Juraj Draxler na nijakej slovenskej škole nikdy neučil a posledná škola, ktorú tu absolvoval, bola škola základná. Potom ukončil súkromnú strednú školu v Británii, bakalárske štúdium v Nemecku a magisterské opäť v Británii, neskôr učil na dvoch menších vysokých školách v Prahe. To síce automaticky neznamená, že o slovenskom školstve nevie nič, ale znamená to, že slovenské školstvo nevie takmer nič o ňom.
Našťastie však existuje pomerne bohatý zdroj informácií o novom ministrovi. Týmto zdrojom sú jeho blogy, ktorých je naozaj neúrekom – len na blog.sme.sk ich je viac ako dvestopäťdesiat.
.niečo o oportunizme
Krátko po Draxlerovom menovaní vzbudili niektoré jeho blogy zaslúženú pozornosť. Asi najcitovanejšími sa stali blogy, v ktorých sa objavuje kritika strany Smer, a blog venovaný pohrebu Václava Havla.
Na Vianoce roku 2011, priamo na Štedrý deň, považoval Juraj Draxler za potrebné napísať blog nazvaný Havel – zbožštenie malého Čecháčka. Posledné vety blogu, venovaného pohrebu bývalého prezidenta, znejú takto: „Ja si dnes večer pri vianočnom stromčeku otvorím Haškovu zbierku Velitelem města Bugulmy. A so smiechom tomu týždňovému cirkusu ukončenému pohrebným zletom politických celebrít ukážem veľký prostredník.“
V tomto blogu nazýva autor Václava Havla „majstrom floskuly“, ktorý „vedel správne oportunisticky reagovať na zmeny pomerov“. Čo nám o oportunizme prezrádzajú iné blogy nového ministra v jednofarebnej vláde Smeru? Nuž, v minulosti si Draxler stranu Smer a jej predsedu príliš nevážil. V blogu z augusta 2007 sa môžeme dočítať takéto porovnanie Putinovej verchušky s ľuďmi blízkymi špičkám Smeru: „Dúfam, že si nemyslia, že svojím riadením Kremeľ nejako napodobňujú. Šéf exekutívy patril k mladým hýčkaným kádrom predošlého režimu, to je jediná podobnosť. Páni Kremľa si dali za cieľ ovládnuť krajinu na dlhú dobu a kompletne ju zmodernizovať. Nie je to hŕstka hlupákov obklopujúca sa ďalšími hlupákmi s jediným cieľom: chvíľku si povládnuť. Je to dosť jasné?“
V júni 2010, bol Draxler ešte radikálnejší: „Postupom času ale biznismeni zo Smeru pri pohľade na plný stôl štátnych financií doslova zbesneli. ... Vrchné etalóny strany sú prelezené mimoriadne bezškrupulóznymi ľuďmi. Ak by strana brala reči o ‚dôraznej obrane národnoštátnych záujmov’ dôsledne, musela by niektorých svojich vysokých funkcionárov rovno postaviť k múru.“
Dnes je Juraj Draxler Ficovým ministrom školstva. A nám zostáva už len zvolať spolu s klasikom: Je to dosť jasné?
.niečo o marxizme
Ďalšou zaujímavou vlastnosťou Draxlerových blogov je marxizmus. Už v auguste 2005 hovoril náš súčasný minister školstva celkom jasnou rečou: „Jednoduchšie texty, ako Komunistický manifest, vrelo odporúčam zobrať do ruky hocikedy, ale na hlbšie pochopenie Marxa sa treba najprv prekúsať autormi, ktorí poskytujú kvalitný úvod k Marxovej pojmológii, konceptom a ich kontextom.“
Tento citát môže zvádzať na povrchné prirovnanie k Ľubošovi Blahovi. V skutočnosti si však Draxler tohto poslanca Smeru asi príliš neváži. V júli 2010 komentoval jeden Blahov článok slovami: „Intelektuál sa ráno poškrabká na maličkých guľkách a poobede vyprodukuje nejaký článok o zlom kapitalizme.“
Draxlerovo chápanie marxizmu je zrejme oveľa sofistikovanejšie. Takto napríklad píše o tom, ako je možné Marxa nechápať: „Asi v štýle, ako keď niekto odchovaný na klasickej fyzike síce bez problémov zhltne niektoré vulgárne vysvetlenia aspektov teórie relativity, ale odmieta rozumovo si sprístupniť takú exotiku kvantovej mechaniky, ako že nejaký objekt nemožno časopriestorovo pevne určiť – v prípade napríklad elektrónu podľa Heisenbergovho princípu – alebo tvrdenie, že aj človek je len vlnenie. Podobne, zjednodušene povedané, aj marxizmus, aspoň na jeho špičkovej úrovni, pracuje s konceptuálnymi rámcami, ktoré prekonávajú bežne fixované kognitívne schémy.“
Mimochodom, keď už sme pri tých príkladoch z fyziky, nezaškodí odcitovať aj z blogu napísaného v novembri 2006, ktorý sa týka priamo školstva: „Ešte dôležitejšie je, aby vždy vyrastala dobre vzdelaná generácia. Nie v zmysle zaškatuľkovaných matematikov, biológov, fyzikov, chemikov, ekonómov, ktorí fungujú ako stroje na osvojenie si nejakých vzorcov myslenia v úzkom odbore, na dodávanie grafov, ale širšie vzdelaných ľudí, ktorí naozaj vytvárajú v spoločnosti ako takej kvalitu myslenia.“
Takže toto sú predstavy ministra školstva o dobre vzdelanej generácii. Žiadni zaškatuľkovaní matematici či biológovia. Radšej širšie vzdelaní, na špičkovej úrovni, s konceptuálnymi rámcami, v spoločnosti ako takej. A hlavne nijaké floskuly. Je to dosť jasné?
.niečo o povýšenosti
To, čo na Draxlerových blogoch zaujme asi najviac, je obrovská šírka záberu. Vie sa kompetentne vyjadriť k postavám anglických žien: „Na krásu Angličaniek sú rôzne názory, ale môžem vám povedať, že pred desiatimi rokmi nebývali tak zúfalo tučné.“ S rovnakou ľahkosťou okomentuje pomery v Číne: „Čínsky sociálny štát je mimoriadne štíhly, krajina prakticky nemá dôchodkové zabezpečenie. A vedúca úloha strany? Iste, existuje. Ale v rámci nej sa povoľuje pomerne silné súperenie kandidátov o posty.“ A pridajme aj skvelý vhľad do americkej demokracie: „Sú Spojené štáty ‚nedemokratickou krajinou’? Napriek všetkému si to nemyslím. Sú krajinou protikladov. Iste, sčasti policajným štátom, ale sčasti štátom slobodných, plodných občianskych diskusií.“
Draxler si naozaj servítku neberie. Nenechá nitku suchú na svetových biznismenoch: „Minule som v Londýne sedel na večeri so skupinou typických kozmopolitných obchodníkov, ktorí neustále nadväzujú kontakty, vyrábajú projekty, niečo predávajú. Vybraná spoločnosť, všetci s titulmi zo známych univerzít. Blízki príbuzní známych afrických politikov, ľudia s kšeftami pre vlády v ropných štátoch. Takí, čo predajú aj vlastnú mater, pokiaľ je cena dobrá a medzitým veľa hovoria o ľudských právach, demokracii a slobodnom trhu.“ Ale kritický nie je len k cudzincom, nešetrí ani svojich rodákov: „Minule som išiel autobusom cez Mariánku, takú malú obec na Záhorí, hneď za Bratislavou. Na začiatku ma okrem slovenského Vitajte zdravilo aj veľké Welcome. A pri opúšťaní dedinky vás vyprevadia aj s Goodbye. Nuž hej, sedláci sa snažia byť svetoví. A robí to z nich akurát ešte väčších sedlákov.“
Juraj Draxler to natrie každému bez rozdielu. Naozaj bez rozdielu. V blogu z júna 2010 napríklad píše: „Najzábavnejšie na tom je, že takíto Šimečkovia a Gálovia si evidentne myslia, že oni sú na vyššej morálnej či intelektuálnej úrovni ako ich bubáci: Mečiar, Fico, atď. Čerta starého.“
Nuž a hneď na druhý deň napísal toto: „Typický komentátor, zvlášť v SME, pripomína rozmaznané decko, ktoré sa v škole musí neustále predvádzať, aké je chytré. Síce vôbec nie je, ale rodičia ho v jeho ilúzii podporujú a vždy si nájde niekoho, kto mu na sekundu uverí, zvlášť niektoré učiteľky. Jednoducho, taký sopliak, ktorému cez prestávku proste musíte násilne zobrať desiatu, aj keď sa vám to morálne protiví.“
Takže súčasný slovenský minister školstva používal ešte pred štyrmi rokmi ako taký názorný príklad sopliaka, ktorému jednoducho musíte cez prestávku násilne zobrať desiatu. Minister školstva. Je to dosť jasné? Juraj Draxler/
Má 38 rokov, narodil sa v Bratislave. Vyštudoval komparatívnu politológiu na University of York vo Veľkej Británii a integrované sociálne vedy na Jacobs University v Nemecku. Od roku 2005 pôsobil ako výskumný pracovník Centre for European Policy Studies (CEPS) v Bruseli. V roku 2007 začal učiť na University of New York v Prahe. Od roku 2010 prednášal aj na Angloamerickej univerzite v Prahe. Vo vláde Roberta Fica bol najskôr štátnym tajomníkom ministerstva školstva. Po kauze CT v piešťanskej nemocnici, odstúpení Pavla Pašku a zvolení Petra Pelegriniho do funkcie predsedu parlamentu sa stal ministrom školstva. Vminulosti pracoval aj ako novinár agentúry Reuters.
Našťastie však existuje pomerne bohatý zdroj informácií o novom ministrovi. Týmto zdrojom sú jeho blogy, ktorých je naozaj neúrekom – len na blog.sme.sk ich je viac ako dvestopäťdesiat.
.niečo o oportunizme
Krátko po Draxlerovom menovaní vzbudili niektoré jeho blogy zaslúženú pozornosť. Asi najcitovanejšími sa stali blogy, v ktorých sa objavuje kritika strany Smer, a blog venovaný pohrebu Václava Havla.
Na Vianoce roku 2011, priamo na Štedrý deň, považoval Juraj Draxler za potrebné napísať blog nazvaný Havel – zbožštenie malého Čecháčka. Posledné vety blogu, venovaného pohrebu bývalého prezidenta, znejú takto: „Ja si dnes večer pri vianočnom stromčeku otvorím Haškovu zbierku Velitelem města Bugulmy. A so smiechom tomu týždňovému cirkusu ukončenému pohrebným zletom politických celebrít ukážem veľký prostredník.“
V tomto blogu nazýva autor Václava Havla „majstrom floskuly“, ktorý „vedel správne oportunisticky reagovať na zmeny pomerov“. Čo nám o oportunizme prezrádzajú iné blogy nového ministra v jednofarebnej vláde Smeru? Nuž, v minulosti si Draxler stranu Smer a jej predsedu príliš nevážil. V blogu z augusta 2007 sa môžeme dočítať takéto porovnanie Putinovej verchušky s ľuďmi blízkymi špičkám Smeru: „Dúfam, že si nemyslia, že svojím riadením Kremeľ nejako napodobňujú. Šéf exekutívy patril k mladým hýčkaným kádrom predošlého režimu, to je jediná podobnosť. Páni Kremľa si dali za cieľ ovládnuť krajinu na dlhú dobu a kompletne ju zmodernizovať. Nie je to hŕstka hlupákov obklopujúca sa ďalšími hlupákmi s jediným cieľom: chvíľku si povládnuť. Je to dosť jasné?“
V júni 2010, bol Draxler ešte radikálnejší: „Postupom času ale biznismeni zo Smeru pri pohľade na plný stôl štátnych financií doslova zbesneli. ... Vrchné etalóny strany sú prelezené mimoriadne bezškrupulóznymi ľuďmi. Ak by strana brala reči o ‚dôraznej obrane národnoštátnych záujmov’ dôsledne, musela by niektorých svojich vysokých funkcionárov rovno postaviť k múru.“
Dnes je Juraj Draxler Ficovým ministrom školstva. A nám zostáva už len zvolať spolu s klasikom: Je to dosť jasné?
.niečo o marxizme
Ďalšou zaujímavou vlastnosťou Draxlerových blogov je marxizmus. Už v auguste 2005 hovoril náš súčasný minister školstva celkom jasnou rečou: „Jednoduchšie texty, ako Komunistický manifest, vrelo odporúčam zobrať do ruky hocikedy, ale na hlbšie pochopenie Marxa sa treba najprv prekúsať autormi, ktorí poskytujú kvalitný úvod k Marxovej pojmológii, konceptom a ich kontextom.“
Tento citát môže zvádzať na povrchné prirovnanie k Ľubošovi Blahovi. V skutočnosti si však Draxler tohto poslanca Smeru asi príliš neváži. V júli 2010 komentoval jeden Blahov článok slovami: „Intelektuál sa ráno poškrabká na maličkých guľkách a poobede vyprodukuje nejaký článok o zlom kapitalizme.“
Draxlerovo chápanie marxizmu je zrejme oveľa sofistikovanejšie. Takto napríklad píše o tom, ako je možné Marxa nechápať: „Asi v štýle, ako keď niekto odchovaný na klasickej fyzike síce bez problémov zhltne niektoré vulgárne vysvetlenia aspektov teórie relativity, ale odmieta rozumovo si sprístupniť takú exotiku kvantovej mechaniky, ako že nejaký objekt nemožno časopriestorovo pevne určiť – v prípade napríklad elektrónu podľa Heisenbergovho princípu – alebo tvrdenie, že aj človek je len vlnenie. Podobne, zjednodušene povedané, aj marxizmus, aspoň na jeho špičkovej úrovni, pracuje s konceptuálnymi rámcami, ktoré prekonávajú bežne fixované kognitívne schémy.“
Mimochodom, keď už sme pri tých príkladoch z fyziky, nezaškodí odcitovať aj z blogu napísaného v novembri 2006, ktorý sa týka priamo školstva: „Ešte dôležitejšie je, aby vždy vyrastala dobre vzdelaná generácia. Nie v zmysle zaškatuľkovaných matematikov, biológov, fyzikov, chemikov, ekonómov, ktorí fungujú ako stroje na osvojenie si nejakých vzorcov myslenia v úzkom odbore, na dodávanie grafov, ale širšie vzdelaných ľudí, ktorí naozaj vytvárajú v spoločnosti ako takej kvalitu myslenia.“
Takže toto sú predstavy ministra školstva o dobre vzdelanej generácii. Žiadni zaškatuľkovaní matematici či biológovia. Radšej širšie vzdelaní, na špičkovej úrovni, s konceptuálnymi rámcami, v spoločnosti ako takej. A hlavne nijaké floskuly. Je to dosť jasné?
.niečo o povýšenosti
To, čo na Draxlerových blogoch zaujme asi najviac, je obrovská šírka záberu. Vie sa kompetentne vyjadriť k postavám anglických žien: „Na krásu Angličaniek sú rôzne názory, ale môžem vám povedať, že pred desiatimi rokmi nebývali tak zúfalo tučné.“ S rovnakou ľahkosťou okomentuje pomery v Číne: „Čínsky sociálny štát je mimoriadne štíhly, krajina prakticky nemá dôchodkové zabezpečenie. A vedúca úloha strany? Iste, existuje. Ale v rámci nej sa povoľuje pomerne silné súperenie kandidátov o posty.“ A pridajme aj skvelý vhľad do americkej demokracie: „Sú Spojené štáty ‚nedemokratickou krajinou’? Napriek všetkému si to nemyslím. Sú krajinou protikladov. Iste, sčasti policajným štátom, ale sčasti štátom slobodných, plodných občianskych diskusií.“
Draxler si naozaj servítku neberie. Nenechá nitku suchú na svetových biznismenoch: „Minule som v Londýne sedel na večeri so skupinou typických kozmopolitných obchodníkov, ktorí neustále nadväzujú kontakty, vyrábajú projekty, niečo predávajú. Vybraná spoločnosť, všetci s titulmi zo známych univerzít. Blízki príbuzní známych afrických politikov, ľudia s kšeftami pre vlády v ropných štátoch. Takí, čo predajú aj vlastnú mater, pokiaľ je cena dobrá a medzitým veľa hovoria o ľudských právach, demokracii a slobodnom trhu.“ Ale kritický nie je len k cudzincom, nešetrí ani svojich rodákov: „Minule som išiel autobusom cez Mariánku, takú malú obec na Záhorí, hneď za Bratislavou. Na začiatku ma okrem slovenského Vitajte zdravilo aj veľké Welcome. A pri opúšťaní dedinky vás vyprevadia aj s Goodbye. Nuž hej, sedláci sa snažia byť svetoví. A robí to z nich akurát ešte väčších sedlákov.“
Juraj Draxler to natrie každému bez rozdielu. Naozaj bez rozdielu. V blogu z júna 2010 napríklad píše: „Najzábavnejšie na tom je, že takíto Šimečkovia a Gálovia si evidentne myslia, že oni sú na vyššej morálnej či intelektuálnej úrovni ako ich bubáci: Mečiar, Fico, atď. Čerta starého.“
Nuž a hneď na druhý deň napísal toto: „Typický komentátor, zvlášť v SME, pripomína rozmaznané decko, ktoré sa v škole musí neustále predvádzať, aké je chytré. Síce vôbec nie je, ale rodičia ho v jeho ilúzii podporujú a vždy si nájde niekoho, kto mu na sekundu uverí, zvlášť niektoré učiteľky. Jednoducho, taký sopliak, ktorému cez prestávku proste musíte násilne zobrať desiatu, aj keď sa vám to morálne protiví.“
Takže súčasný slovenský minister školstva používal ešte pred štyrmi rokmi ako taký názorný príklad sopliaka, ktorému jednoducho musíte cez prestávku násilne zobrať desiatu. Minister školstva. Je to dosť jasné? Juraj Draxler/
Má 38 rokov, narodil sa v Bratislave. Vyštudoval komparatívnu politológiu na University of York vo Veľkej Británii a integrované sociálne vedy na Jacobs University v Nemecku. Od roku 2005 pôsobil ako výskumný pracovník Centre for European Policy Studies (CEPS) v Bruseli. V roku 2007 začal učiť na University of New York v Prahe. Od roku 2010 prednášal aj na Angloamerickej univerzite v Prahe. Vo vláde Roberta Fica bol najskôr štátnym tajomníkom ministerstva školstva. Po kauze CT v piešťanskej nemocnici, odstúpení Pavla Pašku a zvolení Petra Pelegriniho do funkcie predsedu parlamentu sa stal ministrom školstva. Vminulosti pracoval aj ako novinár agentúry Reuters.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.