
Rozprávka pre deti, na ktorej sa schuti pobavia aj rodičia. Trefne a ironicky vykreslené charaktery zloduchov, nad ktorými víťazí úprimnosť a láskavosť.
Julian Barnes: Roviny života, Artforum. Julian Barnes ma zaujal už knihou Pocit konca. Aj v knihe Roviny života využíva svoj esejistický spôsob písania. Rozjíma nad zmyslom lásky, ktorá nás často vrhá do osamelosti a reinterpretuje minulosť, aby sme možno lepšie zvládli budúcnosť.
.Aňa Ostrihoňová, Inaque.sk
Andrea Puková a Peter Župník: Zaľúbení do Paríža, Petrus. Musíme dnes ešte vôbec cestovať, aby sme si vychutnali atmosféru mesta či priestoru? Nestačí sa niekedy prejsť len po románoch, básňach a osudoch ich protagonistov?
Stig Sæterbakken: Cez noc, preklad Miroslav Zumrík, Premedia.
Posledný román nórskeho spisovateľa Stiga Sæterbakkena je fascinujúcim pohľadom na ľudskú psychiku, vyrovnávajúcu sa so stratou, narušenými vzťahmi a samovraždou. Zubár Karl po sérii rodinných tragédií opúšťa Nórsko v nádeji, že sa vyrovná s pocitom viny a že mu tajomný dom v Banskej Bystrici ponúkne vykúpenie. Alebo možno vôbec nie. Cez noc je románom o krehkosti vzťahov a krutosti ľudských rozhodnutí, ktoré ich dokážu zničiť.
.Zuzana Palenčíková, divadelná dramaturgička
Mám doma deti, ktoré sú malými kresliarmi – neustále kreslia a ich vášeň kresliť nepozná hranice ani čas. Niekedy ich musíme odtŕhať od papiera a ceruzky, aby sa najedli či išli večer spať. Na našich policiach s knihami, a to nielen v detskej izbe, majú dôležité miesto detské ilustrované knihy a veľakrát nečítame ich príbeh pomocou písmen ale pomocou obrazov. Kniha Daniela Pastirčáka O kresbe, čo ožila (Slovart) s ilustráciami Daniely Olejníkovej je presne jednou z tých kníh, ktorá ma oslovila.
Keďže sa v poslednom čase u nás v divadle venujem aj dielni tvorivého písania, potešilo ma opätovné vydanie knihy Jeana Claude Carrièra Vyprávět příbeh (Limonádový Joe). Aj keď sa Carrière v prvom rade venuje filmovému umeniu, je veľkou inšpiráciou aj pre divadlo. Pretože, ako píše Carrière – všetko je príbeh, dokonca aj Dejiny.
.Martin Plch, vydavateľstvo Európa
Juraj Červenák: Krv prvorodených, Slovart. Skvelá „žánrovka“ od čoraz lepšie píšuceho autora.
Karel May: Vinnetou, Albatros. Krásne a dôstojné vydanie klasického dobrodružného románu s kompletným ilustračným sprievodom geniálneho Zdeňka Buriana.
.Gabriela Rakúsová, literárna kritička
Alta Vášová: Menoslov, F. R. & G. Autorka vykreslila otvorene, priamo, pritom až s poetickou jemnosťou životné príbehy a pocity človeka od detstva po starobu prostredníctvom protagonistov jednotlivých poviedok. Texty majú silné etické posolstvo na báze obrazu hĺbky a zvláštností ľudskej duše.
Marjorie Weinman Sharmatová: Nedostižný Edo a jeho detektívne príbehy, Modrý Peter. Americká autorka napísala sériu detektívok pre deti, editor a prekladateľ Peter Milčák si vybral na preklad päť z nich. Približne polovicu knihy tvoria ilustrácie (Jakub Milčák), ktoré sú hodnotovo rovnocenné textu.
.Vanda Raýmanová, animátorka
Tento rok na zaujali dve slovenské knihy. A zhodou okolností obe od Pavla Vilikovského. Krehký a dojímavý Letmý sneh (Slovart) s vetami typu: „Asi som viac miloval ženu v nej, ako ju v žene,“ aj upotený hlúpotrápny Príbeh ozajského človeka (Kalligram). Pre ich naozajskosť.
Najsilnejším čitateľským zážitkom tohto roku bol pre mňa Paolo Giordano. Jeho Osamelosť prvočísel síce vyšla už dávnejšie, ale mne vyrazila dych len prednedávnom. Doteraz som sa ešte celkom nenadýchla. Aby neboli Prvočísla také osamelé, pridám aj Ľudské telo (Slovart) a za oba skladám poklonu pani prekladateľke Štefánkovej.
.Igor a Madla Rjabininovci, kníhkupectvo Pod vŕškom.
Peter Pišťanek: Rukojemník (Slovart). Na nový Pišťanekov román sme čakali dlho. Výnimočná obálka pridáva na atraktivite knihy, ktorá nesie rovnaký názov ako film, ktorý sa vynára postupne v kinách na českej a slovenskej strane republiky ktorá v knihe ešte nie je rozdelená. Naopak, rozdelené boli rodiny a v nedohľadne sloboda a aj keď toto nie sú témy dvoch chlapcov z Pišťanekovej knihy, aj tak vnímate ich stálu prítomnosť. Nevtieravo a nesentimentálne. Dobre napísaný román o nie dobrom čase nie dávnej minulosti.
Manfred Spitzer: Digitální demence, Host. Kniha s podtitulom Jak pripravujeme sami sebe a naše děti o rozum, je varovaním pred nadmerným používaním digitálnych médií a závislosťou od nich. Na základe mnohých výskumov dokazuje, že bez duševnej námahy nám ochabuje pamäť, myseľ a aj telo.
.Dorota Sadovská, výtvarníčka
Diana Majdáková, ed.: Päťdesiat súčasných umelcov na Slovensku, Art Academy a Slovart.
Práve som prišla z krstu knihy, ktorá bola schopná vyvolať v odborných kruhoch búrlivú debatu ešte predtým, ako mohli do nej diskutujúci nahliadnuť. Jej ambíciou je popularizácia súčasného umenia a jeho sprístupnenie širšiemu publiku. Podarí sa jej to?
.Zuzana Šeršeňová, redaktorka vydavateľstva Slovart
Pavel Vilikovský: Letmý sneh, Slovart.
Peter Pišťanek: Rukojemník (Lokomotívy v daždi), Slovart.
Veronika Šikulová: Medzerový plod, Slovart.
Dušan Dušek: Gombíky zo starej uniformy, Slovart.
Podľa mňa – a pre mňa – sú to doteraz najlepšie knihy týchto autorov. Práve vďaka takýmto knihám ma moja práca stále teší.
.Marta Šimečková, publicistka
Andrea Puková, Peter Župník: Zaľúbení do Paríža, Petrus. Tento rok sa mi nepodarilo nájsť objavnejšiu pôvodnú knihu, čo môže znieť čudne, keďže aj ja som na zozname tých, ktorým autorka ďakuje. Všade sa píše, že je to bedeker, aj keď je to skôr atlas – parížskych kaviarní a literatúry, ktorá sa v nich písala. Jej objavnosť súvisí pre mňa s tým, aký má – nečakane – čitateľský ohlas: vidieť z toho, že výchova k literatúre a vôbec vzdelanosti je najúspešnejšia vtedy, keď nikto nechce nikoho vychovávať.
Vladimir Sorokin: Telúrsko. Preklad Ján Štrasser. Artforum. Táto kniha ma neohúrila až natoľko ako Opričnikov deň, ale samotné prekladanie Sorokina je prekladateľský Mount Everest, z neschodnej východnej strany. Ján Štrasser po ňom vystupuje tak, že ho nezačujeme fučať, čítame nerušene, jeho námahu nevnímame. Predpokladám, že v máloktorom jazyku je Sorokinov jazyk taký presný, ako v slovenčine.
.Svetozár Sprušanský, divadelný režisér
Jan Guillou: Stavitelé mostů a Norský dandy, nakladatelství HOST. Vraj dnes nie je doba na veľké románové fresky? Toto dielo vás presvedčí o opaku. Má v sebe múdrosť, dobrodružstvo a napätie, vtip aj iróniu. Hrdinov, s ktorými sa môžete stotožniť.
Vladimír Sorokin: Telúrsko, Artforum. Šialené a nebezpečne pravdivé. Uletené, a preto také fascinujúce.
Walt Whitman: Spev o mne, vydavateľstvo Skalná ruža. Vraj dnes nie je doba na veľkú poéziu! Práve naopak. Jediný protiliek na nálety sebazničujúceho racionalizmu. Monumentálny vesmír iných svetov, v ktorých je človek len malým steblom trávy.
.Richard Stanke, herec
Jedna z pôvodných kníh, ktoré ma tento rok po prečítaní zaujali, bola určite kniha Pavla Vilikovskeho Pes na ceste. Je to kniha, po prečítaní ktorej vám nezostane v pamäti príbeh, skôr pocit, poznanie, skúsenosť a keby to neznelo pateticky, tak by som povedal, že aj múdrosť. Ďalej to bol vyber z diel R. M. Rilkeho Tichý doprovod a jiné prózy, ktorý sa zameriava na jeho rozsiahlu prozaicku tvorbu, ale zároveň sa tu objavujú aj jeho unikátne texty, ktoré v českom preklade vychádzajú vôbec prvýkrát. Ďalej je to rozsiahla románová freska, umelecký a duchovný obrazový román Jana Němca o fotografovi Drtikolovi a určite aj poézia Ivana Martina Jirousa Magorova vanitas.
.Ján Štrasser, básnik a textár
Fedor Gál & Peter Zajac; Miro Švolík Dvadsaťpäť, Artfórum. Lebo všetci traja svojimi textami a fotkami s veľkým intelektuálnym a ľudským nasadením udržiavajú už ledva sliepňajúci plamienok novembra 1989.
Laučík, Repka, Štrpka: Poker s kockami ľadu – Výber z korešpondencie Osamelých bežcov 1963 – 2004, F. R. & G. Tá kniha je jedna 440-stranová vzrušujúca báseň. Laučík Repkovi v roku 1966: „Báseň sa zúčastňuje aj na živote sovy, aj na živote toho, čo prežije lokomotívu. Je v zhode s jazykom ľudí. Za to básnik ručí životom, ale nie je dnes jediný, kto sa stará aj o to, ako TITANIC poškodil ľadovec?"
Liel Leibowitz: Leonard Cohen – život, hudba a vykoupení, Vyšehrad. Lebo tvorbu Leonarda Cohena mám veľmi rád.
.Viktor Suchý, Artforum
Ako knihu roka 2014 si dovolím uviesť dve pôvodné české publikácie, ktoré sú pre mňa profesionálne veľmi dôležité. Zároveň je to príležitosť upozorniť, že na Slovensku sa v oblasti kníh (ale i v mnohých iných) dáta nezbierajú, nevyhodnocujú a podobné knihy nevychádzajú:
Jiří Trávníček, Zdeněk Šimeček – Knihy kupovati... Dějiny knižního trhu v českých zemích (Academia) a Michal Přibáň a kol. – Česká literární nakladatelství 1949 – 1989 (Academia).
Z prekladovej literatúry som si tento rok najväčšmi vychutnal v slovenčine Veľké mlčanie Erika Menkvelda (Slovart, z holandštiny preložil Adam Bžoch) a v češtine Karneval Rawi Hageho (Albatros Plus, z angličtiny preložil Petr Eliáš).
Už štyri roky vychádzajú vo vydavateľstve Meander vynikajúce komiksové stripy Argentínčana Liniersa: Macanudo 1 – 7 (Praha 2011 – 2014, preložila Markéta Pilátová). Pre mňa najvýznamnejší minimalistický vydavateľský počin uplynulej päťročnice.
.Martin Shooty Šútovec, karikaturista a hudobník
Aj keď mám tretí rok po sebe chuť napísať novú knihu Zvonka Lakčeviča, ale konflikt záujmov mi v tom zabraňuje, napíšem: Valerij Kupka: Ruská avantgarda (Slovart). Táto kniha chýbala, aj keď teda dizajn by si zaslúžil trochu viac jej ducha.
Stefan Zweig: Svet včerajška, Premedia.
.Róbert Šveda, režisér.
Viťo Staviarsky: Človek príjemný, KK Bagala. Mám slabosť na debuty a aj keď to nie je reálny debut, je to prvotina ako autora, tak aj moje prvé stretnutie s autorom. Čiže po nej už u mňa pôjdu ďalšie knihy ozaj chronologicky, kedže toto malé poviedkové dielko bolo príjemné, vtipné a stručné.
Andrei Makine: Kniha krátkych lások, čo trvajú večne, Inaque.sk.
V čase vyhlásenia pre mňa nezmyselného referenda mi dala pocítiť, že láska je zakaždým napádaná tými, čo prestali milovať. Je to jedno, či na jednej strane bariéry je komunizmus, či nejaký dogmatizmus, stále bude objatie dvoch milujúcich sa ľudí niekomu tŕňom v oku. A kedže som nedávno jeden súkromný boj so „spoločnosťou" o lásku niekoho, podobne ako autor knihy, prehral, tak táto kniha bola pre mňa skutočným objatím.
.Laco Teren, maliar.
Sándor Márai: Výber z publicistiky, Kalligram.
.Tomáš Ulej, aforista a publicista.
Najväčšia lahôdka u mňa prišla až takto na záver roka: Vilikovského Letmý sneh (Slovart). Je taká čistá a prirodzená, až miestami človek zabúda, že je to ešte stále len kniha.
Z prekladovej literatúry ma najviac tento rok zasiahla paradoxne asi nebeletria - kniha historika Timothyho Snydera Krvavé územie (Premedia) o krutom 20. storočí a z nej najmä veta o tom, ako dobrí ľudia v každej kríze vždy umierajú prví.
.Marek Vagovič, redaktor .týždňa.
Vladimír 518: Kmeny 0, Biggboss, 2013.
Túto knihu mi darovali k štyridsiatke študenti mediálneho kurzu .týždňa, za čo im aj dodatočne ďakujem. Je to skvelá mozaika mestských subkultúr v socialistickom Československu – od máničiek cez punkerov, metalistov či depešákov až po vekslákov. Odporúčam hlavne mladým ľuďom, ktorí netušia, ako sa tu žilo počas normalizácie.
.Stanislav Vallo, prekladateľ a diplomat.
Pavel Vilikovský: Príbeh ozajského človeka, Kalligram.
Akože super, tak by som asi povedal. Alebo ako sme hovorili na vojne, môže byť. Je to akože taká sonda alebo také niečo, a teda super hlboká a aj krutá, taká akási ukrutná, a pritom aj slušný tento je to... napinák, taký nejaký, si myslím.
Michela Murgia: Accabadora, Slovart. Šťastné stretnutie všetkých príchutí výbornej knižky. Pôžitok čitateľský, tajomno, temná črta Sardínie... ale vlastne: naozaj temná?
.Pišta Vandal, básnik, vydavateľ a metalista
Jozef Hvišč: Dolina dobrých ľudí, Limerick. Jozef Hvišč bol mojím vysokoškolským profesorom. Prednášal nám literárnovedné disciplíny a bol jedným z mála pedagógov, ktorý nám okrem vedomostí vštepoval aj hlboké pravdy o živote, ľudskosti a medziľudských vzťahoch. Jeho román z prostredia východného Slovenska v medzivojnovom období je mozaikou spomienok a príbehov na statočných ľudí a ich životy. Takéto knihy sa už dnes nepíšu. Bolo mi cťou, že som ju mohol vydať.
Martin James, SJ: Radosť, humor, smiech a ich miesto v (duchovnom) živote, Dobrá kniha. Kniha plná radostných postrehov o duchovnej ceste (nielen kresťanov) a o hľadaní vrúcnej lásky a úprimnej viery aj prostredníctvom humoru. Kniha, ktorá rúca mýty o nevyhnutnosti zachmúrenej tváre v náboženskom prežívaní.
.Tomáš Weiss, editor inforum.artforum.sk
Rudolf Sloboda: Uršuľa, Slovart. Jsem dlouholetý obdivovatel tohoto autora. Už si nemyslím, že je světový (bejvávalo v době hypernadšení), ale je to slovenský Augustin, Hašek a Hrabal dohromady. Třeba stále vydávat a číst, si myslím.
Sharon Oldsová: Papežův penis a jiné básně, Host. U nás zatím neznámá Američanka, která ale svojí poezií patří k Plathové nebo Anne Sextonové. Víc básniček je třeba číst!
.Peter Zajac, literárny vedec.
Sú to dve knihy: Friedrich Weinwurm (architekt) Henriety Moravčíkovej (Slovart) a Vyzliekanie z kroja – úžitková grafika na Slovensku po roku 1918 Ľubomíra Longauera (Slovart), lebo sprítomňujú najlepšiu časť našej kultúry 20. storočia.
Ruská avantgarda (Slovart), druhá antológia, ktorú po Ruskej moderne zostavil Valerij Kupka. Knižky projektu Lyrické smery 20. storočia vydavateľstva Slovart sú pre mňa splnením dlhého sna.
Michal Rehúš: Poetika ataku, Literis. Rehúš si zvolil výborný koncept. Celé dokopy to funguje. Ironizuje a robí si srandu z našej malej literárnej scény a vzťahov v nej (áno, aj zo mňa), robí to originálne, zábavne a s nadhľadom. Knižka možno naštvala polku literárnej obce, ale mne sa veľmi páčila.
Sharon Oldsová: Pápežův penis a jiné básně, Host. Túto knižku som objavila náhodou v Artfore (prisahám, že na názov ma upozornila až pani pri pokladni) a úplne ma nadchla. Výborné básne, silné témy, moja najobľúbenejšia báseň z knižky je o tom, ako pred zrkadlom svojej dcére češe vlasy a uvedomuje si vlastné starnutie. Fakt silné. .Elena Akácsová, redaktorka .týždňa
Jennifer Eganová Hrad (Odeon). Prvotina autorky, ktorá neskôr získala Pulitzera za Návštevu bandy rváčů (Odeon, 2010). Hrad nedosahuje kvality Hráčov, ale už tu sa jasne črtá Eganovej výborná štylistika, nehanebné preskakovanie medzi žánrami a
literárne experimenty, ktoré však nie sú samoúčelné a a nie sú ani na úkor
príbehu a čitateľského zážitku.
.Balla, spisovateľ
Ján Johanides: Súkromie, Podstata kameňolomu, Nie, KK Bagala. Je to „staré", ale pre mňa stále naj, najmä Súkromie.
Vladimír Sorokin: Telurie, Pistorius & Olšanská. Český preklad „skladačkového" románu ruského autora, ktorý dokáže byť provokatívny dokonca ešte aj dnes; a neobídem ani Telúrsko v preklade Jána Štrassera, hoci Telúrsko sa za Telurií trochu omeškalo.
.Alexander Balogh, redaktor Sme
Pavel Vilikovský: Letmý sneh (Slovart). K tradičným atribútom ako erudícia, invencia a brilantné rozprávanie s obrovským nadhľadom a nekompromisným humorom, iróniou a sebairóniou pribudol pre mňa v tejto románovej eseji (či esejistickom románe) aj emotívny prvok. Decentne skrývaný, ale o to pôsobivejší. Úžasné čítanie.
Bohumil Hrabal: Domácí úkoly (Mladá fronta). Reprint vydania z roku 1969, ktoré bolo nakoniec takmer do posledného kusa zošrotované, je vlastne prvým stretnutím s touto knihou úvah a rozhovorov. O živote ako romanci, odohrávajúcej sa na napnutej strune medzi kolískou a pohybujúcou sa rakvou.
.Jana Bodnárová, poetka
Michel Houellebecq: Zostať nažive, Inaque.sk. V jednom interview sa pýtali Houellebecqa, ako sa cíti, keď píše o „makabróznych“ veciach. „Predstavujem si, že som mŕtvy,“ odpovedal. Jeho neburácavý, skôr čierny humor a svojská irónia sa ako jemný cievny systém ťahajú i nesporne vážnymi textmi esejí a článkov pre noviny, ktoré prináša táto kniha, dávajúca intenzívny zážitok.
Jana Černá: Adresát Milena Jesenská, Torst. Pre hlbokú otvorenosť a autenticitu textu o matke – novinárke M. Jesenskej, a pre autorkin „živý“ štýl.
Albert Marenčin: Básnici a rebeli, Marenčin PT. Vďaka autorovi je to náš návrat (alebo nový dotyk?) k osobnostiam francúzskej kultúry. Osobitne si cením text o básnikovi pôvodom z Martiniku Aimé Césairovi, zakladateľovi hnutia négritude. Jeho zdrvujúca Rozprava o kolonializme dodnes nebola u nás vydaná.
.Vladimír Burjan, pedagóg
Ako rodeného Prešpuráka ma zaujala spoločná kniha Daniela Heviera a fotografa Alana Hyžu Bratislava včera a dnes (Dajama). Každá jej dvojstrana dáva do kontrastu starú fotografiu niektorého miesta v Bratislave so snímkou rovnakého miesta v súčasnosti, doplnenou o komentár D. Heviera. Môj celkový dojem z knihy je však smutný: vo väčšine prípadov sa mi Bratislava viac páči na starých záberoch ako na tých súčasných. (Druhou pôvodnou slovenskou knihou, ktorá má skutočne zaujala a od ktorej som sa nevedel odtrhnúť, bola spoveď Štefana Hríba Môj bláznivý život. Ale to by na stránkach .týždňa mohlo pôsobiť ako líškanie sa, tak to dávam iba do zátvorky. Ale pravda to je.)
Tu sa mi vyberalo ťažko, konkurencia bola veľká. Možno by som vyzdvihol knihu Encyklopedie středověku (Argo), ktorá v roku 2014 vyšla po 12 rokoch v novom vydaní. Jej editorom a spoluautorom bol popredný (nedávno zosnulý) francúzsky medievalista Jacques Le Goff. Názov encyklopédia možno evokuje predstavu stoviek krátkych faktografických hesiel, v skutočnosti ide o súbor dlhších statí na témy ako Anjeli, Čarodejníctvo, Kráľ, Mesto, Obchodníci, Obrazy, Príbuzenstvo, Sexualita, či Stravovanie. .Zuzana Čaputová, právnička
Ani jedna z kníh, ktoré ma v poslednom obdbí zaujali nevyšla v tomto roku. Zo slovenských kníh to bola Sisa a sivý holub od Sisa Michalidesovej. Krásne, autentické, o tom čo je najťažšie prijať, o konci.
Z českých to bola kniha: Proč se Dostojevskij mýlil? O vedomí, empatii, altruizme, láske, zlu a religiozite. Jej autorom je František Koukolík (lekár, špecialista na patologickú anatómiu a neuropatológiu). Skvelé! Nákuk do iného sveta.
.Tibor Ferko, teatrológ a publicista
Kornel Földvári: ...až po čiernu zem, KK Bagala.
Štefan Hríb: Môj bláznivý život, W Press.
Albert Marenčin: Čo nevošlo do dejín, Marenčin PT.
Memoáre rozptyľujú smog zabúdania. Lebo veď oddávna platí, že „napísané uchová pamäť vekov“. (Ovidius).
Michal Bulgakov: Zápisky na manžetách, preklad Ivana Kupková, doslov Valerij Kupka. Európa. Z profesijnej aj kultúrnej stratégie Kupkovcov je táto autobiografická novela vtesnaná do atmosféry dejov boľševického Ruska. Revolučný pohyb nasycovaný hladom, biedou, všemocnou byrokraciou a triumfom mocných ponúka iný pohľad na drámu spoločnosti, ako ju zobrazovali diela určené v minulosti na povinné čítanie.
.Zuzana Fialová, herečka
Určite Dušan Dušek alebo pán Vilikovský majú miesto v tejto ankete, ale ja si dovolím dať do pozornosti knihu kamoša Zvonka Lakčeviča Uspávanky pre partizánky (Escadra). Lebo je úplne rokenrolová! A Zvonko je našák a keď ju čítate, neviete, či sa máte smiať od dojatia, alebo plakať od smiechu. A ilustrovaná je „najlepším, čo doma máme". A krstená malými Danglárkami. Jednoducho „našácka” (od slova „naše”).
Bratia Česi majú pozoruhodnú mladú ženu Kateřinu Tlučkovú, ktorej prvotina Vyhnání Gerty Schnirch sľubovala zaujímavé diela aj do budúcnosti. Jej druhý román Žitkovské bohyně (Host) je mimoriadne pútavé čítanie aj o nás a našej krutosmutnej minulosti.
.Mila Haugová, poetka
Elena Hidveghyová-Yung: Materia prima, 21arte. „...a rada necháva/ dvere dokorán-/ do tmavej noci” (M.Cvetajevová). Toto motto si autorka vybrala pre svoju zaujímavú knihu básní, kde sa v 44 básňach symbolicky rozvíja a premieňa materia prima. Pády a vzlietnutia: boje tela a duše, symboly kresťanské, duchovné, siahajúce k biblii, gotike, baroku. Básne-ikony plné záhad, tajomstiev a jemných náznakov – to všetko v textoch, kde je myseľ gigantické akvárium. Nechajte sa unášať, preneste sa do tohto krehkého a zároveň pevného sveta...
Péter Eszterházy: Jednoduchý príbeh čiarka sto strán verzia podľa Marka, Kalligram. Doteraz v mojom čítaní najlepšia Eszerházyho kniha. Na sto stranách sa rozvíja príbeh rodiny s pozadím polovice minulého storočia. JAZYK, ŠTÝL, FORMA, OBSAH: v jednoducho-zložitej brilantnosti: je to rozprávanie nemého chlapca. V skvelom preklade Renáty Deákovej sú pretlmočené a v slovenčine znovuvytvorené všetky atribúty jazyka majstra silnej prózy, ktorý spája detský jazyk s archaickým jazykom evangelia.
.Juraj Heger, Slovart
Zaľúbení do Paríža, s podtitulom Kaviarenské romance mesta svetiel a jeho literárny život (Andrea Puková, Peter Župník – Petrus) Lebo aj ja som zaľúbený do Paríža a nedarí sa mi s ním stretávať tak často, ako by (som) si zaslúžil, a táto kniha je skoro taká krásna, romantická a šmrncovná ako Paríž sám.
Máša a medveď - Rozprávky o Máši a medveďovi, Egmont. Budete si o mne myslieť všeličo zlé, ale toto sú najveselšie animované postavičky posledných rokov a šíria okolo seba pozitívnu energiu, ktorá v našom svete často tak strašne chýba.
.Elena Hidvéghyová-Yung, poetka a prekladateľka.
Peter Milčák, Marián Milčák (eds.): Ako sa číta báseň, Modrý Peter. Presne takáto knižka mi roky chýbala. Výrok „všetko je v básni“ je nezmysel. Vždy ma zaujímalo, čo by mi k tomu ešte povedal autor sám. Ako by osvetlil niektoré tmavé kúty. Fascinujúce i poučné čítanie pre každého, kto má k poézii blízko v akomkoľvek smere.
Can Xue: Tanec temné duše, Verzone. Výber z poviedok a esejí priekopníčky čínskej avantgardy a jednej z najoriginálnejších spisovateľských osobností v Číne vôbec. Jej príbehy sú absurdne groteskné a neraz hororovo šialené. Temnotu ľudskej duše v jej prácach však vyvažuje podivuhodné, intenzívne svetlo a jemná poézia v spodnom hlase.
.Štefan Hríb, šéfredaktor .týždňa
Michael Novak: Boha nikto nevidí, Post Scriptum.
Veľmi realistický pohľad na prázdnotu, ktorú si ťažko priznávame.
.Tomáš Janovic, spisovateľ, textár
V abecednom poradí:
Kornel Földvári: ... až pod čiernu zem (KK Bagala) + Rozhovor Tiny Čornej s Kornelom Földvárim, Divadelný ústav
Peter Krištúfek: Ema a smrtihlav, Artforum.
Hana Lasicová: Všetko o mojom otcovi, Evita Press.
Tomáš Ulej Bodaj bi!, KK Bagala.
Pavel Vilikovský: Príbeh ozajského človeka (Kalligram) + Letmý sneh (Slovart).
Prečo? V živote som všeličo stratil, ale vkus, chvalabohu, ešte nie.
Sándor Márai: Výber z publicistiky, Kalligram.
Prečo? V živote som všeličo stratil, ale vkus... atď.
.Ľubomír Jaško, publicista
Aj tento rok ma fascinovalo množstvo kníh, ktoré napísali a v slovenských vydavateľstvách vydali mladšie i staršie dámy. Rodová rovnosť v slovenskej literatúre je ohrozovaná skôr nedostatkom mužských autorov. Nielen z tohto dôvodu si pozornosť zaslúži nová kniha Petra Pišťanka Rukojemník (Slovart). Je zaujímavá dizajnom, svojou interakciou so vznikajúcim filmom, ale i kultivovanou podobou spomienkovej nostalgie, ktorú v slovenskej literatúre viacerí autori nezvládajú.
Zbierka reportáží 20 let nového Polska v reportážích Mariusza Szczygiela (Premedia). Reportáže potvrdzujú to, čo Szczygiel sám o nich píše: je to spojenie faktov a krásy. Tieto reportáže majú vlastnú literárnu kvalitu. Odhaľujú Poľsko s nevídanou silou.
.Ivan Kamenec, historik
Moja odpoveď sa tentoraz netýka knihy, ale časopisu Kritika a Kontext, monotematického čísla 45-46, roč. XVIII, ktoré je venované komplikovanej kontroverznej a tragickej osobnosti ruského spisovateľa Solženicyna. Jeho obraz je tu podaný nielen z aspektu literátrneho, ale aj politického a občianskeho vrátane okolností, ktorými sa Solženicyn (vďaka Pavlovi Ličkovi – prvému slovenskému politickému väzňovi normalizácie), zapísal do vedomia slovenskej spoločnosti.
Vydavateľstvo Artforum v preklade Evy Salnerovej vydalo memoárovú knihu Paula Hackera Slovensko 1990 – 1993. Spomienky amerického diplomata. Je to originálny, našou domácou politikou nezaťažený pohľad prvého amerického diplomata na Slovensku z prvých dramatických porevolučných rokov. Vnímavý čitateľ – a nielen historik! – tu nájde veľa faktov, podnetov a vysvetlení, ktoré sa netýkajú iba rokov 1990 – 1993, ale aj ďalšieho nášho vývoja.
.Juraj Kemka, herec
Martin Jurík, Michal Ružička: Škoricovník Zlatá cesta, Marenčin PT. Ide o skutočne dobrodružný, podľa mňa nádherný, fantazijný, možno až jemne rozprávkový príbeh Trevora Ocipha – mocného to človeka a jedného Jonáša, takzvaného niktoša. Zlatá cesta je prvý diel tohto dielka, takže sa môžeme tešiť na pokračovanie. Milujem knihy, odktorých sa nedá odísť...
Ruediger Dahlke: Strava pro klid v duši, CPress. Kníh s receptami je v kníhkupectvách veľmi veľa, my hľadáme také jedlá, po ktorých nebudeme musieť v polohe ležmo hodinu tráviť a piť sódu bikarbónu. Nielen z mäsa je človek živý! Odporúčam každému, kto hľadá príval novej inšpirácie vo varení a nebaví ho/ju už dochucovať segedínsky guláš. Tu platí múdra veta: dobrú chuť!
.Monika Kompaníková, spisovateľka
Tomáš Kompaník: AHA!, Tomáš Kompaník. Prekrásne vymyslená, vytlačená a zviazaná kniha o slovenskej výšivke. Tomáš urobil veľký kus práce a o knihe povedal toto: „Táto kniha je mojím poďakovaním tým, ktorí pred stáročiami nevedomky pracovali na vizuálnom dedičstve Slovákov a svojou prácou inšpirovali celé generácie. Mňa inšpirujú neustále a ich vynaliezavosť, pracovitosť a fantázia sú pre mňa dôvod, prečo som hrdý Slovák." Matica si môže brať príklad, aj takto sa buduje a prejavuje hrdosť.
Alesandra Mizieliňska, Daniel Mizieliňski: D.O.M.E.K. Jana Kostelecká. Jediná detská kniha o modernej architektúre, ktorú poznám. Aj mne, aj deťom poriadne rozšírila obzory a vďaka nej vieme, že obytný dom nemusí vyzerať tak ako domy, ktoré vidíme z okna, že môžu mať rôzne konštrukčné riešenia a tvary. Kniha zbytočne nezjednodušuje a deti to baví.
.Maroš Krajňak, spisovateľ
Stanislav Rakús: Všetko. Dlho som vedome nesiahal po dielach od tohto autora, začiatkom roka som si povedal, že to predsa len skúsim. Po prečítaní najnovšej Fázy uvoľnenia (KK Bagala), som za pár týždňov nadšene, ako veľkú dávku kultivovanosti, vstrebal všetku Rakúsovu prózu.
Viktor Jerofejev: Encyklopédia ruskej duše, Artforum. Po tejto „klasike“ som nadobudol dojem, že to bol povinný manuál na lepšie pochopenie súčasných udalostí vo východnej Európe. Autorova reflexia na vlastnú spoločnosť je zrejme (minimálne v emocionálnej rovine) podobná tomu, ako ju vnímajú mnohí obyvatelia susedných krajín odmietajúci ďalší mocenský vplyv Ruska.
.Patrik Krebs, principál Divadla bez domova
Andrea Puková, Peter Župník: Zaľúbení do Paríža, Petrus. Táto kniha ma zaujala a prekvapila. Rád cestujem, ale nerád čítam sprievodcov. Toto je však „iný” sprievodca po Paríži a jeho kaviarňach a iných podnikoch… Kniha mi pripomenula, aké jednoduché je zaľúbiť sa do mesta, jeho atmosféry a jedinečnosti – tentoraz do Paríža.
.Katarína Koščová, pesničkárka
Letmý sneh Pavla Vilikovského je knihou, ktorá vo vás bude doznievať aj po tom, čo zabudnete na jej postavy a ich osudy. Nenájdete v nej ani náznak pátosu, nepotrebuje podobné barličky, aby sa vám dostala pod kožu. Je občas cynická, občas zasa dojímavá, strohá, presná, láskavá, a obsahuje toľko vhodne použitých slov, ktoré zasiahnu naše najcitlivejšie miesta... Akoby nás Vilikovský všetkých poznal. Táto predstava je pre mňa z nejakého iracionálneho dôvodu veľmi upokojujúca.
Keďže väčšinu kníh nakupujem v antikvariátoch, tak sa k tým najnovším dostávam oneskorene. Ku knihám môjho roka patrí určite Oceán more od Alessandra Baricca a denníková trilógia od Ali Rachmanovovej, ktorá ma omráčila. Jej zápisky z nástupu boľševikov k moci sú mrazivé.
.Ladislav Kováč, biochemik
Tomáš Janovic: Jajkele sa rozpráva s Bohom a ďalšie aforizmy o ľudskej krehkosti, Karmelitánske nakladateľstvo. Kniha múdrosti, čo sa zmestila na 47 stránok textu. Janovica som kedysi navrhol na prepošta rádu novodobých mníchov slovnej a textovej askézy.
Ľubomír Feldek: Šalamúnova Pieseň piesní, Perfekt. Feldek je virtuóz slovenského jazyka. Jeho preklady dvíhajú slovenčinu na úroveň jazykov majstrov, ktorých diela nám dosiaľ preložil; i tých ďalších, ktoré nám určite ešte stihne preložiť.
.Jakub Kratochvíl, Jablko.sk
Kornel Földvári: …až pod čiernu zem, KK Bagala. Priznávam sa, pétepákov som vnímal cez prizmu majora Halušku a pravdupovediac tiež som bol z toho voľáky zmätený. Teraz už v tom mám jasno. Pamäti Korenela Földváryho z tohto obdobia sú čisté peklo. Nebola to „sranda na ubikaci”, ale tvrdá robota a Imro, Zoli, Ferko a Ivan sú/boli skutoční.
Jack Black: Nemáte šanci (Pulchra). Pred sto rokmi boli v Amerike aj zločinci džentlmeni, platili dohody a uzdisráči nemali šancu. A to sa mi na autobiografickej knihe zločinca Jacka Blacka páči. Lebo ma serie akýsi väčšinovo rozplizlý dnešok. Jedno však platí aj dnes: „Polda zůstane poldou, dokud mu neuřízneš hlavu,“ a to sa dá použiť aj na politika, sedláka či týpka z Palisád.
.Peter Krištúfek, spisovateľ a filmár
Kornel Földvári: ...až pod čiernu zem, KK Bagala.
Tina Čorná: Kornel Földvári, Divadelný ústav.
Čo dodať – je to láska k skvelému priateľovi, pri ktorom už neviem oddeliť osobné city od literatúry. Spomínanie so silným príbehom a typickým kornelovským espritom.
Umberto Eco: Vyrobiť si nepriateľa a iné príležitostné písačky, Slovart. Aj keď v súčasnej dobe vášnivo čítam predovšetkým knihy zo 17. a 18. storočia, predsa len občas siahnem po niečom súčasnom. Brilantné a hravé eseje, v ktorých sa to rovnako predošlými storočiami len tak hemží. Pravdaže, popri mierne znepokojivých úvahách o modernom svete. .Lukáš Krivošík, redaktor .týždňa
Martin Jurík: Projekt Zenta, Marenčin PT. Tento roztomilý slovenský román zo sci-fi subžánru, ktorému sa hovorí alternatívna história, opisuje dnešok ako by vyzeral, keby sa sarajevský atentát na Františka Ferdinanda Gavrilovi Principovi nepodaril a nedošlo by ani k prvej svetovej vojne. Je to veľmi zaujímavý myšlienkový experiment, aj keď asi najviac zapôsobí skôr na mladšieho čitateľa.
Igor Lukeš: Československo nad propastí (Selhání amerických diplomatú a tajných služeb v Praze 1945 - 1948), Prostor. Vzrušujúce čítanie o tom ako americkí diplomati a tajné služby po druhej svetovej vojne zlyhali vo svojich snahách uchrániť Československo pred komunistackými snahami o získanie moci. Mnohé vtedajšie chyby Spojených štátov vyznievajú z dnešného pohľadu priam amatérsky. Aj keď treba dodať, že USA sa v prvých rokoch Studenej vojny ešte len učili hrať veľmocenské a spravodajské hry, ktorých bol Stalinov Sovietsky zväz dávno majstrom.
.Juraj Kušnierik, redaktor .týždňa
Rok 2014 zaslúžene patrí Pavlovi Vilikovskému. Víťaz Anasoft litera, autor vynikajúceho Letmého snehu aj Príbehu ozajského človeka. Počinom však pre mňa bolo vydanie výberu z korešpondencie Osamelých bežcov Poker s kockami ľadu (F.R.& G.) o poetickom prístupe k životu v neslobodnej spoločnosti.
Zo všetkých prekladových kníh ma tento rok najviac zasiahli Roviny života Juliana Barnesa (Artofum) v preklade Pavla Vilikovského. Ide vlastne o knižného súrodenca Letmého snehu. Aj Barnes píše o odchádzaní. Aj Barnes píše múdro, čisto, krásne.
.Patrik Lančarič, dramatik a režisér
Ivan Laučík, Peter Repka, Ivan Štrpka: Poker s kockami ľadu – výber z korešpondencie Osamelých bežcov, F.R.&G..
Ján Johanides: Súborné dielo, zväzok 1, KK Bagala.
Julian Barnes: Roviny života, preklad P. Vilikovský, Artforum.
.Ján Laš, Gorila.sk
Juraj Červenák: Krv prvorodených, Slovart.
Joel Dicker: Pravda o případu Harryho Queberta, Argo.
.Pero Le Kvet, spisovateľ, kníhkupec a patafyzik
Pišta Vandal: Lotrove kázne, Limerick. Pišta svoje krátke texty, ktoré vychádzali na pokračovanie v časopisoch .týždeň a Knižná revue, vydal v knižnej podobe a urobil dobre. Tie texty si zaslúžia širšiu publicitu, pretože sú trefné, múdre a vtipné. A ako sa hovorí, smrdia človečinou.
Dan Rhodes: Antropologie, Argo. Po prečítaní Antropologie som nadobudol pocit, že Dan Rhodes klame telom. Navonok jeho poviedky pôsobia, akoby ich písal cynik, ktorému nič nie je sväté, ktorý miluje čierny humor a dokáže si uťahovať zo všetkých a zo všetkého, ale pod touto maskou sa skrýva citlivá duša, ktorá sa v dnešnom svete nefungujúcich vzťahov necíti vôbec dobre.
.Ferči Malík, literarnyklub.sk
Nový Vilikovský je pre mňa zjavenie. Keď som bol v kníhkupectve, sedel tam práve pán spisovateľ na káve. Tento rok mu vyšli dve knihy. Mal som však peniaze iba na jednu, tak som si intuitívne vybral Letmý sneh (Slovart). Keď som mu opísal dilemu pri podpisovaní knihy, povedal mi: „Dobre ste si vybrali. Táto je lepšia – tým však nechcem povedať, že je jedna z nich dobrá." Nie, dobrá nie je, je svetová. Moja intuícia evidentne tiahne k smútku.
Knižočka Zostať nažive od Michela Houellebecqa (Inaque.sk) ma potešila. Samozrejme, že má podstatnejšie diela, ale hltám všetko, čo napíše. Jednoducho ho žeriem. .Pavel Malovič, publicista, lekár a pesničkár
Zo slovenských autorov ma v roku 2014 najviac zaujala knižka Boris Filan: Umenie zablúdiť (Slovart 2014). Cestopis, ktorý nie je cestopis, ale exkluzívny literárny dezert.
Z diel preložených do slovenčiny v roku 2014 na mňa najviac zapôsobila knižka: Erik Menkveld: Veľké mlčanie (Slovart 2014), ktorú z nizozemčiny preložil Adam Bžoch. Brilantný preklad jedného z najlepších románov súčasnosti o hudbe. .Samo Marec, bloger a spisovateľ
Pavel Vilikovský: Letmý sneh (Slovart.)Kniha písaná s nehou a láskou, kniha, proti ktorej sa nedá protestovať, hoci by človek chcel. Letmý sneh je o tom, čomu sa nikto z nás nevyhne.
Jednotkou, hoci tesne nasledovaná Pravdou o prípade Henryho Queberta, je Svoboda od Jonathana Franzena (Argo). Takáto kniha, ktorá v príbehu jednej rodiny vystihne stav americkej spoločnosti, sa zadarí raz za desaťročie. Je portrétom Ameriky po roku 2000.
.Ivana Mer, hudobníčka
Slovenská kniha, ktorá ma zaujala tento rok, má názov Zaľúbení do Paríža (Petrus). Autorkou je Andrea Puková. Kniha je doplnená fotografiami od Petra Župníka a keďže som sama zamilovaná do Paríža, vždy si ju otvorím a znovu sa prejdem jeho zákutiami, keď mi je clivo v oranžovom kresle v Bratislave.
Ďaľšou knihou je Zen - žít v tomto okamžiku, učení zenového Mistra Wu Bonga (Volvox globator). Zenová prax, ktorá zahŕňa bdelosť v prítomnom okamihu a tým spojenie sa s esenciálnym bytím ma upútava svojou jednoduchosťou, čistotou a silou. Táto kniha ma vedie k návratu k vnútornému pokoju.
.Vladimír Michal, Artforum
Pre mňa pelotón slovenských pôvodných kníh v tomto roku zanechal ďaleko za sebou Pavel Vilikovský, najprv paradoxne pri vyhlasovaní víťazov (Anasoft litera za Prvú a poslednú lásku), potom ľahko ba až letmo pri variáciách na (ne)zabúdanie lásky (Letmý sneh – to je tá naj kniha 2014) a vzápätí až hororovým dusnom v Príbehu ozajského človeka.
Vilikovský dokonca presahuje aj do kategórie prekladových kníh, jeho pretlmočenie Rovín života Juliana Barnesa (Artforum) prispieva tejto knihe k nebývalej kvalite. Tu však u mňa nastáva konflikt záujmov, a tak za najlepšiu knihu preloženú do federálnych jazykov menujem Chourmo (Fra), klasickú nádhernú detektívku s presahom od Jean-Claude Izza, napríklad.
.Petr Minařík, Větrné mlýny
Pavel Vilikovský: Príbeh ozajského človeka, Kalligram. Je to docela jiný Vilikovský, dobře že se autor přinutil psát za svého „hrdinu“ normalizační deník. Nenormálně normální. A ano, jistě, jsem rád, že ta kniha v jeden den vyšla ve slovenském originále, stejně jako v maďarském překladu Margit Garajszki, polském od Tomka Grabinského a do češtiny (sic!) převedena Mirkem Zelinským.
Justyna Bargielska: Píšeš báseň?, sbírku polské básnířky vydalo ostravské nakladatelství Protimluv. Nevím proč, ale číst ji, to byla radost jedna báseň.
.Juraj Mojžiš, výtvarný kritik
Alta Vášová: Menoslov, F.R.&G.
V slovenskej literatúre originálna kompozícia textu. Vášovej nezvyčajná schopnosť fragmentarizovania výpovede je porovnateľná s textovou hĺbkou a virtuozitou Věry Linhartovej.
Milan Kundera: Zahradou těch, které mám rád a Slová, pojmy, situace, Atlantis. Dve útle knižôčky predstavujú predovšetkým Kunderovu čitateľskú žatvu, pomocou ktorej sa vyznáva z intelektuálnych rozkoší vo vlastnej Epikurovej záhrade.
.Dado Nagy, publicista.
Peter Pišťanek: Rukojemník, Slovart.
Pavel Vilikovský: Príbeh ozajského človeka, Kalligram.
Peter Krištúfek: Ema a Smrtihlav, Artforum.
Laco Kerata: Ešte som tu a zostanem (KK Bagala).
Etgar Keret: Sedem dobrých rokov, Artforum.
Heinrich Bӧll: Klaunove názory, Inaque.sk.
Pavel Sanajev: Pochovajte ma za lištu, Slovart.
Prajwal Parajuli: Ghurka´s Daughter, Quercus.
.Jana Oľhová, herečka.
Juraj Raýman, Vanda Raýmanová: Vianočka Udatný, Filmotras.
Rozprávka pre deti, na ktorej sa schuti pobavia aj rodičia. Trefne a ironicky vykreslené charaktery zloduchov, nad ktorými víťazí úprimnosť a láskavosť.
Julian Barnes: Roviny života, Artforum. Julian Barnes ma zaujal už knihou Pocit konca. Aj v knihe Roviny života využíva svoj esejistický spôsob písania. Rozjíma nad zmyslom lásky, ktorá nás často vrhá do osamelosti a reinterpretuje minulosť, aby sme možno lepšie zvládli budúcnosť.
.Aňa Ostrihoňová, Inaque.sk
Andrea Puková a Peter Župník: Zaľúbení do Paríža, Petrus. Musíme dnes ešte vôbec cestovať, aby sme si vychutnali atmosféru mesta či priestoru? Nestačí sa niekedy prejsť len po románoch, básňach a osudoch ich protagonistov?
Stig Sæterbakken: Cez noc, preklad Miroslav Zumrík, Premedia.
Posledný román nórskeho spisovateľa Stiga Sæterbakkena je fascinujúcim pohľadom na ľudskú psychiku, vyrovnávajúcu sa so stratou, narušenými vzťahmi a samovraždou. Zubár Karl po sérii rodinných tragédií opúšťa Nórsko v nádeji, že sa vyrovná s pocitom viny a že mu tajomný dom v Banskej Bystrici ponúkne vykúpenie. Alebo možno vôbec nie. Cez noc je románom o krehkosti vzťahov a krutosti ľudských rozhodnutí, ktoré ich dokážu zničiť.
.Zuzana Palenčíková, divadelná dramaturgička
Mám doma deti, ktoré sú malými kresliarmi – neustále kreslia a ich vášeň kresliť nepozná hranice ani čas. Niekedy ich musíme odtŕhať od papiera a ceruzky, aby sa najedli či išli večer spať. Na našich policiach s knihami, a to nielen v detskej izbe, majú dôležité miesto detské ilustrované knihy a veľakrát nečítame ich príbeh pomocou písmen ale pomocou obrazov. Kniha Daniela Pastirčáka O kresbe, čo ožila (Slovart) s ilustráciami Daniely Olejníkovej je presne jednou z tých kníh, ktorá ma oslovila.
Keďže sa v poslednom čase u nás v divadle venujem aj dielni tvorivého písania, potešilo ma opätovné vydanie knihy Jeana Claude Carrièra Vyprávět příbeh (Limonádový Joe). Aj keď sa Carrière v prvom rade venuje filmovému umeniu, je veľkou inšpiráciou aj pre divadlo. Pretože, ako píše Carrière – všetko je príbeh, dokonca aj Dejiny.
.Martin Plch, vydavateľstvo Európa
Juraj Červenák: Krv prvorodených, Slovart. Skvelá „žánrovka“ od čoraz lepšie píšuceho autora.
Karel May: Vinnetou, Albatros. Krásne a dôstojné vydanie klasického dobrodružného románu s kompletným ilustračným sprievodom geniálneho Zdeňka Buriana.
.Gabriela Rakúsová, literárna kritička
Alta Vášová: Menoslov, F. R. & G. Autorka vykreslila otvorene, priamo, pritom až s poetickou jemnosťou životné príbehy a pocity človeka od detstva po starobu prostredníctvom protagonistov jednotlivých poviedok. Texty majú silné etické posolstvo na báze obrazu hĺbky a zvláštností ľudskej duše.
Marjorie Weinman Sharmatová: Nedostižný Edo a jeho detektívne príbehy, Modrý Peter. Americká autorka napísala sériu detektívok pre deti, editor a prekladateľ Peter Milčák si vybral na preklad päť z nich. Približne polovicu knihy tvoria ilustrácie (Jakub Milčák), ktoré sú hodnotovo rovnocenné textu.
.Vanda Raýmanová, animátorka
Tento rok na zaujali dve slovenské knihy. A zhodou okolností obe od Pavla Vilikovského. Krehký a dojímavý Letmý sneh (Slovart) s vetami typu: „Asi som viac miloval ženu v nej, ako ju v žene,“ aj upotený hlúpotrápny Príbeh ozajského človeka (Kalligram). Pre ich naozajskosť.
Najsilnejším čitateľským zážitkom tohto roku bol pre mňa Paolo Giordano. Jeho Osamelosť prvočísel síce vyšla už dávnejšie, ale mne vyrazila dych len prednedávnom. Doteraz som sa ešte celkom nenadýchla. Aby neboli Prvočísla také osamelé, pridám aj Ľudské telo (Slovart) a za oba skladám poklonu pani prekladateľke Štefánkovej.
.Igor a Madla Rjabininovci, kníhkupectvo Pod vŕškom.
Peter Pišťanek: Rukojemník (Slovart). Na nový Pišťanekov román sme čakali dlho. Výnimočná obálka pridáva na atraktivite knihy, ktorá nesie rovnaký názov ako film, ktorý sa vynára postupne v kinách na českej a slovenskej strane republiky ktorá v knihe ešte nie je rozdelená. Naopak, rozdelené boli rodiny a v nedohľadne sloboda a aj keď toto nie sú témy dvoch chlapcov z Pišťanekovej knihy, aj tak vnímate ich stálu prítomnosť. Nevtieravo a nesentimentálne. Dobre napísaný román o nie dobrom čase nie dávnej minulosti.
Manfred Spitzer: Digitální demence, Host. Kniha s podtitulom Jak pripravujeme sami sebe a naše děti o rozum, je varovaním pred nadmerným používaním digitálnych médií a závislosťou od nich. Na základe mnohých výskumov dokazuje, že bez duševnej námahy nám ochabuje pamäť, myseľ a aj telo.
.Dorota Sadovská, výtvarníčka
Diana Majdáková, ed.: Päťdesiat súčasných umelcov na Slovensku, Art Academy a Slovart.
Práve som prišla z krstu knihy, ktorá bola schopná vyvolať v odborných kruhoch búrlivú debatu ešte predtým, ako mohli do nej diskutujúci nahliadnuť. Jej ambíciou je popularizácia súčasného umenia a jeho sprístupnenie širšiemu publiku. Podarí sa jej to?
.Zuzana Šeršeňová, redaktorka vydavateľstva Slovart
Pavel Vilikovský: Letmý sneh, Slovart.
Peter Pišťanek: Rukojemník (Lokomotívy v daždi), Slovart.
Veronika Šikulová: Medzerový plod, Slovart.
Dušan Dušek: Gombíky zo starej uniformy, Slovart.
Podľa mňa – a pre mňa – sú to doteraz najlepšie knihy týchto autorov. Práve vďaka takýmto knihám ma moja práca stále teší.
.Marta Šimečková, publicistka
Andrea Puková, Peter Župník: Zaľúbení do Paríža, Petrus. Tento rok sa mi nepodarilo nájsť objavnejšiu pôvodnú knihu, čo môže znieť čudne, keďže aj ja som na zozname tých, ktorým autorka ďakuje. Všade sa píše, že je to bedeker, aj keď je to skôr atlas – parížskych kaviarní a literatúry, ktorá sa v nich písala. Jej objavnosť súvisí pre mňa s tým, aký má – nečakane – čitateľský ohlas: vidieť z toho, že výchova k literatúre a vôbec vzdelanosti je najúspešnejšia vtedy, keď nikto nechce nikoho vychovávať.
Vladimir Sorokin: Telúrsko. Preklad Ján Štrasser. Artforum. Táto kniha ma neohúrila až natoľko ako Opričnikov deň, ale samotné prekladanie Sorokina je prekladateľský Mount Everest, z neschodnej východnej strany. Ján Štrasser po ňom vystupuje tak, že ho nezačujeme fučať, čítame nerušene, jeho námahu nevnímame. Predpokladám, že v máloktorom jazyku je Sorokinov jazyk taký presný, ako v slovenčine.
.Svetozár Sprušanský, divadelný režisér
Jan Guillou: Stavitelé mostů a Norský dandy, nakladatelství HOST. Vraj dnes nie je doba na veľké románové fresky? Toto dielo vás presvedčí o opaku. Má v sebe múdrosť, dobrodružstvo a napätie, vtip aj iróniu. Hrdinov, s ktorými sa môžete stotožniť.
Vladimír Sorokin: Telúrsko, Artforum. Šialené a nebezpečne pravdivé. Uletené, a preto také fascinujúce.
Walt Whitman: Spev o mne, vydavateľstvo Skalná ruža. Vraj dnes nie je doba na veľkú poéziu! Práve naopak. Jediný protiliek na nálety sebazničujúceho racionalizmu. Monumentálny vesmír iných svetov, v ktorých je človek len malým steblom trávy.
.Richard Stanke, herec
Jedna z pôvodných kníh, ktoré ma tento rok po prečítaní zaujali, bola určite kniha Pavla Vilikovskeho Pes na ceste. Je to kniha, po prečítaní ktorej vám nezostane v pamäti príbeh, skôr pocit, poznanie, skúsenosť a keby to neznelo pateticky, tak by som povedal, že aj múdrosť. Ďalej to bol vyber z diel R. M. Rilkeho Tichý doprovod a jiné prózy, ktorý sa zameriava na jeho rozsiahlu prozaicku tvorbu, ale zároveň sa tu objavujú aj jeho unikátne texty, ktoré v českom preklade vychádzajú vôbec prvýkrát. Ďalej je to rozsiahla románová freska, umelecký a duchovný obrazový román Jana Němca o fotografovi Drtikolovi a určite aj poézia Ivana Martina Jirousa Magorova vanitas.
.Ján Štrasser, básnik a textár
Fedor Gál & Peter Zajac; Miro Švolík Dvadsaťpäť, Artfórum. Lebo všetci traja svojimi textami a fotkami s veľkým intelektuálnym a ľudským nasadením udržiavajú už ledva sliepňajúci plamienok novembra 1989.
Laučík, Repka, Štrpka: Poker s kockami ľadu – Výber z korešpondencie Osamelých bežcov 1963 – 2004, F. R. & G. Tá kniha je jedna 440-stranová vzrušujúca báseň. Laučík Repkovi v roku 1966: „Báseň sa zúčastňuje aj na živote sovy, aj na živote toho, čo prežije lokomotívu. Je v zhode s jazykom ľudí. Za to básnik ručí životom, ale nie je dnes jediný, kto sa stará aj o to, ako TITANIC poškodil ľadovec?"
Liel Leibowitz: Leonard Cohen – život, hudba a vykoupení, Vyšehrad. Lebo tvorbu Leonarda Cohena mám veľmi rád.
.Viktor Suchý, Artforum
Ako knihu roka 2014 si dovolím uviesť dve pôvodné české publikácie, ktoré sú pre mňa profesionálne veľmi dôležité. Zároveň je to príležitosť upozorniť, že na Slovensku sa v oblasti kníh (ale i v mnohých iných) dáta nezbierajú, nevyhodnocujú a podobné knihy nevychádzajú:
Jiří Trávníček, Zdeněk Šimeček – Knihy kupovati... Dějiny knižního trhu v českých zemích (Academia) a Michal Přibáň a kol. – Česká literární nakladatelství 1949 – 1989 (Academia).
Z prekladovej literatúry som si tento rok najväčšmi vychutnal v slovenčine Veľké mlčanie Erika Menkvelda (Slovart, z holandštiny preložil Adam Bžoch) a v češtine Karneval Rawi Hageho (Albatros Plus, z angličtiny preložil Petr Eliáš).
Už štyri roky vychádzajú vo vydavateľstve Meander vynikajúce komiksové stripy Argentínčana Liniersa: Macanudo 1 – 7 (Praha 2011 – 2014, preložila Markéta Pilátová). Pre mňa najvýznamnejší minimalistický vydavateľský počin uplynulej päťročnice.
.Martin Shooty Šútovec, karikaturista a hudobník
Aj keď mám tretí rok po sebe chuť napísať novú knihu Zvonka Lakčeviča, ale konflikt záujmov mi v tom zabraňuje, napíšem: Valerij Kupka: Ruská avantgarda (Slovart). Táto kniha chýbala, aj keď teda dizajn by si zaslúžil trochu viac jej ducha.
Stefan Zweig: Svet včerajška, Premedia.
.Róbert Šveda, režisér.
Viťo Staviarsky: Človek príjemný, KK Bagala. Mám slabosť na debuty a aj keď to nie je reálny debut, je to prvotina ako autora, tak aj moje prvé stretnutie s autorom. Čiže po nej už u mňa pôjdu ďalšie knihy ozaj chronologicky, kedže toto malé poviedkové dielko bolo príjemné, vtipné a stručné.
Andrei Makine: Kniha krátkych lások, čo trvajú večne, Inaque.sk.
V čase vyhlásenia pre mňa nezmyselného referenda mi dala pocítiť, že láska je zakaždým napádaná tými, čo prestali milovať. Je to jedno, či na jednej strane bariéry je komunizmus, či nejaký dogmatizmus, stále bude objatie dvoch milujúcich sa ľudí niekomu tŕňom v oku. A kedže som nedávno jeden súkromný boj so „spoločnosťou" o lásku niekoho, podobne ako autor knihy, prehral, tak táto kniha bola pre mňa skutočným objatím.
.Laco Teren, maliar.
Sándor Márai: Výber z publicistiky, Kalligram.
.Tomáš Ulej, aforista a publicista.
Najväčšia lahôdka u mňa prišla až takto na záver roka: Vilikovského Letmý sneh (Slovart). Je taká čistá a prirodzená, až miestami človek zabúda, že je to ešte stále len kniha.
Z prekladovej literatúry ma najviac tento rok zasiahla paradoxne asi nebeletria - kniha historika Timothyho Snydera Krvavé územie (Premedia) o krutom 20. storočí a z nej najmä veta o tom, ako dobrí ľudia v každej kríze vždy umierajú prví.
.Marek Vagovič, redaktor .týždňa.
Vladimír 518: Kmeny 0, Biggboss, 2013.
Túto knihu mi darovali k štyridsiatke študenti mediálneho kurzu .týždňa, za čo im aj dodatočne ďakujem. Je to skvelá mozaika mestských subkultúr v socialistickom Československu – od máničiek cez punkerov, metalistov či depešákov až po vekslákov. Odporúčam hlavne mladým ľuďom, ktorí netušia, ako sa tu žilo počas normalizácie.
.Stanislav Vallo, prekladateľ a diplomat.
Pavel Vilikovský: Príbeh ozajského človeka, Kalligram.
Akože super, tak by som asi povedal. Alebo ako sme hovorili na vojne, môže byť. Je to akože taká sonda alebo také niečo, a teda super hlboká a aj krutá, taká akási ukrutná, a pritom aj slušný tento je to... napinák, taký nejaký, si myslím.
Michela Murgia: Accabadora, Slovart. Šťastné stretnutie všetkých príchutí výbornej knižky. Pôžitok čitateľský, tajomno, temná črta Sardínie... ale vlastne: naozaj temná?
.Pišta Vandal, básnik, vydavateľ a metalista
Jozef Hvišč: Dolina dobrých ľudí, Limerick. Jozef Hvišč bol mojím vysokoškolským profesorom. Prednášal nám literárnovedné disciplíny a bol jedným z mála pedagógov, ktorý nám okrem vedomostí vštepoval aj hlboké pravdy o živote, ľudskosti a medziľudských vzťahoch. Jeho román z prostredia východného Slovenska v medzivojnovom období je mozaikou spomienok a príbehov na statočných ľudí a ich životy. Takéto knihy sa už dnes nepíšu. Bolo mi cťou, že som ju mohol vydať.
Martin James, SJ: Radosť, humor, smiech a ich miesto v (duchovnom) živote, Dobrá kniha. Kniha plná radostných postrehov o duchovnej ceste (nielen kresťanov) a o hľadaní vrúcnej lásky a úprimnej viery aj prostredníctvom humoru. Kniha, ktorá rúca mýty o nevyhnutnosti zachmúrenej tváre v náboženskom prežívaní.
.Tomáš Weiss, editor inforum.artforum.sk
Rudolf Sloboda: Uršuľa, Slovart. Jsem dlouholetý obdivovatel tohoto autora. Už si nemyslím, že je světový (bejvávalo v době hypernadšení), ale je to slovenský Augustin, Hašek a Hrabal dohromady. Třeba stále vydávat a číst, si myslím.
Sharon Oldsová: Papežův penis a jiné básně, Host. U nás zatím neznámá Američanka, která ale svojí poezií patří k Plathové nebo Anne Sextonové. Víc básniček je třeba číst!
.Peter Zajac, literárny vedec.
Sú to dve knihy: Friedrich Weinwurm (architekt) Henriety Moravčíkovej (Slovart) a Vyzliekanie z kroja – úžitková grafika na Slovensku po roku 1918 Ľubomíra Longauera (Slovart), lebo sprítomňujú najlepšiu časť našej kultúry 20. storočia.
Ruská avantgarda (Slovart), druhá antológia, ktorú po Ruskej moderne zostavil Valerij Kupka. Knižky projektu Lyrické smery 20. storočia vydavateľstva Slovart sú pre mňa splnením dlhého sna.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.