Aj v roku 2014 zostala slovenská ekonomika súčasťou Európskej únie, v širšom zmysle euroatlantickej civilizácie, ktorá vykazuje známky pokračujúceho poklesu konkurencieschopnosti. Aj v roku 2014 pokračovali vážne problémy niekoľkých krajín eurozóny vrátane Francúzska či Talianska, na čom nič nezmení ani nová Junckerova komisia s jej 300-miliardovým investičným plánom. Aj v roku 2014 rástla slovenská ekonomika – napriek vládnej politike – rýchlejšie než priemer vyspelého, no stagnujúceho sveta. Aj v roku 2014 dosahovala slovenská nezamestnanosť dvojnásobné hodnoty v porovnaní s priemerom vyspelých krajín. A ani v roku 2014 sa nič nezmenilo na veľkom schodku medzi celkovými výdavkami a príjmami štátu, ktorý je oveľa vyšší než oficiálne vykazovaný deficit verejných financií. Túto priepasť nie je možné preklenúť zvyšovaním daní a odvodov, ale jedine zásadným znížením verejných výdavkov, čo sa v roku 2014 neudialo.
Rok 2014 taktiež nič nezmenil na trende zhoršovania podnikateľského prostredia. Dokazujú to výsledky rebríčkov, ktoré v priebehu roka publikovali mnohé medzinárodné i domáce inštitúcie. Vo veľkej väčšine z nich zaznamenalo Slovensko pokles. Tieto hodnotenia korešpondujú s každodennou skúsenosťou našich podnikateľov.
Najväčší vplyv na kvalitu podnikateľského prostredia má vládna hospodárska politika, ktorej základným nástrojom je štátny rozpočet. Oprávnene sa preň vžilo označenie zákon roka, pretože v koncentrovanej podobe predstavuje to najdôležitejšie, čím vláda ovplyvňuje ekonomiku. Pred koncom roka parlament schválil rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017. Vláda ho prezentovala so zbytočnou samochválou, opozícia ho zasa hodnotila s prílišnou zhovievavosťou. Namieste je výrazne kritický tón. Zmeny v odpisovaní, rozšírenie povinnosti evidencie tržieb v elektronickej pokladnici aj na nové oblasti podnikania, zavedenie pravidiel transferového oceňovania, ktoré prinesie enormný nárast administratívneho zaťaženia, nezníženie sadzby DPH – to je len zopár príkladov toho, že rozpočet je zostavený na základe škodlivých legislatívnych zmien. A cestovanie vlakmi zadarmo je výsmechom všetkým podnikateľom, ktorí budú musieť na svojich bedrách znášať negatívny dosah týchto zmien.
Pokiaľ ide o vonkajšie prostredie, rok 2014 priniesol pre slovenskú ekonomiku jednu potenciálne veľkú nádej a jednu potenciálne veľkú hrozbu. Nádejou je pokles cien ropy, využívanie bridlicového plynu a snahy o zníženie závislosti od dovozu energií z rizikových častí sveta. Hrozbou je vojenský konflikt na ukrajinsko-ruskej hranici.
Aby sa tento prehľad nekončil negatívne, rok 2014 priniesol aj niekoľko pozitívnych zistení. Jedným je, že slovenské domácnosti vlastnia najviac nehnuteľností a pritom sú najmenej zadlžené v celej eurozóne. Až 90 percent domácností na Slovensku vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva, čo je podľa Európskej centrálnej banky najvyšší pomer v celej eurozóne.
Druhým pozitívnym zistením roka je, že slovenské banky obstáli v záťažových testoch Európskej centrálnej banky dokonca lepšie než iné európske banky. A výsledky testovania našich poisťovní preukázali rovnako dobrú finančnú kondíciu. Želajme si, aby sa táto kondícia preniesla do reálnej ekonomiky. V roku 2015 to budeme všetci potrebovať.
.autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Rok 2014 taktiež nič nezmenil na trende zhoršovania podnikateľského prostredia. Dokazujú to výsledky rebríčkov, ktoré v priebehu roka publikovali mnohé medzinárodné i domáce inštitúcie. Vo veľkej väčšine z nich zaznamenalo Slovensko pokles. Tieto hodnotenia korešpondujú s každodennou skúsenosťou našich podnikateľov.
Najväčší vplyv na kvalitu podnikateľského prostredia má vládna hospodárska politika, ktorej základným nástrojom je štátny rozpočet. Oprávnene sa preň vžilo označenie zákon roka, pretože v koncentrovanej podobe predstavuje to najdôležitejšie, čím vláda ovplyvňuje ekonomiku. Pred koncom roka parlament schválil rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017. Vláda ho prezentovala so zbytočnou samochválou, opozícia ho zasa hodnotila s prílišnou zhovievavosťou. Namieste je výrazne kritický tón. Zmeny v odpisovaní, rozšírenie povinnosti evidencie tržieb v elektronickej pokladnici aj na nové oblasti podnikania, zavedenie pravidiel transferového oceňovania, ktoré prinesie enormný nárast administratívneho zaťaženia, nezníženie sadzby DPH – to je len zopár príkladov toho, že rozpočet je zostavený na základe škodlivých legislatívnych zmien. A cestovanie vlakmi zadarmo je výsmechom všetkým podnikateľom, ktorí budú musieť na svojich bedrách znášať negatívny dosah týchto zmien.
Pokiaľ ide o vonkajšie prostredie, rok 2014 priniesol pre slovenskú ekonomiku jednu potenciálne veľkú nádej a jednu potenciálne veľkú hrozbu. Nádejou je pokles cien ropy, využívanie bridlicového plynu a snahy o zníženie závislosti od dovozu energií z rizikových častí sveta. Hrozbou je vojenský konflikt na ukrajinsko-ruskej hranici.
Aby sa tento prehľad nekončil negatívne, rok 2014 priniesol aj niekoľko pozitívnych zistení. Jedným je, že slovenské domácnosti vlastnia najviac nehnuteľností a pritom sú najmenej zadlžené v celej eurozóne. Až 90 percent domácností na Slovensku vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva, čo je podľa Európskej centrálnej banky najvyšší pomer v celej eurozóne.
Druhým pozitívnym zistením roka je, že slovenské banky obstáli v záťažových testoch Európskej centrálnej banky dokonca lepšie než iné európske banky. A výsledky testovania našich poisťovní preukázali rovnako dobrú finančnú kondíciu. Želajme si, aby sa táto kondícia preniesla do reálnej ekonomiky. V roku 2015 to budeme všetci potrebovať.
.autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.