Keď minister financií Peter Kažimír obhajuje rozpočet triumfálnymi výrokmi o jednom z najvyrovnanejších rozpočtov, opiera sa o skutočnosť, že náš rozpočtový príbeh sa odohráva v kontexte toho veľkého, európskeho. Európska komisia hodnotí národné rozpočty podľa toho, či sa držia pravidiel paktu stability a rastu. Jej správa z konca novembra rozdelila štáty eurozóny akoby do štyroch líg. Grécko a Cyprus ani nestoja za reč, keďže sú na infúziách podporných programov. Sedem ďalších štátov zožalo kritiku pre priveľké dlhy či deficity. Patrí sem Taliansko, Španielsko a Francúzsko, ale napríklad aj susedné Rakúsko. No keďže politicky sa to príliš nepatrí, sankcie voči nim sa predbežne vynucovať nebudú. Estónsko, Lotyšsko, Fínsko a Slovinsko skončili v slušnej, druhej lige. EK je s nimi viac-menej spokojná. Najlepšie boli hodnotené rozpočty Nemecka, Luxemburska, Írska, Holandska a... Slovenska.
.konsolidačná prestávka
Naša krajina tak hrá v prvej európskej rozpočtovej lige. V prospech materiálu, predloženého rezortom Petra Kažimíra, svedčí aj letmý pohľad na historické čísla. Slovenská republika nikdy nehospodárila vyrovnane, no v rokoch 2003 až 2008 sa deficit nachádzal pod 3 percentami HDP či mierne nad. Nebola to až taká sláva, keďže pri vtedajších vysokých rastoch ekonomiky sme skôr mali generovať prebytkové rozpočty. V každom prípade schodkom, plánovaným na budúci rok vo výške 2,3 percenta HDP, sa rozpočet naozaj zaraďuje historicky k tým lepším. Verejný dlh zostane pod hranicou 55 percent HDP. Lenže prečo potom tí veční kverulanti z opozície stále nariekajú?
Jedným z dôvodov je, že počas tohto roku sa konsolidácia verejných financií v podstate nediala. Vlani si vláda stanovila za cieľ deficit v štátnom rozpočte na rok 2014 vo výške 2,64 percenta, no napokon zrejme skončí tesne pod 3 percentami HDP. „Tento rok došlo k fiškálnej expanzii, keď vláda míňala viac, a to, žiaľ, aj napriek tomu, že sa jej výrazne darilo zlepšovať výber daní,“ hovorí analytik INEKO, Peter Goliaš. „Vláde takto dodatočne pritieklo pol miliardy eur, no nedokázala to využiť.“ Inak povedané, s konsolidáciou sa v roku 2015 budeme snažiť len dobehnúť opäť na úroveň roku 2013. Ide o systém, ktorý opozičný poslanec a bývalý minister financií Ivan Mikloš trefne opísal ako „plyn – brzda – plyn“.
Dôvodom tohtoročnej konsolidačnej prestávky boli troje voľby. Stranícke kampane zvádzajú na míňanie. No ak si vláda nechá diktovať hospodárenie volebným cyklom, ohrozený môže byť cieľ mať v roku 2017 vyrovnaný či len mierne deficitný rozpočet. V roku 2016 sú parlamentné voľby a aj podľa Goliaša bude zrejme nová vláda pri takomto hospodárení musieť ako prvé prijímať balíček ekonomických opatrení: „Pre novú vládu, ktorá vzíde z volieb, bude veľmi ťažké dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2017.“ Hoci rozpočet prináša trojročný výhľad, predpovediam na viac ako rok dopredu aj tak príliš veriť netreba. Napríklad Aktualizovaný konvergenčný program Slovenska, ktorý ešte v novembri 2004 vypracovalo ministerstvo financií, rátal s vyrovnaným rozpočtom v roku 2010. Nezamestnanosť vtedy už mala byť pod desiatimi percentami. Medzitým však prišla kríza, ktorá rozvrátila verejné financie najmä v rokoch 2009 a 2010. Napriek tomu bude smutné, ak SR nevyrovná svoj rozpočet ani v roku 2017, zvlášť ak nám Európska komisia predpovedá pomerne slušný ekonomický rast okolo 3 percent.
.rozpočtové kúzla
To, či rozpočet dlhodobo zlepšuje stav verejných financií, alebo len chvatne láta diery, ktoré bude neskôr nutné nákladne opravovať, sa odvíja aj od použitia množstva fiškálnych trikov, ktoré má minister financií k dispozícii. Je napríklad možné presúvať výdavky z konca roka do ďalšieho. Samozrejme, nasledujúci rok má vláda v takom prípade väčší problém. Ďalším trikom je vyťahovanie superdividend zo štátnych podnikov. Opäť však ide len o prenášanie dlhov štátu na firmy, v ktorých má majetkovú účasť. Európski štatistici podobné triky nemusia uznať. „Vláde tento rok všetky príjmy zo superdividend, čo je spolu 458 miliónov eur, Eurostat neuznal do znižovania deficitu,“ vysvetľuje Goliaš. „Reálne tieto peniaze, samozrejme, natiekli do rozpočtu a vláda vďaka nim znížila svoje zadlženie. Čiže účtovne to deficit nezníži, ale keďže peniaze prídu, možno ich využiť na zníženie dlhu.“
Tento rok vláda využíva na znižovanie dlhu hotovostnú rezervu. Tá slúži na to, aby náš dlh mohol byť financovaný plynule. Inak povedané, ide o určité predzásobenie sa štátu peniazmi na finančných trhoch. Hotovostná rezerva sa okrem predaja dlhopisov môže tvoriť aj z privatizačných príjmov, či dokonca z daňových príjmov – keby sme mali prebytkový rozpočet. Štát nazhŕňal vysokú hotovostnú rezervu v roku 2012. Vtedy totiž nebolo isté, či si SR počas dlhovej krízy eurozóny bude schopná požičať na finančných trhoch. Ako rezervu, ktorou zachraňuje rozpočet, môže vláda využiť aj nižšie čerpanie eurofondov. Ušetrí totiž na spolufinancovaní. „Eurofondy čerpáme výrazne menej, ako sme si sami naplánovali a taktiež menej ako iné krajiny,“ hovorí Goliaš. Na tento problém upozorňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Slovensko má do konca roka 2015 čas minúť európske prostriedky z obdobia 2007 až 2013. Reálne môžeme prísť o stámilióny až miliardu eur. Je iróniou, že v Európe sa v posledných rokoch hovorí o nutnosti „naštartovať rast veľkými verejnými investíciami“ a pritom nevyužívame ani potenciál eurofondov. Vláda by mala urobiť strategické rozhodnutie upratať v eurofondoch podobne, ako to učinila v oblasti boja proti podvodom na DPH. Inak ju k tomu časom dotlačí samotná verejnosť tak, ako v súčasnosti tlačí na skoncovanie s rozkrádaním zdravotníctva.
.riziká sa opakujú
Práve nad zdravotníctvom visia ďalšie fiškálne otázniky. Skutočnosť, že rozpočet nerátal s tvorbou nových dlhov v nemocniciach, označil Ivan Mikloš v rozprave za „nemiestny žart“. Peter Kažimír chce nemocniciam dať asi 50 miliónov eur ako rezervu na investície, ale len pod podmienkou, že zlepšia svoje hospodárenie. Ďalších 152 miliónov sa využije na zavedenie chvatne pripravenej a kontroverzne vnímanej odvodovej odpočítateľnej položky. Opozičný poslanec Martin Chren upozornil, že skutočné náklady presiahnu možno až 200 miliónov eur.
Ďalšou problémovou oblasťou je samospráva. Tá konsolidovala v minulých rokoch lepšie ako štátna správa, no dialo sa to na úkor kapitálových výdavkov, teda ľudovo investícií do rozvoja. Tento rok však samosprávy nedodržali rozpočtové ciele a išli do deficitov, čo bolo zrejme spôsobené komunálnymi voľbami. Vláda na najbližšie tri roky plánuje veľké šetrenie v samosprávach, čo je jedno z najväčších rizík štátneho rozpočtu. Šetrenie sa totiž zase má diať na úkor kapitálových výdavkov. V praxi to znamená, že napríklad renovácia obecného majetku bude pomalšia. Lenže raz obce budú musieť opraviť ošarpané chátrajúce budovy či chodníky a tieto náklady sa prejavia. Samozrejme, je otázne, či v tom samosprávy budú poslúchať vládu, pretože tej na ich hospodárenie priama páka chýba.
No a potom sú tu ešte externé riziká. Tie vyplývajú z hrozby spomalenia hospodárskeho rastu v dôsledku prípadného nepriaznivého vývoja ekonomík našich najväčších obchodných partnerov. V svetových médiách sa sporadicky objavujú zvesti o možnom návrate krízy v roku 2015. Nehovoriac o nevyspytateľnom vývoji na Ukrajine. Avšak dobrou správou je, že tento rok už rast Slovenska nebol ťahaný len vývozom. Prebudil sa konečne aj domáci dopyt.
.konsolidačná prestávka
Naša krajina tak hrá v prvej európskej rozpočtovej lige. V prospech materiálu, predloženého rezortom Petra Kažimíra, svedčí aj letmý pohľad na historické čísla. Slovenská republika nikdy nehospodárila vyrovnane, no v rokoch 2003 až 2008 sa deficit nachádzal pod 3 percentami HDP či mierne nad. Nebola to až taká sláva, keďže pri vtedajších vysokých rastoch ekonomiky sme skôr mali generovať prebytkové rozpočty. V každom prípade schodkom, plánovaným na budúci rok vo výške 2,3 percenta HDP, sa rozpočet naozaj zaraďuje historicky k tým lepším. Verejný dlh zostane pod hranicou 55 percent HDP. Lenže prečo potom tí veční kverulanti z opozície stále nariekajú?
Jedným z dôvodov je, že počas tohto roku sa konsolidácia verejných financií v podstate nediala. Vlani si vláda stanovila za cieľ deficit v štátnom rozpočte na rok 2014 vo výške 2,64 percenta, no napokon zrejme skončí tesne pod 3 percentami HDP. „Tento rok došlo k fiškálnej expanzii, keď vláda míňala viac, a to, žiaľ, aj napriek tomu, že sa jej výrazne darilo zlepšovať výber daní,“ hovorí analytik INEKO, Peter Goliaš. „Vláde takto dodatočne pritieklo pol miliardy eur, no nedokázala to využiť.“ Inak povedané, s konsolidáciou sa v roku 2015 budeme snažiť len dobehnúť opäť na úroveň roku 2013. Ide o systém, ktorý opozičný poslanec a bývalý minister financií Ivan Mikloš trefne opísal ako „plyn – brzda – plyn“.
Dôvodom tohtoročnej konsolidačnej prestávky boli troje voľby. Stranícke kampane zvádzajú na míňanie. No ak si vláda nechá diktovať hospodárenie volebným cyklom, ohrozený môže byť cieľ mať v roku 2017 vyrovnaný či len mierne deficitný rozpočet. V roku 2016 sú parlamentné voľby a aj podľa Goliaša bude zrejme nová vláda pri takomto hospodárení musieť ako prvé prijímať balíček ekonomických opatrení: „Pre novú vládu, ktorá vzíde z volieb, bude veľmi ťažké dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2017.“ Hoci rozpočet prináša trojročný výhľad, predpovediam na viac ako rok dopredu aj tak príliš veriť netreba. Napríklad Aktualizovaný konvergenčný program Slovenska, ktorý ešte v novembri 2004 vypracovalo ministerstvo financií, rátal s vyrovnaným rozpočtom v roku 2010. Nezamestnanosť vtedy už mala byť pod desiatimi percentami. Medzitým však prišla kríza, ktorá rozvrátila verejné financie najmä v rokoch 2009 a 2010. Napriek tomu bude smutné, ak SR nevyrovná svoj rozpočet ani v roku 2017, zvlášť ak nám Európska komisia predpovedá pomerne slušný ekonomický rast okolo 3 percent.
.rozpočtové kúzla
To, či rozpočet dlhodobo zlepšuje stav verejných financií, alebo len chvatne láta diery, ktoré bude neskôr nutné nákladne opravovať, sa odvíja aj od použitia množstva fiškálnych trikov, ktoré má minister financií k dispozícii. Je napríklad možné presúvať výdavky z konca roka do ďalšieho. Samozrejme, nasledujúci rok má vláda v takom prípade väčší problém. Ďalším trikom je vyťahovanie superdividend zo štátnych podnikov. Opäť však ide len o prenášanie dlhov štátu na firmy, v ktorých má majetkovú účasť. Európski štatistici podobné triky nemusia uznať. „Vláde tento rok všetky príjmy zo superdividend, čo je spolu 458 miliónov eur, Eurostat neuznal do znižovania deficitu,“ vysvetľuje Goliaš. „Reálne tieto peniaze, samozrejme, natiekli do rozpočtu a vláda vďaka nim znížila svoje zadlženie. Čiže účtovne to deficit nezníži, ale keďže peniaze prídu, možno ich využiť na zníženie dlhu.“
Tento rok vláda využíva na znižovanie dlhu hotovostnú rezervu. Tá slúži na to, aby náš dlh mohol byť financovaný plynule. Inak povedané, ide o určité predzásobenie sa štátu peniazmi na finančných trhoch. Hotovostná rezerva sa okrem predaja dlhopisov môže tvoriť aj z privatizačných príjmov, či dokonca z daňových príjmov – keby sme mali prebytkový rozpočet. Štát nazhŕňal vysokú hotovostnú rezervu v roku 2012. Vtedy totiž nebolo isté, či si SR počas dlhovej krízy eurozóny bude schopná požičať na finančných trhoch. Ako rezervu, ktorou zachraňuje rozpočet, môže vláda využiť aj nižšie čerpanie eurofondov. Ušetrí totiž na spolufinancovaní. „Eurofondy čerpáme výrazne menej, ako sme si sami naplánovali a taktiež menej ako iné krajiny,“ hovorí Goliaš. Na tento problém upozorňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Slovensko má do konca roka 2015 čas minúť európske prostriedky z obdobia 2007 až 2013. Reálne môžeme prísť o stámilióny až miliardu eur. Je iróniou, že v Európe sa v posledných rokoch hovorí o nutnosti „naštartovať rast veľkými verejnými investíciami“ a pritom nevyužívame ani potenciál eurofondov. Vláda by mala urobiť strategické rozhodnutie upratať v eurofondoch podobne, ako to učinila v oblasti boja proti podvodom na DPH. Inak ju k tomu časom dotlačí samotná verejnosť tak, ako v súčasnosti tlačí na skoncovanie s rozkrádaním zdravotníctva.
.riziká sa opakujú
Práve nad zdravotníctvom visia ďalšie fiškálne otázniky. Skutočnosť, že rozpočet nerátal s tvorbou nových dlhov v nemocniciach, označil Ivan Mikloš v rozprave za „nemiestny žart“. Peter Kažimír chce nemocniciam dať asi 50 miliónov eur ako rezervu na investície, ale len pod podmienkou, že zlepšia svoje hospodárenie. Ďalších 152 miliónov sa využije na zavedenie chvatne pripravenej a kontroverzne vnímanej odvodovej odpočítateľnej položky. Opozičný poslanec Martin Chren upozornil, že skutočné náklady presiahnu možno až 200 miliónov eur.
Ďalšou problémovou oblasťou je samospráva. Tá konsolidovala v minulých rokoch lepšie ako štátna správa, no dialo sa to na úkor kapitálových výdavkov, teda ľudovo investícií do rozvoja. Tento rok však samosprávy nedodržali rozpočtové ciele a išli do deficitov, čo bolo zrejme spôsobené komunálnymi voľbami. Vláda na najbližšie tri roky plánuje veľké šetrenie v samosprávach, čo je jedno z najväčších rizík štátneho rozpočtu. Šetrenie sa totiž zase má diať na úkor kapitálových výdavkov. V praxi to znamená, že napríklad renovácia obecného majetku bude pomalšia. Lenže raz obce budú musieť opraviť ošarpané chátrajúce budovy či chodníky a tieto náklady sa prejavia. Samozrejme, je otázne, či v tom samosprávy budú poslúchať vládu, pretože tej na ich hospodárenie priama páka chýba.
No a potom sú tu ešte externé riziká. Tie vyplývajú z hrozby spomalenia hospodárskeho rastu v dôsledku prípadného nepriaznivého vývoja ekonomík našich najväčších obchodných partnerov. V svetových médiách sa sporadicky objavujú zvesti o možnom návrate krízy v roku 2015. Nehovoriac o nevyspytateľnom vývoji na Ukrajine. Avšak dobrou správou je, že tento rok už rast Slovenska nebol ťahaný len vývozom. Prebudil sa konečne aj domáci dopyt.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.