Verejnosť ani netuší, že by to mohlo byť inak. (Už len z reklamných bilbordov SND na zastávkach MHD v Bratislave by vyžil jeden nezávislý divadelný súbor, a to je len detail.) Najnovšie k matičiarskym skanzenom, osvetovým centrám a inštitútom, ktoré nikto nikdy nezruší, pribudol Audiovizuálny fond. Ďalší tichý rybníček či skôr poriadny rybník, kde sa vypekajú – podobne ako pri zákazkách v iných rezortoch – tie isté kapry. Poslankyňa Magda Vášáryová napísala otvorený list riaditeľovi AVF, dnes už slovutnému profesorovi Šmatlákovi, a pýta si v ňom „zdôvodnenie, prečo v orgánoch fondu a v komisiách sú ľudia, ktorí sú zároveň závislí od dotácií fondu pre svoje diela.“ Ak prelúskate stránky AVF, dozviete sa napríklad, že za člena odbornej komisie pre dokumentárnu tvorbu bol 12-krát vylosovaný ten istý Ivo Brachtl, že režisér Luther ako predseda rady fondu dostal od fondu milión eur na film Krok do tmy, ktorý bol doslova a do písmena krokom do tmy (a videlo ho asi tisíc divákov), že väčšinu grantov vyžiera päť alebo šesť firiem na čele s povestným Patrikom Paššom atď... Filmárska obec mlčí. Schováva sa za falošnú solidaritu, ale v skutočnosti je vďačná za každú odrobinku zo stola AVF. A slovenský film? Koho tu vlastne zaujíma slovenský film? Ďalší nešťastný, štedro dotovaný titul sa volá symptomaticky: Mŕtvola musí zomrieť. Dokedy bude umierať? Kým sa filmári sami proti vlastnému systému rodinkárstva a protislužieb nepostavia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.