Pravdepodobne najvýznamnejší slovenský spisovateľ, ktorý hovorí, že písaním sa vlastne iba hrá, mal skutočne dobrý rok. Jeho román Letmý sneh, v ktorom je s mimoriadnou literárnou bravúrou popísané strácanie pamäti rozprávačovej manželky, pri ktorom – prekvapivo, „nevdojak“ – dochádza k uvedomeniu, prehlbovaniu a pomenúvaniu rozprávačovej lásky k odchádzajúcej osobe, je celkom jednoznačnou Knihou roka 2014. Podobne ako vo výbornom esejistickom románeRoviny života od Juliana Barnesa, ktorý Pavel Vilikovský kongeniálne preložil do slovenčiny, aj v Letmom snehu ide o úsporné, presné, no pritom literárne zaujímavé a pôsobivé písanie o tých najpodstatnejších veciach na svete: o láske, smrti a zmysle života. Dôležitou udalosťou tohtoročnej slovenskej literárnej scény je aj návrat Petra Pišťanka, ktorého Rukojemník zaujal viacerých respondentov, pričom záujem o túto knihu zrejme ešte vzrastie po premiére rovnomenného filmu, ktorý v spolupráci s Petrom Pišťankom nakrútil Juraj Nvota.
Knižné tipy respondentov našej ankety ukazujú ešte niekoľko ďalších pozoruhodností. Jednou z nich je dôležité postavenie vydavateľstva Slovart – Vilikovský, Pišťanek, Ruská avantgarda, Weinwurm či viacero prekladových titulov, spolu s vysokým štandardom redakčného, jazykového a pomaly už aj grafického spracovania kníh potvrdzuje centrálne postavenie toto vydavateľstva na slovenskom trhu kvalitnej literatúry.
Keď hovoríme o vydavateľstvách, spomenúť treba aj nezastupiteľné miesto Kolomana Kertésza Bagalu: o tom, kde by bez jeho neúnavných vydavateľských aktivít bola mladšia slovenská literatúra posledných dvoch dekád, radšej ani nerozmýšľame. Hoci nenápadnejšie, ale podobne nezastupiteľné miesto má čerstvá Biela vrana Oleg Pastier a jeho vydavateľstvo F. R. & G., v ktorom tento rok vyšli nielen výborné listy Osamelých bežcov (Poker s kockami ľadu), ale napríklad aj skvelý, viacerými respondentmi spomínaný Menoslov Alty Vášovej.
Nádeje pri pohľade do budúcnosti vzbudzuje upevnená pozícia novších vydavateľstiev Premedia, Inaque.sk a Artforum – podiel ich kníh v každej koncoročnej ankete z roka na rok rastie, viaceré z nich sú literárnymi počinmi. Všetky tieto vydavateľstvá (vrátane F.R.&G., KK Bagalu či vydavateľstva Petrus) pritom stoja na jednom-dvoch ľuďoch a všetky operácie riadia z jednej kancelárie či obývačky.
S veľkým ohlasom sa tento rok stretla krásna kniha Andrey Pukovej a fotografa Petra Župníka Zaľúbení do Paríža, ktorá vyšla vo vydavateľstve Petrus, dlhodobo známym kvalitou knihárskeho spracovania a grafickou úpravou svojich kníh. Je výborné, že z času na čas kvalitu ocení aj o čosi širšie publikum.
Napriek pravidelnému nadávaniu na pomery, napriek topornej snahe „organizovať“ slovenskú literatúru predsedami asociácií a postupnej monopolizácii stredného prúdu slovenského literárneho trhu sieťou knižných megastórov môžeme konštatovať, že literatúre sa na Slovensku nevedie zle. Nie je to dôsledok múdrej štátnej politiky, ani zručnosti obchodníkov či marketérov. Je to vďaka ľuďom, ktorí s láskou vydávajú a predávajú knihy, je to vďaka tým, čo si nevedia predstaviť týždeň (nie ktorí ani deň) bez návštevy „svojho“ kníhkupectva. No a predovšetkým: je to vďaka tým, čo píšu knihy a hovoria, že sa pritom vlastne iba hrajú. Ako Pavel Vilikovský. Je to ich rok. Jeho rok.
Knižné tipy respondentov našej ankety ukazujú ešte niekoľko ďalších pozoruhodností. Jednou z nich je dôležité postavenie vydavateľstva Slovart – Vilikovský, Pišťanek, Ruská avantgarda, Weinwurm či viacero prekladových titulov, spolu s vysokým štandardom redakčného, jazykového a pomaly už aj grafického spracovania kníh potvrdzuje centrálne postavenie toto vydavateľstva na slovenskom trhu kvalitnej literatúry.
Keď hovoríme o vydavateľstvách, spomenúť treba aj nezastupiteľné miesto Kolomana Kertésza Bagalu: o tom, kde by bez jeho neúnavných vydavateľských aktivít bola mladšia slovenská literatúra posledných dvoch dekád, radšej ani nerozmýšľame. Hoci nenápadnejšie, ale podobne nezastupiteľné miesto má čerstvá Biela vrana Oleg Pastier a jeho vydavateľstvo F. R. & G., v ktorom tento rok vyšli nielen výborné listy Osamelých bežcov (Poker s kockami ľadu), ale napríklad aj skvelý, viacerými respondentmi spomínaný Menoslov Alty Vášovej.
Nádeje pri pohľade do budúcnosti vzbudzuje upevnená pozícia novších vydavateľstiev Premedia, Inaque.sk a Artforum – podiel ich kníh v každej koncoročnej ankete z roka na rok rastie, viaceré z nich sú literárnymi počinmi. Všetky tieto vydavateľstvá (vrátane F.R.&G., KK Bagalu či vydavateľstva Petrus) pritom stoja na jednom-dvoch ľuďoch a všetky operácie riadia z jednej kancelárie či obývačky.
S veľkým ohlasom sa tento rok stretla krásna kniha Andrey Pukovej a fotografa Petra Župníka Zaľúbení do Paríža, ktorá vyšla vo vydavateľstve Petrus, dlhodobo známym kvalitou knihárskeho spracovania a grafickou úpravou svojich kníh. Je výborné, že z času na čas kvalitu ocení aj o čosi širšie publikum.
Napriek pravidelnému nadávaniu na pomery, napriek topornej snahe „organizovať“ slovenskú literatúru predsedami asociácií a postupnej monopolizácii stredného prúdu slovenského literárneho trhu sieťou knižných megastórov môžeme konštatovať, že literatúre sa na Slovensku nevedie zle. Nie je to dôsledok múdrej štátnej politiky, ani zručnosti obchodníkov či marketérov. Je to vďaka ľuďom, ktorí s láskou vydávajú a predávajú knihy, je to vďaka tým, čo si nevedia predstaviť týždeň (nie ktorí ani deň) bez návštevy „svojho“ kníhkupectva. No a predovšetkým: je to vďaka tým, čo píšu knihy a hovoria, že sa pritom vlastne iba hrajú. Ako Pavel Vilikovský. Je to ich rok. Jeho rok.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.