Ľudia na slovenský futbal jednoducho nechodia. A tých, čo navštevujú tribúny, je z roka na rok čoraz menej. Jesenná časť Fortuna ligy 2014/2015 zaznamenala vôbec najmenšiu návštevnosť z doterajších 21 ročníkov futbalovej ligy od rozdelenia republiky. V priemere prišlo na každý ligový zápas menej ako dvetisíc ľudí. Ak by sa nekonal futbalový ošiaľ v Dunajskej Strede, kde s príchodom nového investora vstal tento šport z mŕtvych, bolo by ich ešte menej.
.ústup futbalových bášt
Prečo sa naša najvyššia futbalová súťaž dostáva v návštevnosti na úroveň dedinského futbalu? Dôvodov je veľa a aj v .týždni sme ich viackrát rozoberali – nízka úroveň väčšiny našich štadiónov, slabé výkony na ihrisku či nekultúrne správanie sa fanúšikov. Táto sezóna ukázala aj ďalší negatívny jav, ktorý sa určite podpísal na slabom záujme divákov o našu ligu. Keď sa futbalu prestane dariť v tradičných baštách slovenského futbalu, tak sa tento negatívny trend prejaví aj na návštevnosti.
Stačí sa pozrieť na bratislavský Slovan. Na minuloročného majstra prišlo v 18. kole v zápase proti Myjave slabučkých 691 ľudí, pričom ich v skutočnosti bolo ešte menej, pretože klub si do tohto čísla prirátal aj neprítomných permanentkárov. Čo sa týka návštevnosti na Pasienkoch, Slovan je na tom horšie ako Inter, ktorý pred ním hrával na tomto štadióne. Futbal na prehistorických Pasienkoch neláka, definitívne sa o tom mohol presvedčiť aj Slovan.
Slovenská liga je zvláštna. Bývalé futbalové bašty z Nitry a Prešova sa krčia v druhej futbalovej lige, v Košiciach tento šport dlhé roky úplne živorí a keď sa pozrieme na posledné miesto Dukly Banská Bystrica na konci tejto jesennej časti, je jasné, že ani v tomto klube nie je všetko v poriadku. Na úbytku fanúšikov sa podpísala aj prestavba štadióna v Trnave, kde je funkčná len jedna zo štyroch tribún.
.reprezentácia a liga
Záujem divákov zároveň padá aj na forme favoritov. Zvyšok Slovenska môže nenávidieť Slovan, ale, ako sa to ukázalo v hokejovej lige, bez neho to nie je ono. Futbalový Slovan síce v sezóne 2013/2014 vyhral ligu, ale jeho forma je dnes taká slabá, že cena skalpu belasých, ktorí kedysi plnili štadióny po celom Slovensku, nemá takú hodnotu ako v minulosti. V domácej lige Slovan stráca, v Európskej lige ho úplne roztrhali a vo svojom strede, s výnimkou neustále zraneného útočníka Róberta Vitteka, nemá žiadne veľké osobnosti. Je to smutný paradox. Slovan kedysi zásoboval reprezentáciu svojimi futbalistami, no dnes si nevie poradiť ani s priemerným európskym klubom, akým je švajčiarsky Young Boys Bern.
Tento fakt svedčí o tom, že slovenská reprezentácia a slovenský ligový futbal sú dnes dve úplne rozdielne veci. Väčšina našich súčasných reprezentantov sa do vrcholového futbalu dostala cez mládežnícke akadémie vo veľkých kluboch alebo odišla zo Slovenska vo veľmi mladom veku.
Napriek všetkému sa aj v tomto marazme dejú zaujímavé veci.
V Trnave futbalovo vyrástol šikovný záložník Ján Vlasko, v Ružomberku sa darí nádejnému strelcovi Adamovi Zreľákovi a treba vyzdvihnúť záložníka Viktora Pečovského, jediného reprezentanta z našej ligy, ktorý ukázal, že vie hrať aj proti tým najlepším zahraničným hráčom.
Ďalším plusom našej ligy sú nové, síce malé, ale útulné štadióny v regionálnych kluboch v Senici, Myjave a v Zlatých Moravciach. Hlavne kopaničiari zo Senice a Myjavy sú dôkazom toho, že aj v našom futbale existuje istý druh spravodlivosti. Oba kluby si Fortuna ligu zaslúžia za to, že sa futbal snažia robiť čoraz lepšie a lepšie.
.treba byť trpezlivý
Keď sa pozrieme na tabuľku, na prvých dvoch miestach sú kluby, ktoré sa tam nedostali na základe športového šťastia, ale preto, že sa v minulosti rozhodli cieľavedome pracovať. MŠK Žilina prebudovala svoj tím, už sa nespoliehala len na legionárov, ale stavila aj na svojich odchovancov. V poslednej sezóne síce takmer vypadla, progresívny tréner Adrián Guľa bol zrelý na vyhadzov, no vedenie nespanikárilo a dalo trénerovi a jeho mužstvu ďalšiu šancu. Výsledkom ich trpezlivosti a cieľavedomosti je prvé miesto. Na jar sa môže stať hocičo, žilinské mužstvo je stále veľmi mladé a neskúsené, ale mladí hráči, ktorí sú lídrami tínedžerských reprezentačných tímov, sú veľkým prísľubom do budúcnosti. Trochu iným spôsobom pracuje druhý AS Trenčín, ktorý v podstate každú ligovú sezónu začína s novým mužstvom. Vďaka zahraničnému spoluvlastníkovi sa v ich radoch objavujú zaujímaví legionári, ktorí neskôr odchádzajú za slušné sumy von, pričom sa v tíme darí aj vlastným odchovancom. Trenčín je dnes aj najprogresívnejšie futbalové mužstvo, ktoré sa snaží hrať útočný futbal.
No ani na ich štadióny sa diváci príliš nehrnú. Na Trenčín prišlo po šestnástich kolách v priemere 2 896 ľudí na jeden zápas, na Žilinu, lídra tabuľky, v priemere len 2 181 divákov. Tieto čísla im nepôjdu hore, keď naša liga nebude silnejšia. Ak sa nespamätajú tradičné slovenské kluby, tak to môže byť čoraz horšie. Ich neschopnosť spočíva v tom, že na rozdiel od menších súperov, ktorí postavili svoje štadióny na zelenej lúke, uviazli vo svojej minulosti. Bratislavský Slovan sa už dlhšie nemôže porovnávať s českou Spartou, ktorá bola vo federálnych časoch jeho ekvivalentom. Dnes zaostáva aj za Žilinou či Trenčínom.
.ústup futbalových bášt
Prečo sa naša najvyššia futbalová súťaž dostáva v návštevnosti na úroveň dedinského futbalu? Dôvodov je veľa a aj v .týždni sme ich viackrát rozoberali – nízka úroveň väčšiny našich štadiónov, slabé výkony na ihrisku či nekultúrne správanie sa fanúšikov. Táto sezóna ukázala aj ďalší negatívny jav, ktorý sa určite podpísal na slabom záujme divákov o našu ligu. Keď sa futbalu prestane dariť v tradičných baštách slovenského futbalu, tak sa tento negatívny trend prejaví aj na návštevnosti.
Stačí sa pozrieť na bratislavský Slovan. Na minuloročného majstra prišlo v 18. kole v zápase proti Myjave slabučkých 691 ľudí, pričom ich v skutočnosti bolo ešte menej, pretože klub si do tohto čísla prirátal aj neprítomných permanentkárov. Čo sa týka návštevnosti na Pasienkoch, Slovan je na tom horšie ako Inter, ktorý pred ním hrával na tomto štadióne. Futbal na prehistorických Pasienkoch neláka, definitívne sa o tom mohol presvedčiť aj Slovan.
Slovenská liga je zvláštna. Bývalé futbalové bašty z Nitry a Prešova sa krčia v druhej futbalovej lige, v Košiciach tento šport dlhé roky úplne živorí a keď sa pozrieme na posledné miesto Dukly Banská Bystrica na konci tejto jesennej časti, je jasné, že ani v tomto klube nie je všetko v poriadku. Na úbytku fanúšikov sa podpísala aj prestavba štadióna v Trnave, kde je funkčná len jedna zo štyroch tribún.
.reprezentácia a liga
Záujem divákov zároveň padá aj na forme favoritov. Zvyšok Slovenska môže nenávidieť Slovan, ale, ako sa to ukázalo v hokejovej lige, bez neho to nie je ono. Futbalový Slovan síce v sezóne 2013/2014 vyhral ligu, ale jeho forma je dnes taká slabá, že cena skalpu belasých, ktorí kedysi plnili štadióny po celom Slovensku, nemá takú hodnotu ako v minulosti. V domácej lige Slovan stráca, v Európskej lige ho úplne roztrhali a vo svojom strede, s výnimkou neustále zraneného útočníka Róberta Vitteka, nemá žiadne veľké osobnosti. Je to smutný paradox. Slovan kedysi zásoboval reprezentáciu svojimi futbalistami, no dnes si nevie poradiť ani s priemerným európskym klubom, akým je švajčiarsky Young Boys Bern.
Tento fakt svedčí o tom, že slovenská reprezentácia a slovenský ligový futbal sú dnes dve úplne rozdielne veci. Väčšina našich súčasných reprezentantov sa do vrcholového futbalu dostala cez mládežnícke akadémie vo veľkých kluboch alebo odišla zo Slovenska vo veľmi mladom veku.
Napriek všetkému sa aj v tomto marazme dejú zaujímavé veci.
V Trnave futbalovo vyrástol šikovný záložník Ján Vlasko, v Ružomberku sa darí nádejnému strelcovi Adamovi Zreľákovi a treba vyzdvihnúť záložníka Viktora Pečovského, jediného reprezentanta z našej ligy, ktorý ukázal, že vie hrať aj proti tým najlepším zahraničným hráčom.
Ďalším plusom našej ligy sú nové, síce malé, ale útulné štadióny v regionálnych kluboch v Senici, Myjave a v Zlatých Moravciach. Hlavne kopaničiari zo Senice a Myjavy sú dôkazom toho, že aj v našom futbale existuje istý druh spravodlivosti. Oba kluby si Fortuna ligu zaslúžia za to, že sa futbal snažia robiť čoraz lepšie a lepšie.
.treba byť trpezlivý
Keď sa pozrieme na tabuľku, na prvých dvoch miestach sú kluby, ktoré sa tam nedostali na základe športového šťastia, ale preto, že sa v minulosti rozhodli cieľavedome pracovať. MŠK Žilina prebudovala svoj tím, už sa nespoliehala len na legionárov, ale stavila aj na svojich odchovancov. V poslednej sezóne síce takmer vypadla, progresívny tréner Adrián Guľa bol zrelý na vyhadzov, no vedenie nespanikárilo a dalo trénerovi a jeho mužstvu ďalšiu šancu. Výsledkom ich trpezlivosti a cieľavedomosti je prvé miesto. Na jar sa môže stať hocičo, žilinské mužstvo je stále veľmi mladé a neskúsené, ale mladí hráči, ktorí sú lídrami tínedžerských reprezentačných tímov, sú veľkým prísľubom do budúcnosti. Trochu iným spôsobom pracuje druhý AS Trenčín, ktorý v podstate každú ligovú sezónu začína s novým mužstvom. Vďaka zahraničnému spoluvlastníkovi sa v ich radoch objavujú zaujímaví legionári, ktorí neskôr odchádzajú za slušné sumy von, pričom sa v tíme darí aj vlastným odchovancom. Trenčín je dnes aj najprogresívnejšie futbalové mužstvo, ktoré sa snaží hrať útočný futbal.
No ani na ich štadióny sa diváci príliš nehrnú. Na Trenčín prišlo po šestnástich kolách v priemere 2 896 ľudí na jeden zápas, na Žilinu, lídra tabuľky, v priemere len 2 181 divákov. Tieto čísla im nepôjdu hore, keď naša liga nebude silnejšia. Ak sa nespamätajú tradičné slovenské kluby, tak to môže byť čoraz horšie. Ich neschopnosť spočíva v tom, že na rozdiel od menších súperov, ktorí postavili svoje štadióny na zelenej lúke, uviazli vo svojej minulosti. Bratislavský Slovan sa už dlhšie nemôže porovnávať s českou Spartou, ktorá bola vo federálnych časoch jeho ekvivalentom. Dnes zaostáva aj za Žilinou či Trenčínom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.