Samozrejme, že udalosti spomenuté v tomto texte nemusia nakoniec byť pre slovenskú politiku tie najdôležitejšie. Aj pre ňu totiž platí výstraha, ktorú ekonóm Nassim Taleb, vo forme známeho príkladu s čiernou labuťou, adresoval všetkým prognostikom. Európania kedysi verili, že existujú len biele labute. Keď moreplavci objavili Austráliu, zrazu sa dozvedeli, že na svete žijú aj labute čierne. Jedna takáto labuť dokáže na kúsky rozmetať aj tie najzasvätenejšie prognózy a nezvratne vyzerajúce trendy.
.referendum
Vo februári nás čaká referendum, ktoré iniciovala Aliancia za rodinu. Rohodovať sa bude o tom, či osobám rovnakého pohlavia má byť umožnené adoptovať si deti alebo o tom, aby školy nemali možnosť vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho vzdelávania.
Zaujímavé bude sledovať, ako sa k referendovým otázkam postavia jednotlivé politické strany, najmä vládny Smer. Či svojim voličom dajú konkrétny návod, ako hlasovať a či sa spoločenskú vlnu, ktorá okolo referenda určite vznikne, pokúsi politicky využiť aj niekto iný ako KDH a Igor Matovič.
V prípade, že referendum bude neplatné, bude nasledovať interpretačný súboj, čo jeho výsledok vlastne znamená. Niektoré hlasy budú tvrdiť, že neprekonanie referendového kvóra je dôkazom, že slovenská spoločnosť je liberálnejšia, ako si iniciátori referenda mysleli, a trápia ju úplne iné problémy. V tomto zápase bude dôležité, koľko ľudí sa na referende zúčastní. Ak otázky Aliancie aktívne podporí milión voličov, tak to bude faktor, ktorí politici budú musieť brať vážne.
Z pohľadu politiky bude zaujímavý aj ďalší vývoj hnutia, ktoré okolo Aliancie za rodinu vzniklo. Čo sa s ním stane po rereferende? Prijmú jeho tváre ponuky na vstup do politiky, ktoré nepochybne prídu, alebo začnú uvažovať o vlastnom politickom projekte? Pre témy, ktoré Aliancia presadzuje, by však bolo najlepšie, keby sa od straníckej politiky držala bokom, najmä, ak by vstup do politiky znamenal roztrieštenie hnutia. Keby lídri Aliancie odolali straníckemu vábeniu a sústredili sa na vybudovanie silného a životaschopného záujmového hnutia, je viac než pravdepodobné, že politici naprieč celým politickým spektrom by si jeho stanoviská a požiadavky nedovolili ignorovať.
.nová strana na obzore?
Dôležité pre ďalší vývoj bude aj dianie na pravej časti politického spektra. Tento rok rozhodne, či Robert Fico dostane do parlamentných volieb aspoň trochu dôstojného súpera, alebo pre neho bude volebná kampaň v roku 2016 len otravnou formalitou. Pretože ak sa niekedy hovorí, že nová nádej sa zvykne objaviť v čase úplného rozkladu, tak teraz je tá pravá doba.
Ešte v prvej polovici minulého roku, po prezidentských voľbách, to vyzeralo tak, že novou nádejou pre značnú časť frustrovaných pravicových voličov sa stane Radoslav Procházka. Po kauze finacovania prezidentskej kampane a zbabranej stratégii v komunálnych voľbách však mnohí vytriezveli. Pre ďalšiu budúcnosť Procházkovej strany preto bude dôležité, na ktorú z týchto dvoch fáz predchádzajúceho roku nadviaže.
V politických kuloároch sa veľa hovorí aj o založení novej politickej strany. V tejto súvislosti sa skloňujú mená viacerých známych podnikateľov. Pre vznik novej „podnikateľskej“ strany je však okrem peňazí životne dôležitý aj charizmatický líder. Šikovný a slušný podnikateľ ním nie vždy musí byť. Aj preto, ak takáto podnikateľská strana vznikne a nebude mať v talóne osobnosť formátu Andreja Kisku, nemožno vylúčiť ani návrat starých známych tvárí. Napríklad Ivety Radičovej. Expremiérka už síce viackrát vyhlásila, že sa do politiky vrátiť nechystá, ale zároveň už veľakrát ukázala, že dokáže prekvapiť.
V každom prípade, ak politicky uvažujúci ľudia na pravici, ktorým nekonvenuje KDH, Sieť ani Matovič, majú zvyšok pudu sebazáchovy a nechcú priestor po rozloženej SDKÚ úplne prepustiť Procházkovi, musia sa v tomto roku o niečo pokúsiť. Buď postaviť na zelenej lúke nový projekt, alebo skúsiť nejakú formu integrácie menších politických hráčov. Ani v jednom prípade nie je úspech zaručený, neurobiť nič by však znamenalo len zdôraznenie vlastnej politickej bezvýznamnosti a neživotaschopnosti.
Pravicovým voličom tak neostáva nič iné, len dúfať, že v v roku 2015 nebude platiť stará slovenská pranostika: Ako na Nový rok, tak po celý rok.
.čo ukáže ulica
V centrále Smeru na Súmračnej ulici si pri novoročnom prípitku budú asi želať čo najmenej takých káuz, ako bolo piešťanské cétečko. Ak by sa takéto citlivé a širokým masám zrozumiteľné aféry opakovali, mohli by zneistiť pomerne veľké skupiny doterajších voličov Smeru. Oproti svojej prvej vláde totiž Robertovi Ficovi chýba jedna dôležitá karta. Možnosť kamuflovať vlastnú zodpovednosť odkazovaním na viny koaličných partnerov, Mečiara a Slotu.
V Smere budú v roku 2016 pozorne sledovať aj slovenskú ulicu. Nie ani tak kvôli protestom, ktoré organizujú „mladé pušky“ Matovič s Hlinom. Tie budú vždy môcť vydávať za ukričané opozičné akcie. Oveľa viac sa v Smere boja hnevu veľkých profesijných skupín, na ktorých spokojnosti im záleží. Ak by predvolebný čas po vzore lekárov využili na protesty a demonštráciu nespokojnosti aj učitelia či zdravotné sestry, bola by to pre vládnu stranu vážna rana. Zároveň aj najlepší dôkaz toho, že sľubovaný svet istôt má vážne trhliny.
.referendum
Vo februári nás čaká referendum, ktoré iniciovala Aliancia za rodinu. Rohodovať sa bude o tom, či osobám rovnakého pohlavia má byť umožnené adoptovať si deti alebo o tom, aby školy nemali možnosť vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho vzdelávania.
Zaujímavé bude sledovať, ako sa k referendovým otázkam postavia jednotlivé politické strany, najmä vládny Smer. Či svojim voličom dajú konkrétny návod, ako hlasovať a či sa spoločenskú vlnu, ktorá okolo referenda určite vznikne, pokúsi politicky využiť aj niekto iný ako KDH a Igor Matovič.
V prípade, že referendum bude neplatné, bude nasledovať interpretačný súboj, čo jeho výsledok vlastne znamená. Niektoré hlasy budú tvrdiť, že neprekonanie referendového kvóra je dôkazom, že slovenská spoločnosť je liberálnejšia, ako si iniciátori referenda mysleli, a trápia ju úplne iné problémy. V tomto zápase bude dôležité, koľko ľudí sa na referende zúčastní. Ak otázky Aliancie aktívne podporí milión voličov, tak to bude faktor, ktorí politici budú musieť brať vážne.
Z pohľadu politiky bude zaujímavý aj ďalší vývoj hnutia, ktoré okolo Aliancie za rodinu vzniklo. Čo sa s ním stane po rereferende? Prijmú jeho tváre ponuky na vstup do politiky, ktoré nepochybne prídu, alebo začnú uvažovať o vlastnom politickom projekte? Pre témy, ktoré Aliancia presadzuje, by však bolo najlepšie, keby sa od straníckej politiky držala bokom, najmä, ak by vstup do politiky znamenal roztrieštenie hnutia. Keby lídri Aliancie odolali straníckemu vábeniu a sústredili sa na vybudovanie silného a životaschopného záujmového hnutia, je viac než pravdepodobné, že politici naprieč celým politickým spektrom by si jeho stanoviská a požiadavky nedovolili ignorovať.
.nová strana na obzore?
Dôležité pre ďalší vývoj bude aj dianie na pravej časti politického spektra. Tento rok rozhodne, či Robert Fico dostane do parlamentných volieb aspoň trochu dôstojného súpera, alebo pre neho bude volebná kampaň v roku 2016 len otravnou formalitou. Pretože ak sa niekedy hovorí, že nová nádej sa zvykne objaviť v čase úplného rozkladu, tak teraz je tá pravá doba.
Ešte v prvej polovici minulého roku, po prezidentských voľbách, to vyzeralo tak, že novou nádejou pre značnú časť frustrovaných pravicových voličov sa stane Radoslav Procházka. Po kauze finacovania prezidentskej kampane a zbabranej stratégii v komunálnych voľbách však mnohí vytriezveli. Pre ďalšiu budúcnosť Procházkovej strany preto bude dôležité, na ktorú z týchto dvoch fáz predchádzajúceho roku nadviaže.
V politických kuloároch sa veľa hovorí aj o založení novej politickej strany. V tejto súvislosti sa skloňujú mená viacerých známych podnikateľov. Pre vznik novej „podnikateľskej“ strany je však okrem peňazí životne dôležitý aj charizmatický líder. Šikovný a slušný podnikateľ ním nie vždy musí byť. Aj preto, ak takáto podnikateľská strana vznikne a nebude mať v talóne osobnosť formátu Andreja Kisku, nemožno vylúčiť ani návrat starých známych tvárí. Napríklad Ivety Radičovej. Expremiérka už síce viackrát vyhlásila, že sa do politiky vrátiť nechystá, ale zároveň už veľakrát ukázala, že dokáže prekvapiť.
V každom prípade, ak politicky uvažujúci ľudia na pravici, ktorým nekonvenuje KDH, Sieť ani Matovič, majú zvyšok pudu sebazáchovy a nechcú priestor po rozloženej SDKÚ úplne prepustiť Procházkovi, musia sa v tomto roku o niečo pokúsiť. Buď postaviť na zelenej lúke nový projekt, alebo skúsiť nejakú formu integrácie menších politických hráčov. Ani v jednom prípade nie je úspech zaručený, neurobiť nič by však znamenalo len zdôraznenie vlastnej politickej bezvýznamnosti a neživotaschopnosti.
Pravicovým voličom tak neostáva nič iné, len dúfať, že v v roku 2015 nebude platiť stará slovenská pranostika: Ako na Nový rok, tak po celý rok.
.čo ukáže ulica
V centrále Smeru na Súmračnej ulici si pri novoročnom prípitku budú asi želať čo najmenej takých káuz, ako bolo piešťanské cétečko. Ak by sa takéto citlivé a širokým masám zrozumiteľné aféry opakovali, mohli by zneistiť pomerne veľké skupiny doterajších voličov Smeru. Oproti svojej prvej vláde totiž Robertovi Ficovi chýba jedna dôležitá karta. Možnosť kamuflovať vlastnú zodpovednosť odkazovaním na viny koaličných partnerov, Mečiara a Slotu.
V Smere budú v roku 2016 pozorne sledovať aj slovenskú ulicu. Nie ani tak kvôli protestom, ktoré organizujú „mladé pušky“ Matovič s Hlinom. Tie budú vždy môcť vydávať za ukričané opozičné akcie. Oveľa viac sa v Smere boja hnevu veľkých profesijných skupín, na ktorých spokojnosti im záleží. Ak by predvolebný čas po vzore lekárov využili na protesty a demonštráciu nespokojnosti aj učitelia či zdravotné sestry, bola by to pre vládnu stranu vážna rana. Zároveň aj najlepší dôkaz toho, že sľubovaný svet istôt má vážne trhliny.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.