Síce oneskorene, ale predsa len si svetové finančné trhy všimli, že 16. júla prežilo Rusko svoj vlastný Lehman Brothers moment. V tento deň totiž Spojené štáty americké zaviedli sektorové sankcie na Rusko pre vojenskú agresivitu na východnej Ukrajine, ktorú Rusko začalo počas prvých mesiacov tohto roka. O dva týždne neskôr urobila Európska únia niečo veľmi podobné. No trvalo to až do decembra, kým si finančné trhy všimli prísnosť a neoblomnosť uvalených sankcií.
.je to o peniazoch
Od júla sa totiž Rusku nedostalo žiadneho významnejšieho medzinárodného financovania, a to dokonca ani od čínskych štátnych bánk, ktoré sa k embargu pridali. Každý sa totiž bojí vplyvu amerických finančných regulátorov. A tak, ako väčšina sveta trpela po páde Lehman Brothers zamrznutými finančnými tokmi, ktoré vtedy šok vyvolal, tak tým istým teraz trpí Rusko. A to sa neskončí, pokiaľ Spojené štáty americké nestiahnu spomínané sankcie a neotvoria pre Rusko svoje finančné trhy.
Bez medzinárodného financovania ruské štátne či súkromné firmy nebudú schopné refinancovať v plnej miere svoj zahraničný dlh, teda nahrádzať starý dlh novým. Nemá zmysel pozerať sa na to, že pomer zahraničného dlhu voči HDP je pomerne malý. Čo zaváži, je pomer zahraničného dlhu k likvidným medzinárodným rezervám a bilancia bežného účtu. Spočítané to znamená, že na konci roka 2014 bude mať Rusko rezervy vo výške 202 miliárd dolárov a zahraničný dlh vo výške 600 miliárd dolárov, pričom tento rok z krajiny odišlo 125 miliárd dolárov. Nasledujúce roky musí Rusko vyplatiť sto miliárd dolárov ročne. Inými slovami, Rusko svoje rezervy vyčerpá do dvoch rokov.
Do 10. decembra sa hodnota ropy a rubľa hýbali v tandeme, ako to doteraz takmer vždy bývalo zvykom. V praxi to vyzeralo tak, že od polovice júna klesla cena ropy o 45 percent a cena rubľa o 39 percent, ak by sme tú cenu vyjadrili v amerických dolároch. No potom to prestalo platiť. Za posledné dni pravidlo prestalo fungovať a ruský rubeľ padá oveľa rýchlejšie ako cena ropy. Dáva to zmysel. Rubeľ totiž dopláca nielen na pád hodnoty ropy, ale po zavedení sankcií už aj na zamrznuté finančné trhy. Preto padá rýchlejšie.
Zdá sa, že Ruská centrálna banka si s tým nevie dať rady. Čokoľvek spraví, ruská ekonomika sa tým len viac destabilizuje. Najprv v snahe zvýšiť hodnotu rubľa zvýšila úrokové sadzby na 10,5 percenta, ale rubeľ padal ďalej. Rozhodla sa teda prikročiť k radikálnemu zásahu a o tri dni zvýšila úrokovú sadzbu na 17 percent, ale kolaps rubľa sa ešte zrýchlil. Sergej Alexašenko, bývalý zástupca riaditeľa Ruskej centrálnej banky, otvorene volal po drastickom zvýšení sadzieb až na sto percent. Ak by sa centrálna banka rozhodla ďalej zachraňovať rubeľ priamou intervenciou, teda jeho nákupom na trhoch za doláre, jej devízové rezervy by sa rýchlo zmenšovali. Zdá sa, že žiadna menová operácia tu nepomôže, pretože problém je v zamrznutej likvidite, zablokovaných finančných tokoch, a to sa nemení.
.iba jedna možnosť
Zamrznutá likvidita, padajúce ceny ropy a finančný chaos nevyhnutne poškodia reálnu ekonomiku. Prezident Vladimír Putin dlho tvrdil, že je jedno, ak rubeľ padá spolu s dolárom, pretože príjmy za predaj ropy, vyjadrené v rubľoch, zostávajú rovnaké. No to nie je celá pravda. Rusku sa s padajúcim rubľom výrazne predražuje dovoz nevyhnutných tovarov, a to sa dotkne tak štátneho rozpočtu, ako aj ekonomiky.
Súčasný finančný zmätok bude pre ruskú ekonomiku znamenať veľké škody. V polovici decembra ruská centrálna banka predpokladala, že pre pokles ropy klesne v roku 2015 HDP o približne 4,5 percenta HDP, ak cena ropy zostane na úrovni šesťdesiat dolárov za barel.
Keďže základná príčina toho všetkého leží vo finančných sankciách, ktoré na krajinu uvalil západný svet, jediná liečba, ktorá môže tento stav zmeniť, je zrušenie medzinárodných sankcií. Kremlin to môže dosiahnuť len úplným a preukázateľným odvelením svojich jednotiek a vojenskej techniky z území východnej Ukrajiny. Zdá sa, že žiadne iné opatrenie nebude mať v konečnom dôsledku dostatočne silný efekt na ruskú ekonomiku.
Veľká politická lekcia, ktorú táto dráma uštedrila celému svetu, je, že v modernom globalizovanom svete môžu mať sankcie výrazne vyšší efekt, ako si mnohí ešte pred pár týždňami mysleli.
.autor je vedúci výskumník v Petersen Institute for international economics.
.je to o peniazoch
Od júla sa totiž Rusku nedostalo žiadneho významnejšieho medzinárodného financovania, a to dokonca ani od čínskych štátnych bánk, ktoré sa k embargu pridali. Každý sa totiž bojí vplyvu amerických finančných regulátorov. A tak, ako väčšina sveta trpela po páde Lehman Brothers zamrznutými finančnými tokmi, ktoré vtedy šok vyvolal, tak tým istým teraz trpí Rusko. A to sa neskončí, pokiaľ Spojené štáty americké nestiahnu spomínané sankcie a neotvoria pre Rusko svoje finančné trhy.
Bez medzinárodného financovania ruské štátne či súkromné firmy nebudú schopné refinancovať v plnej miere svoj zahraničný dlh, teda nahrádzať starý dlh novým. Nemá zmysel pozerať sa na to, že pomer zahraničného dlhu voči HDP je pomerne malý. Čo zaváži, je pomer zahraničného dlhu k likvidným medzinárodným rezervám a bilancia bežného účtu. Spočítané to znamená, že na konci roka 2014 bude mať Rusko rezervy vo výške 202 miliárd dolárov a zahraničný dlh vo výške 600 miliárd dolárov, pričom tento rok z krajiny odišlo 125 miliárd dolárov. Nasledujúce roky musí Rusko vyplatiť sto miliárd dolárov ročne. Inými slovami, Rusko svoje rezervy vyčerpá do dvoch rokov.
Do 10. decembra sa hodnota ropy a rubľa hýbali v tandeme, ako to doteraz takmer vždy bývalo zvykom. V praxi to vyzeralo tak, že od polovice júna klesla cena ropy o 45 percent a cena rubľa o 39 percent, ak by sme tú cenu vyjadrili v amerických dolároch. No potom to prestalo platiť. Za posledné dni pravidlo prestalo fungovať a ruský rubeľ padá oveľa rýchlejšie ako cena ropy. Dáva to zmysel. Rubeľ totiž dopláca nielen na pád hodnoty ropy, ale po zavedení sankcií už aj na zamrznuté finančné trhy. Preto padá rýchlejšie.
Zdá sa, že Ruská centrálna banka si s tým nevie dať rady. Čokoľvek spraví, ruská ekonomika sa tým len viac destabilizuje. Najprv v snahe zvýšiť hodnotu rubľa zvýšila úrokové sadzby na 10,5 percenta, ale rubeľ padal ďalej. Rozhodla sa teda prikročiť k radikálnemu zásahu a o tri dni zvýšila úrokovú sadzbu na 17 percent, ale kolaps rubľa sa ešte zrýchlil. Sergej Alexašenko, bývalý zástupca riaditeľa Ruskej centrálnej banky, otvorene volal po drastickom zvýšení sadzieb až na sto percent. Ak by sa centrálna banka rozhodla ďalej zachraňovať rubeľ priamou intervenciou, teda jeho nákupom na trhoch za doláre, jej devízové rezervy by sa rýchlo zmenšovali. Zdá sa, že žiadna menová operácia tu nepomôže, pretože problém je v zamrznutej likvidite, zablokovaných finančných tokoch, a to sa nemení.
.iba jedna možnosť
Zamrznutá likvidita, padajúce ceny ropy a finančný chaos nevyhnutne poškodia reálnu ekonomiku. Prezident Vladimír Putin dlho tvrdil, že je jedno, ak rubeľ padá spolu s dolárom, pretože príjmy za predaj ropy, vyjadrené v rubľoch, zostávajú rovnaké. No to nie je celá pravda. Rusku sa s padajúcim rubľom výrazne predražuje dovoz nevyhnutných tovarov, a to sa dotkne tak štátneho rozpočtu, ako aj ekonomiky.
Súčasný finančný zmätok bude pre ruskú ekonomiku znamenať veľké škody. V polovici decembra ruská centrálna banka predpokladala, že pre pokles ropy klesne v roku 2015 HDP o približne 4,5 percenta HDP, ak cena ropy zostane na úrovni šesťdesiat dolárov za barel.
Keďže základná príčina toho všetkého leží vo finančných sankciách, ktoré na krajinu uvalil západný svet, jediná liečba, ktorá môže tento stav zmeniť, je zrušenie medzinárodných sankcií. Kremlin to môže dosiahnuť len úplným a preukázateľným odvelením svojich jednotiek a vojenskej techniky z území východnej Ukrajiny. Zdá sa, že žiadne iné opatrenie nebude mať v konečnom dôsledku dostatočne silný efekt na ruskú ekonomiku.
Veľká politická lekcia, ktorú táto dráma uštedrila celému svetu, je, že v modernom globalizovanom svete môžu mať sankcie výrazne vyšší efekt, ako si mnohí ešte pred pár týždňami mysleli.
.autor je vedúci výskumník v Petersen Institute for international economics.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.