Medzi najnepríjemnejšie stránky nemocničných pobytov zvykne patriť tamojšia strava. Slovenské nemocničné kuchyne často pôsobia zanedbane. Do mnohých sa roky neinvestovalo. Nie však v Poprade. Súkromná firma DORA Gastro Slovakia prevádzkuje tamojšiu nemocničnú kuchyňu na úrovni, zodpovedajúcej 21. storočiu. Podlaha je čistá, moderné chladenie prinieslo energetické úspory, hygiena má vysoký štandard a rukavice sú u personálu samozrejmosťou. Jedlo sa po pripravení zakryje v termotabletoch a vo vozíkoch sa odvezie na oddelenia. Jeho objednávanie funguje cez intranet. Revitalizácia kuchyne prebehla za privátne peniaze. Firma zabezpečuje stravovanie nielen pre pacientov, ale aj pre personál nemocnice...
Je to len jeden z príkladov, ako sa kvalita služieb v zdravotníctve môže zlepšiť jednoduchým prevzatím toho, čo je v konkurenčnejších odvetviach bežné. Keď stravovanie v súkromných podnikoch môžu riešiť externé firmy, prečo by to tak nemohlo byť aj v nemocniciach? Tie sa následne môžu viac sústrediť na to, čo vedia najlepšie: liečiť ľudí. Avšak iniciatív, ktoré prichádzajú z iných smerov, ako je ministerstvo, sa v zdravotníctve nájde viac.
.orientácia na pacienta
Lukáš Richter je 30-ročný konzultant, pôsobiaci v žilinskej poradensko-vzdelávacej spoločnosti IPA Slovakia. Spoločne s Jánom Košturiakom a Branislavom Sepešim napísal publikáciu snázvom Liečba chorých nemocníc. „Lekári kombinujú najmodernejšiu techniku a znalosti 21. storočia s organizáciou práce 19. storočia,“ píše sa vnej. Autori hľadajú spôsoby, ako moderné manažérske postupy, ktoré sa osvedčili v zefektívnení súkromných firiem, použiť v špecifických podmienkach zdravotníctva na skvalitnenie našich nemocníc. „V podobnom stave, v akom sa priemyselné podniky nachádzali v 90. rokoch, sú zdravotnícke zariadenia ešte dnes,“ hovorí Richter. Potenciál na zmeny k lepšiemu vidí predovšetkým v troch oblastiach.
Prvou je analýza ameranie práce. Inými slovami, zisťovanie, čo presne a kto robí. Druhou je optimalizácia layoutov. „Výroba je v hale vždy nejako rozmiestnená,“ vysvetľuje Richter. „A ľudia tam nejako chodia medzi strojmi. Otázka je, ako rozmiestnenie prístrojov reorganizovať lepšie.“ Treťou oblasťou je vytvoriť v podniku systém sústavného hľadania zlepšovacích nápadov, s ktorými by vo vlastnom záujme prichádzali za vedením oddelenia či nemocnice samotní zamestnanci. „Ľudia v zdravotníctve často vnímajú problémy, na ktoré denne narážajú, ako dané a nemeniteľné,“ vysvetľuje Richter. „Keďže veci sa nejakým spôsobom robia odjakživa, ťažšie si predstavujú, že by sa dali robiť aj inak a lepšie.“
Konzultanti z IPA Slovakia sa v súčasnosti zúčastňujú na pilotnom projekte vDetskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici. „Tá nemocnica sa skladá zo štyroch kliník,“ hovorí Richter. „Piati ľudia postupne robíme analýzu ich fungovania.“ Výstupom by mali byť návrhy na zmeny, ktoré plánujú v januári predložiť manažmentu. „Navrhneme súbor opatrení, spočítame úsporu, a potom nechávame na klientoch, či ich zavedú sami, alebo im s tým pomôžeme.“
.administratíva, zotrvačnosť a chyby
Slovenské zdravotníctvo netrpí len korupciou, nedostatkom peňazí a reformnej vôle na úrovni ministerstva. Aj medzi lekármi často existuje rezistencia k zmenám. Riaditelia štátnych nemocníc sú vzhľadom na politické dosadzovanie opatrní, lebo kým za úspešne zavedené novoty s nejasnými dôsledkami ich nikto nepochváli, prípadné zakopnutia môžu byť pre kariéru fatálne. Radový zdravotnícky personál je zatiaľ zavalený administratívou. „Niekedy si v nemocnici pripadám ako na úrade,“ smeje sa Richter. „Ľudia sedia za počítačmi a sústavne niečo prepisujú zpapierov a zase späť. Pri každom prepisovaní narastá možnosť, že dôjde k chybám a tá administratíva odpútava lekárov a zdravotné sestry od starostlivosti o pacientov.“
Richtera pri analýze procesov v nemocnici najviac šokovalo, aký veľký priestor vzniká práve pre rôzne chyby: „V bežných firmách sa počíta s chybovosťou na úrovni niekoľkých percent, často dokonca len na úrovni desatín percent. V zdravotníctve je to vyššie.“ Najhoršie býva, keď sa nemocnica k chybe postaví tak, že zodpovedného pracovníka prepustí, no systémový problém,ktorého vinou nastala, naďalej zostáva neriešený. A vytvára riziká do budúcnosti. „Mnohé veci sa pritom dajú ošetriť veľmi jednoducho,“ vysvetľuje Richter. „Samolepiace červené štítky môžu upozorniť na nebezpečnú látku, kým namiesto nákladného informačného systému v mnohých prípadoch vystačí magnetická tabuľa s rozpisom informácií...“
Existuje veľký priestor na zlepšovanie interných procesov, keďže sa dá očakávať, že nemocnice sa čoraz viac budú pokúšať odlíšiť aj v očiach pacientov. Pomôcť tomu môže aj nový projekt INEKO, ktoré koncom novembra spustilo v testovacej prevádzke internetový portál, porovnávajúci nemocnice podľa viac ako 60 ukazovateľov kvality a efektívnosti. Posudzuje vyše 150 lôžkových zariadení, a to až na úroveň jednotlivých oddelení. Pacient sa tu dozvie napríklad, kde sa koľko čaká na implantáciu bedrového kĺbu, zdravotnícky analytik zase, ktorá nemocnica má aké dlhy. Kým sa teda na komplexnú zdravotnú reformu zhora čaká, nemocnice majú ďalší podnet, aby skúšali, čo môžu vylepšiť ony samy.
Je to len jeden z príkladov, ako sa kvalita služieb v zdravotníctve môže zlepšiť jednoduchým prevzatím toho, čo je v konkurenčnejších odvetviach bežné. Keď stravovanie v súkromných podnikoch môžu riešiť externé firmy, prečo by to tak nemohlo byť aj v nemocniciach? Tie sa následne môžu viac sústrediť na to, čo vedia najlepšie: liečiť ľudí. Avšak iniciatív, ktoré prichádzajú z iných smerov, ako je ministerstvo, sa v zdravotníctve nájde viac.
.orientácia na pacienta
Lukáš Richter je 30-ročný konzultant, pôsobiaci v žilinskej poradensko-vzdelávacej spoločnosti IPA Slovakia. Spoločne s Jánom Košturiakom a Branislavom Sepešim napísal publikáciu snázvom Liečba chorých nemocníc. „Lekári kombinujú najmodernejšiu techniku a znalosti 21. storočia s organizáciou práce 19. storočia,“ píše sa vnej. Autori hľadajú spôsoby, ako moderné manažérske postupy, ktoré sa osvedčili v zefektívnení súkromných firiem, použiť v špecifických podmienkach zdravotníctva na skvalitnenie našich nemocníc. „V podobnom stave, v akom sa priemyselné podniky nachádzali v 90. rokoch, sú zdravotnícke zariadenia ešte dnes,“ hovorí Richter. Potenciál na zmeny k lepšiemu vidí predovšetkým v troch oblastiach.
Prvou je analýza ameranie práce. Inými slovami, zisťovanie, čo presne a kto robí. Druhou je optimalizácia layoutov. „Výroba je v hale vždy nejako rozmiestnená,“ vysvetľuje Richter. „A ľudia tam nejako chodia medzi strojmi. Otázka je, ako rozmiestnenie prístrojov reorganizovať lepšie.“ Treťou oblasťou je vytvoriť v podniku systém sústavného hľadania zlepšovacích nápadov, s ktorými by vo vlastnom záujme prichádzali za vedením oddelenia či nemocnice samotní zamestnanci. „Ľudia v zdravotníctve často vnímajú problémy, na ktoré denne narážajú, ako dané a nemeniteľné,“ vysvetľuje Richter. „Keďže veci sa nejakým spôsobom robia odjakživa, ťažšie si predstavujú, že by sa dali robiť aj inak a lepšie.“
Konzultanti z IPA Slovakia sa v súčasnosti zúčastňujú na pilotnom projekte vDetskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici. „Tá nemocnica sa skladá zo štyroch kliník,“ hovorí Richter. „Piati ľudia postupne robíme analýzu ich fungovania.“ Výstupom by mali byť návrhy na zmeny, ktoré plánujú v januári predložiť manažmentu. „Navrhneme súbor opatrení, spočítame úsporu, a potom nechávame na klientoch, či ich zavedú sami, alebo im s tým pomôžeme.“
.administratíva, zotrvačnosť a chyby
Slovenské zdravotníctvo netrpí len korupciou, nedostatkom peňazí a reformnej vôle na úrovni ministerstva. Aj medzi lekármi často existuje rezistencia k zmenám. Riaditelia štátnych nemocníc sú vzhľadom na politické dosadzovanie opatrní, lebo kým za úspešne zavedené novoty s nejasnými dôsledkami ich nikto nepochváli, prípadné zakopnutia môžu byť pre kariéru fatálne. Radový zdravotnícky personál je zatiaľ zavalený administratívou. „Niekedy si v nemocnici pripadám ako na úrade,“ smeje sa Richter. „Ľudia sedia za počítačmi a sústavne niečo prepisujú zpapierov a zase späť. Pri každom prepisovaní narastá možnosť, že dôjde k chybám a tá administratíva odpútava lekárov a zdravotné sestry od starostlivosti o pacientov.“
Richtera pri analýze procesov v nemocnici najviac šokovalo, aký veľký priestor vzniká práve pre rôzne chyby: „V bežných firmách sa počíta s chybovosťou na úrovni niekoľkých percent, často dokonca len na úrovni desatín percent. V zdravotníctve je to vyššie.“ Najhoršie býva, keď sa nemocnica k chybe postaví tak, že zodpovedného pracovníka prepustí, no systémový problém,ktorého vinou nastala, naďalej zostáva neriešený. A vytvára riziká do budúcnosti. „Mnohé veci sa pritom dajú ošetriť veľmi jednoducho,“ vysvetľuje Richter. „Samolepiace červené štítky môžu upozorniť na nebezpečnú látku, kým namiesto nákladného informačného systému v mnohých prípadoch vystačí magnetická tabuľa s rozpisom informácií...“
Existuje veľký priestor na zlepšovanie interných procesov, keďže sa dá očakávať, že nemocnice sa čoraz viac budú pokúšať odlíšiť aj v očiach pacientov. Pomôcť tomu môže aj nový projekt INEKO, ktoré koncom novembra spustilo v testovacej prevádzke internetový portál, porovnávajúci nemocnice podľa viac ako 60 ukazovateľov kvality a efektívnosti. Posudzuje vyše 150 lôžkových zariadení, a to až na úroveň jednotlivých oddelení. Pacient sa tu dozvie napríklad, kde sa koľko čaká na implantáciu bedrového kĺbu, zdravotnícky analytik zase, ktorá nemocnica má aké dlhy. Kým sa teda na komplexnú zdravotnú reformu zhora čaká, nemocnice majú ďalší podnet, aby skúšali, čo môžu vylepšiť ony samy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.