„Orbán medzi Amerikou a Ruskom,“ čítam vo varšavskom denníku. Kedysi naši maďarskí a slovenskí predkovia neraz takto zvažovali geopolitickú dilemu. Otázkou bolo, čo je pre nich nebezpečnejšie: či Habsburská, alebo osmanská ríša. Cítili sa, akoby boli medzi dvoma „pohanmi,“ čiže medzi kladivom a nákovou. Menšie krajiny sa často dostávajú do takejto situácie. Zdá sa, akoby Maďarsko bolo naozaj vo zveráku. Alebo v lise, ako to nedávno opísal maďarský konzervatívny týždenník Heti Válasz (jeho názov v preklade znamená Týždenná odpoveď).
Obzvlášť zvláštne je, ako sa v maďarských médiách vyvíjajú vzťahy s Ruskom, najmä pokiaľ ide o jeho vplyv. Niektoré pravicové tlačové orgány (ale pozor, nie je reč o krajnej pravici!) už používajú bezmála jazyk putinovskej propagandy. Najmä keď píšu o ukrajinsko-ruskom konflikte. O Spojených štátoch amerických zase miestami píšu v takom štýle, na ktorý sa dobre pamätám z päťdesiatych rokov, keď v tlači zobrazovali prezidenta Harryho Trumana ako diabla. Človek však musí krútiť hlavou, aj keď číta opozičnú tlač. V opozičných tlačových orgánoch sa objavujú rázne a odhodlané hlasy, kritizujúce zahraničnú politiku Ruska aj maďarskej vlády. Pravda, často sú pod nimi podpísaní tí, ktorí svojho času zbytočne nahlas zvelebovali maďarsko-sovietske priateľstvo.
Na konci októbra sa zdalo, že sa zdvihla vlna demonštrácií proti dani z internetu. Chvíľu sa zdalo, akoby demonštrácie mali trvať dlhodobejšie a zmeniť politický tón v krajine. Spoločným menovateľom protestujúcich bol však len protest proti zámeru vlády zdaniť internet. Časť toho istého davu prevolávala na slávu Európy, druhá ju zase vypískala. Demonštrácie nebudili dojem, že v ich pozadí cítiť spoločnú opozičnú politickú koncepciu. Predseda vlády dlho nemeškal a rýchle ustúpil. Možno hovoriť skôr o zakolísaní, pretože vnútropolitické postavenie vlády sa ani naďalej nedá považovať za kritické.
Maďarská politika voči Ruskom nie je v regióne až taká výnimočná, ibaže Budapešť sa správa oveľa hlasnejšie, ako dvaja vyšehradskí partneri, Slovensko a Česko. Aj tam je zjavný značný ruský hospodársky (a v dôsledku toho aj politický) vplyv. Niet pochýb, že v zmenenej medzinárodnej politickej situácii stoja proti sebe veľmocenské záujmové kruhy a v stávke je opäť stredovýchodná Európa a Balkán. Nedávno sme si v rozhovore za okrúhlym stolom pripomenuli rok 1989 a jeden z riadiacich pracovníkov maďarského ministerstva zahraničia vysvetľoval, že gorbačovovské vedenie v každom prípade „chcelo meniť“ a v súlade s podmienkami doby namiesto vojenského obsadenia hodlalo uplatniť v zóne svojho vplyvu metódu soft power. Na základe doterajších skúseností a poznania (vrátane informácií tajnej služby) je cieľom držať tento priestor v takej závislosti, ktorú sprevádza politický vplyv. Západ, zdá sa, s tým už počíta. Dôkazom je energetika. V spoločnej energetickej politike sa už roky nič nestalo. Nemecko sa dohodlo s Ruskom na plynovode Nord stream, postavenom pod Baltickým morom tak, že obchádza Ukrajinu a Poľsko.
Aby toho nebolo málo, do Budapešti prišiel svojrázny odkaz aj z Washingtonu. Niekoľko predstaviteľov maďarskej štátnej správy (medzi nimi predsedníčka daňového úradu) nemôže dostať vízum do Spojených štátov. Ide o upozornenie. Možno za ním predpokladať kritiku maďarskej energetickej politiky, ktorá je zviazaná s ruským Gazpromom. Ale svoje zohrala aj nedávna úprava zákona o zásobovaní zemným plynom, účasť na stavbe plynovodu South stream a prípadný odpredaj podielu maďarského MOL-u v chorvátskej INE ruským záujemcom. To všetko sú závažné strategické medzinárodné otázky.
Možno povedať, že maďarská politika sa pokúša o zvláštny dvojitý tanec. Tak ako v čardáši, dva kroky vpravo a dva vľavo. Manévrovanie však nie je bez rizika. Odkaz niekoľkých storočí geopolitiky pripomína, že osud časti kontinentu medzi Baltickým morom, Jadranským morom a Čiernym morom sa zvyčajne zvrtol spolu. Vyšehradská skupina, ktorá je predstaviteľom spoločných záujmov tohto priestoru, nemala potrebnú úlohu v rozhodnutiach o energetickej politike.
V každom prípade zástupca štátneho tajomníka ministerstva obrany Péter Siklósi začiatkom novembra vyhlásil, že nanovo treba premyslieť stratégiu bezpečnosti Maďarska. Treba ju prepísať, lebo novšia politika Ruska znamená hrozbu určitému priestoru stredovýchodnej Európy. Nie, Maďarsko dnes nie je medzi „dvoma pohanmi“. Leží v chúlostivom pohraničnom území.
.autor je vysokoškolský pedagóg a stály stĺpčekár .týždňa.
Obzvlášť zvláštne je, ako sa v maďarských médiách vyvíjajú vzťahy s Ruskom, najmä pokiaľ ide o jeho vplyv. Niektoré pravicové tlačové orgány (ale pozor, nie je reč o krajnej pravici!) už používajú bezmála jazyk putinovskej propagandy. Najmä keď píšu o ukrajinsko-ruskom konflikte. O Spojených štátoch amerických zase miestami píšu v takom štýle, na ktorý sa dobre pamätám z päťdesiatych rokov, keď v tlači zobrazovali prezidenta Harryho Trumana ako diabla. Človek však musí krútiť hlavou, aj keď číta opozičnú tlač. V opozičných tlačových orgánoch sa objavujú rázne a odhodlané hlasy, kritizujúce zahraničnú politiku Ruska aj maďarskej vlády. Pravda, často sú pod nimi podpísaní tí, ktorí svojho času zbytočne nahlas zvelebovali maďarsko-sovietske priateľstvo.
Na konci októbra sa zdalo, že sa zdvihla vlna demonštrácií proti dani z internetu. Chvíľu sa zdalo, akoby demonštrácie mali trvať dlhodobejšie a zmeniť politický tón v krajine. Spoločným menovateľom protestujúcich bol však len protest proti zámeru vlády zdaniť internet. Časť toho istého davu prevolávala na slávu Európy, druhá ju zase vypískala. Demonštrácie nebudili dojem, že v ich pozadí cítiť spoločnú opozičnú politickú koncepciu. Predseda vlády dlho nemeškal a rýchle ustúpil. Možno hovoriť skôr o zakolísaní, pretože vnútropolitické postavenie vlády sa ani naďalej nedá považovať za kritické.
Maďarská politika voči Ruskom nie je v regióne až taká výnimočná, ibaže Budapešť sa správa oveľa hlasnejšie, ako dvaja vyšehradskí partneri, Slovensko a Česko. Aj tam je zjavný značný ruský hospodársky (a v dôsledku toho aj politický) vplyv. Niet pochýb, že v zmenenej medzinárodnej politickej situácii stoja proti sebe veľmocenské záujmové kruhy a v stávke je opäť stredovýchodná Európa a Balkán. Nedávno sme si v rozhovore za okrúhlym stolom pripomenuli rok 1989 a jeden z riadiacich pracovníkov maďarského ministerstva zahraničia vysvetľoval, že gorbačovovské vedenie v každom prípade „chcelo meniť“ a v súlade s podmienkami doby namiesto vojenského obsadenia hodlalo uplatniť v zóne svojho vplyvu metódu soft power. Na základe doterajších skúseností a poznania (vrátane informácií tajnej služby) je cieľom držať tento priestor v takej závislosti, ktorú sprevádza politický vplyv. Západ, zdá sa, s tým už počíta. Dôkazom je energetika. V spoločnej energetickej politike sa už roky nič nestalo. Nemecko sa dohodlo s Ruskom na plynovode Nord stream, postavenom pod Baltickým morom tak, že obchádza Ukrajinu a Poľsko.
Aby toho nebolo málo, do Budapešti prišiel svojrázny odkaz aj z Washingtonu. Niekoľko predstaviteľov maďarskej štátnej správy (medzi nimi predsedníčka daňového úradu) nemôže dostať vízum do Spojených štátov. Ide o upozornenie. Možno za ním predpokladať kritiku maďarskej energetickej politiky, ktorá je zviazaná s ruským Gazpromom. Ale svoje zohrala aj nedávna úprava zákona o zásobovaní zemným plynom, účasť na stavbe plynovodu South stream a prípadný odpredaj podielu maďarského MOL-u v chorvátskej INE ruským záujemcom. To všetko sú závažné strategické medzinárodné otázky.
Možno povedať, že maďarská politika sa pokúša o zvláštny dvojitý tanec. Tak ako v čardáši, dva kroky vpravo a dva vľavo. Manévrovanie však nie je bez rizika. Odkaz niekoľkých storočí geopolitiky pripomína, že osud časti kontinentu medzi Baltickým morom, Jadranským morom a Čiernym morom sa zvyčajne zvrtol spolu. Vyšehradská skupina, ktorá je predstaviteľom spoločných záujmov tohto priestoru, nemala potrebnú úlohu v rozhodnutiach o energetickej politike.
V každom prípade zástupca štátneho tajomníka ministerstva obrany Péter Siklósi začiatkom novembra vyhlásil, že nanovo treba premyslieť stratégiu bezpečnosti Maďarska. Treba ju prepísať, lebo novšia politika Ruska znamená hrozbu určitému priestoru stredovýchodnej Európy. Nie, Maďarsko dnes nie je medzi „dvoma pohanmi“. Leží v chúlostivom pohraničnom území.
.autor je vysokoškolský pedagóg a stály stĺpčekár .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.