OPLATÍ SA ČÍTAŤ Ihar Babkov: Minútka (Artforum, 2014)
„Ešte ani jeden dobrý autor sa nenarodil z lásky k vlasti,” píše Ihar Babkov. Ani on sa z tej lásky nenarodil, no svoje Bielorusko miluje. Je to jasné z jeho románu Minútka aj z múdrych slov, ktoré povedal krátko po tom, ako si prevzal ako vôbec prvý autor v histórii Vyšehradskú literárnu cenu Východného partnerstva. Minútka je bravúrne, v troch na seba nadväzujúcich príbehoch vyrozprávaný pocit zo života v Minsku osemdesiatych rokov a v čase po rozpade sovietskeho impéria a jeho prerodu do Lukašenkovho Bieloruska. Je to román magický, hlboko osobný, je to román v najlepšom zmysle slova generačný. Jeho centrom je kaviareň Minútka, jeho hrdinami sú štyria priatelia a barman Leo, jeho témou je krajina uviaznutá medzi východom a západom. Minútka je prvou knihou, (výborne) preloženou z bieloruského jazyka do slovenčiny (Ivana Slivková, Ľubor Matejko). Vďaka Zuzane Číčelovej a Artforu má Minútka veľmi pekný dizajn.
.jk
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Albert Camus: Eseje (Host, 2014)
Eseje filozofov sú zradným žánrom. Našťastie, nič zlé z toho, čo sa dá od esejí očakávať, sa v Camusovom prípade nenaplní. Máme do činenia so spisovateľom, skutočným literátom a milovníkom krásy. Tu sa jeden z existencialistov nesnaží kŕčovito prekladať do ľudskej reči filozofické východiská. Ide viac o prekvapivú zbierku jedinečných cestopisov plných melanchólie, vášne a lásky k životu. Camus ich napísal ešte v rokoch 1935 až 1936 a boli vydané v malom náklade o rok neskôr v Alžírsku. Sú to texty 22-ročného autora! Koľkí sú schopní sa bez ostychu priznať k tomu, čo napísali v podobnom veku? Camus sa predstavuje ako empatický, pozorný voči všetkým farbám života, ale i neľútostný voči pokrytectvu pri hľadaní zmyslu. Dokáže sprostredkovať farby, chute i zvuky. V súbore Leto spomienky na konkrétne miesta prevažujú. V Palme rozjíma nad láskou k životu. Na nových miestach cíti zmes protichodných opojení, ale také miesta dokážu vyniesť človeka do diaľky a zároveň tak blízko k sebe. Porovnáva alžírske mestá a necháva sa unášať silou Florencie. V týchto doteraz v našom prostredí neznámych textoch presvitá obraz básnika-filozofa, pre ktorého nie je rozporuplnosť života chybou v programe, ale nevyhnutnosťou v láske k nemu.
.ľubomír Jaško
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Juraj Raýman, Vanda Raýmanová: Vianočka Udatný (Filmotras, 2014)
Vianočka Udatný, medveď Mňau, drak Čau a originál princezná Fujara Lopúchová. Taký je celý názov tejto krásnej, bláznivej a radostnej knihy. A ten názov vlastne hovorí za všetko. Juraj a Vanda Raýmanovci (Juraj písal, Vanda kreslila) spolu s Martinou Rozinajovou, ktorá sa postarala o grafický dizajn, vytvorili presne takú knihu, akú by si bol dospelý človek rád prečítal a popozeral, keby ju bol býval mal ako dieťa. Na začiatku príbehu je starček a starenka, ktorí si na Vianoce upečú vianočku a poprosia Vianoce, aby jej dali dušu. „Načo by vám bolo dieťa?” pýtajú sa prekvapené Vianoce. „Aby sme mali každý deň Vianoce,” odpovedia starček so starenkou. Tak príde na svet ich syn Vianočka Udatný. Starček a starenka si vďaka jeho dobrodružnej povahe užijú Vianoc až-až. Najkrajšia kniha na tohtoročných vianočných pultoch kníhkupectiev. Vianočka Udatný oslovuje všetky generácie.
.jk
OPLATÍ SA SPOMÍNAŤ NA ZOGATKU Klub A4 – nultý priestor, 14. december
Smrť Lenky Zogatovej zasiahla mnohých z nás. Krásny človek, prvá dáma československého undergroundu, brnianska víla, matka ponovembrovej generácie hudobníkov. To všetko sa v spomienkach na Zogatku celkom prirodzene vynára. Od jej odchodu z nášho komplikovaného sveta si na ňu spomíname stále. V nedeľu 14. decembra v bratislavskej A štvorke budeme na Lenku spomínať intenzívne a s radosťou. Vladimír Václavek a Josef Ostřanský zahrajú piesne skupiny Dunaj, Pert Váša vystúpi s experimentálnou poéziou, zahrajú Bez ladu a skladu, Midi lidi, Čokovoko, teda všetko ľudia, ktorí majú Lenku radi, ktorých má Lenka rada. Koncert pre Zogatku organizuje Pohoda, ktorú sa už teraz oplatí sledovať: má novú grafiku, patrí medzi 5 naj festivalov na svete, navštevuje slovenské kluby, organizuje koncert Doma dobre. Sledujte pohodafestival.sk a budete v obraze.
.jk
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Einsturzende Neubauten: Lament (Mute Records)
Nový album Einsturzende Neubauten mapuje históriu prvej svetovej vojny. Projekt bol pôvodne určený na koncertné vystupovanie, čo je zrejmé najmä pri skladbe Kriegsmaschinerie. Text piesne nie je naspievaný, ale počas koncertov ho Blixa Bargelt prezentuje napísaný na kartónoch (Bargelt sa vyjadril, že nechcel rušiť rachot svojím spevom). Naopak, svieži a originálny duet The Willy – Nicky Telegrams už spievajú obaja frontmani Bargelt – Hacke. Silné posolstvo prináša trinásťminútová skladba Der 1. Weltkrieg (Percussion Version). Je hraná na dvadsiatich vodoinštalačných trubkách, z ktorých každá reprezentuje jednu krajinu zapojenú do vojny a každý úder predstavuje jeden deň vojny. Ďalšími vrcholmi nahrávky sú coververzie How did I die? (od Kurta Tucholského) a Sag Mir Wo Die Blumen Sind (nemecká verzia piesne Where have all the flowers gone, preslávená Marlen Ditrichovou). Legende industriálneho rocku z Berlína sa podaril silný angažovaný projekt!
.ladislav Biznár
„Ešte ani jeden dobrý autor sa nenarodil z lásky k vlasti,” píše Ihar Babkov. Ani on sa z tej lásky nenarodil, no svoje Bielorusko miluje. Je to jasné z jeho románu Minútka aj z múdrych slov, ktoré povedal krátko po tom, ako si prevzal ako vôbec prvý autor v histórii Vyšehradskú literárnu cenu Východného partnerstva. Minútka je bravúrne, v troch na seba nadväzujúcich príbehoch vyrozprávaný pocit zo života v Minsku osemdesiatych rokov a v čase po rozpade sovietskeho impéria a jeho prerodu do Lukašenkovho Bieloruska. Je to román magický, hlboko osobný, je to román v najlepšom zmysle slova generačný. Jeho centrom je kaviareň Minútka, jeho hrdinami sú štyria priatelia a barman Leo, jeho témou je krajina uviaznutá medzi východom a západom. Minútka je prvou knihou, (výborne) preloženou z bieloruského jazyka do slovenčiny (Ivana Slivková, Ľubor Matejko). Vďaka Zuzane Číčelovej a Artforu má Minútka veľmi pekný dizajn.
.jk
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Albert Camus: Eseje (Host, 2014)
Eseje filozofov sú zradným žánrom. Našťastie, nič zlé z toho, čo sa dá od esejí očakávať, sa v Camusovom prípade nenaplní. Máme do činenia so spisovateľom, skutočným literátom a milovníkom krásy. Tu sa jeden z existencialistov nesnaží kŕčovito prekladať do ľudskej reči filozofické východiská. Ide viac o prekvapivú zbierku jedinečných cestopisov plných melanchólie, vášne a lásky k životu. Camus ich napísal ešte v rokoch 1935 až 1936 a boli vydané v malom náklade o rok neskôr v Alžírsku. Sú to texty 22-ročného autora! Koľkí sú schopní sa bez ostychu priznať k tomu, čo napísali v podobnom veku? Camus sa predstavuje ako empatický, pozorný voči všetkým farbám života, ale i neľútostný voči pokrytectvu pri hľadaní zmyslu. Dokáže sprostredkovať farby, chute i zvuky. V súbore Leto spomienky na konkrétne miesta prevažujú. V Palme rozjíma nad láskou k životu. Na nových miestach cíti zmes protichodných opojení, ale také miesta dokážu vyniesť človeka do diaľky a zároveň tak blízko k sebe. Porovnáva alžírske mestá a necháva sa unášať silou Florencie. V týchto doteraz v našom prostredí neznámych textoch presvitá obraz básnika-filozofa, pre ktorého nie je rozporuplnosť života chybou v programe, ale nevyhnutnosťou v láske k nemu.
.ľubomír Jaško
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Juraj Raýman, Vanda Raýmanová: Vianočka Udatný (Filmotras, 2014)
Vianočka Udatný, medveď Mňau, drak Čau a originál princezná Fujara Lopúchová. Taký je celý názov tejto krásnej, bláznivej a radostnej knihy. A ten názov vlastne hovorí za všetko. Juraj a Vanda Raýmanovci (Juraj písal, Vanda kreslila) spolu s Martinou Rozinajovou, ktorá sa postarala o grafický dizajn, vytvorili presne takú knihu, akú by si bol dospelý človek rád prečítal a popozeral, keby ju bol býval mal ako dieťa. Na začiatku príbehu je starček a starenka, ktorí si na Vianoce upečú vianočku a poprosia Vianoce, aby jej dali dušu. „Načo by vám bolo dieťa?” pýtajú sa prekvapené Vianoce. „Aby sme mali každý deň Vianoce,” odpovedia starček so starenkou. Tak príde na svet ich syn Vianočka Udatný. Starček a starenka si vďaka jeho dobrodružnej povahe užijú Vianoc až-až. Najkrajšia kniha na tohtoročných vianočných pultoch kníhkupectiev. Vianočka Udatný oslovuje všetky generácie.
.jk
OPLATÍ SA SPOMÍNAŤ NA ZOGATKU Klub A4 – nultý priestor, 14. december
Smrť Lenky Zogatovej zasiahla mnohých z nás. Krásny človek, prvá dáma československého undergroundu, brnianska víla, matka ponovembrovej generácie hudobníkov. To všetko sa v spomienkach na Zogatku celkom prirodzene vynára. Od jej odchodu z nášho komplikovaného sveta si na ňu spomíname stále. V nedeľu 14. decembra v bratislavskej A štvorke budeme na Lenku spomínať intenzívne a s radosťou. Vladimír Václavek a Josef Ostřanský zahrajú piesne skupiny Dunaj, Pert Váša vystúpi s experimentálnou poéziou, zahrajú Bez ladu a skladu, Midi lidi, Čokovoko, teda všetko ľudia, ktorí majú Lenku radi, ktorých má Lenka rada. Koncert pre Zogatku organizuje Pohoda, ktorú sa už teraz oplatí sledovať: má novú grafiku, patrí medzi 5 naj festivalov na svete, navštevuje slovenské kluby, organizuje koncert Doma dobre. Sledujte pohodafestival.sk a budete v obraze.
.jk
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Einsturzende Neubauten: Lament (Mute Records)
Nový album Einsturzende Neubauten mapuje históriu prvej svetovej vojny. Projekt bol pôvodne určený na koncertné vystupovanie, čo je zrejmé najmä pri skladbe Kriegsmaschinerie. Text piesne nie je naspievaný, ale počas koncertov ho Blixa Bargelt prezentuje napísaný na kartónoch (Bargelt sa vyjadril, že nechcel rušiť rachot svojím spevom). Naopak, svieži a originálny duet The Willy – Nicky Telegrams už spievajú obaja frontmani Bargelt – Hacke. Silné posolstvo prináša trinásťminútová skladba Der 1. Weltkrieg (Percussion Version). Je hraná na dvadsiatich vodoinštalačných trubkách, z ktorých každá reprezentuje jednu krajinu zapojenú do vojny a každý úder predstavuje jeden deň vojny. Ďalšími vrcholmi nahrávky sú coververzie How did I die? (od Kurta Tucholského) a Sag Mir Wo Die Blumen Sind (nemecká verzia piesne Where have all the flowers gone, preslávená Marlen Ditrichovou). Legende industriálneho rocku z Berlína sa podaril silný angažovaný projekt!
.ladislav Biznár
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.