V Moskve vydajú naťahovačky s taxikármi vždy na príbeh, tu vás kdekto ochotne zvezie, aby si privyrobil. Ale debata v decembrový deň, keď za euro bolo historicky rekordne najviac rubľov, bola iná. Všetci mali na jazyku slovo sankcie. Napokon som zjednala cestu na štyri stovky.
Za 400 rubľov mám aj lístok na katanie – hodinové večerné korčuľovanie priamo na Červenom námestí. Hoci nápad je odpozorovaný z New Yorku, scéna je ruská. Najmä keď sa na vás „pozerá“ z mauzólea Lenin – už bez čestnej stráže, sú tam iba miestni esbéeskári, je tam prázdno, zato na klzisku plno. A hneď vedľa vysvietený vianočný trh s kolotočom. Neopakovateľný zážitok pre každého, ale pre tých, čo si pamätajú sovietske obdobie, úplne mimoriadny.
.len neprísť o ruble
V meste v decembri nebolo eufórie. Do Veľkého divadla som išla za dňa, naposledy som tu bola na jeseň, keď po rekonštrukcii otvárali Boľšoj. Bola to svetová udalosť, veľa hrdosti na všetky minulosti tohto svetového divadla. Chcela som to teraz vidieť za dňa, vrátane zákulisia, podzemia. Vychutnať si modernú techniku, ktorá robí divadlo jedným z najlepšie vybavených na svete. Zažila som prípravu baletu Onegin. Dnu púšťali len jednu ruskú a jednu anglickú skupinu návštevníkov. Cudzinci, to je tu od sovietskych čias, platia vyše dvojnásobok toho, čo domáci. Dostala som sa do ruskej skupiny, o posledné miesto som takmer prišla pre rezkú dievčinu, čo ma chcela predbehnúť. Stiahla som ju z obehu za vrkoč, policajt potvrdil, že prišla po mne, a tak som si užila výklad pre domácich.
Iste, Boľšoj zostáva pýchou Ruska. Ale na rozdiel od slávnostného otvorenia po rekonštrukcii je atmosféra dramaticky zmenená. Kým predtým sa slávnosť rozlievala do metropoly v podobne hrdosti na všetko ruské, dnes je tu mesto, kde nielen s cudzincami, ale aj medzi sebou Rusi hovoria o sankciách. Preč sú úvahy, či je lepšie mať úspory v dolároch, alebo eurách. Teraz ide o to, neprísť o ruble a dobre nakúpiť.
.expremiér dúfa v zmenu
Na stretnutie s bývalým premiérom Michailom Michailovičom Kasjanovom som išla na známu adresu na Čistoprudnom bulváre. Pamätala som si ho ako nonšalantného fešáka, neuponáhľaného, vystupujúceho s nadhľadom a s príťažlivou odmeranosťou. Bol najsexi premiér zo všetkých. Za prvej vlády Mikuláša Dzurindu ma potrápil oficiálnym vyjadrením, že vláda Ruskej federácie urobí všetko preto, aby Slovensko nepociťovalo diskomfort. Preložila som to tak, že chce, aby všetko (medzi Ruskom a Slovenskom, Dzurindom a Kasjanovom) išlo hladko, ale dodnes si nie som istá, čo diskomfort v medzinárodných vzťahoch dvoch tak rozdielnych štátov a vlád znamená.
V roku 2003 bol Kasjanov prvý – a posledný vysoký ústavný činiteľ, ktorý vyjadril pochybnosti o postupe voči Chodorkovskému. Onedlho už premiérom nebol, nahradil ho Fradkov, dnes šéf kontrarozviedky. A potom sa ešte „ukázalo“, že Kasjanov neoprávnene získal daču s niekoľkými hektármi lesa, jednu z troch na lukratívnom mieste. Jeho susedom bol A. Solženicyn a z druhej strany jeden z najväčších bankárov.
Ale to bolo pred jedenástimi rokmi. Čo si myslí ekonóm Kasjanov dnes? Tentoraz hovorí priamo a jeho slovník nevyvoláva u mňa nijaké otázniky. „Sankcie vytvárajú tlak presne na tie nástroje, ktoré sú v rukách prezidenta Putina, to je ich kľúčový význam,“ znie jeho prvá veta. „To sa prejavuje teraz, ale ešte zreteľnejšie to bude v roku 2015. Predovšetkým bude rýchlo rásť inflácia. Predpokladám, že v rozsahu 12 – 15 percent,“ oficiálny odhad centrálnej banky a ministerstva hospodárstva je 8,5 – 9 percent, „lenže to je celkové číslo, pre obyvateľov to bude reálne 30 percent.“ Kasjanov vysvetľuje, že je to ako s úrokovou mierou, ktorú prijala centrálna banka: „Je 10, 5 percenta a zvyšuje sa, kým v celej Európe klesá. V realite to znamená, že si požičiavate za úrok 20 a viac percent.“
Dodáva, že ľudia sa boja znehodnocovania svojich peňazí. Na otázku, či Putin zmení v dôsledku toho politiku, je však odpoveď expremiéra jednoznačná: Nie, nezmení, bude priťahovať skrutky. V priebehu roka však stredná vrstva, penzisti, učitelia, zdravotníci, na ktorých dopadnú dôsledky situácie, pocítili čoraz väčšiu nespokojnosť. A práve tento faktor nepokoja môže byť dôvodom na zmenu. Cieľom opozície je, aby to nebolo cestou ulice. Hlavné je dosiahnuť zmenu nekrvavou cestou, prostredníctvom volieb, lebo v roku 2015 bude na Putina všetko tlačiť. A pre opozíciu je teraz situácia odlišná od tej, ktorá bola počas masových demonštrácií na Bolotnoj ploščadi. Je iný stav, sú iné pomery, lebo ekonomika je v oveľa horšom stave.
.rusko v EÚ aj v NATO?
Opozícia chce stupňovať tlak, a tým dosiahnuť zmenu politického smerovania. Treba ukázať, hovorí Kasjanov, že hlavným ťahom opozície je smerovanie Ruska ako súčasti Európy, budúcnosť v Európskej únii a časom aj v NATO. Terajšie usporiadanie sa drží len na finančnom systéme, na doterajších príjmoch. Armáda síce má milión príslušníkov, ale KGB a jej príbuzné štruktúry majú dva a pol milióna ľudí, čo pohlcuje podľa Kasjanova tretinu štátneho rozpočtu. Tri a pol milióna ľudí v produktívnom veku závisí od terajšej štruktúry moci. A opozícia sa nemôže spoliehať na to že veľký biznis sa zapojí do zmien. Zmyslom týchto Kasjanovových slov je, že niet a nebude druhého Chodorkovského.
Na priamu otázku, ako zmeniť moc, dáva Kasjanov odpoveď: Opozícia musí byť pripravená a mať koncept na asociačnú dohodu s Európskou úniou. Preto majú zmysel len veľké akcie, v malých skupinách to nemá význam. Masovým tlakom si treba vynútiť spravodlivé voľby, využívať to, čo už zákonodarstvo umožňuje. No najmä sa treba sústrediť na to, že okrem Moskvy je v Rusku ešte mnoho iných miest.
Podľa Kasjanova až teraz vidno pravú tvár Putina – dnešný Putin je skutočný Putin. Toto je tvár, ktorá má pôvod v KGB. Všetci, čo prešli touto organizáciou, majú skrivené pohľady na realitu. O Ukrajine hovorí, že Ruská federácia musí byť garantom jej územnej celistvosti, ale nie je – Putin ťahá v tomto Rusko späť a dolu. Na druhej strane je riziko, že ak sa nezačnú na Ukrajine reformy, Ukrajinci stratia dôveru. Pokiaľ ide o Čínu, tzv. čínska voľba putinovcov je len imitácia. Nie je to realita, lebo Rusi nútia Číňanov, aby ich brali takých, akí sú, a nie takých, akých by ich Číňania potrebovali. Putin hľadá vo svete spoločníkov a platí za to. Napríklad plynom, Turecku dal ceny o 7 percent nižšie ako tie, za ktoré im ho predával doteraz.
.na ruskom trhu treba byť
Niečo sa deje. Priateľka, vždy provládna, dnes ako keby trpela stihomamom, otvorene sa chcela zhovárať len doma v kuchyni, aj v reštaurácii sa bála odpočúvania. Prekvapila ma názorom o nevyhnutnosti zmeny systému v Rusku. Ba dodala, že skôr či neskôr sa musí Krym vrátiť Ukrajine.
Prechádzala som s ňou obchody, aby sme videli sankcie na vlastné oči. Ohromili ma syry z Uruguaja a Argentíny, ledva sme našli jeden zo Švajčiarska. To mi pripomenulo slová Olega Bočarova z aparátu správy Moskvy: Moskva kupuje ročne potraviny za 20 miliárd dolárov. Podľa tohto vedúceho pracovníka administratívy je práve vzhľadom na kurz dolára a eura výhodná situácia pre investície. Moskva potrebuje vysokotechnologické investície a výstavbu inžinierskych centier. Ale na celkový rozvoj dopravnej štruktúry treba 60 miliárd dolárov. Táto suma má byť lákadlom pre investorov, zároveň jasne vypovedá o tom, v akom stave dopravná štruktúra mesta dnes je. Nových stavieb a centier však viditeľne pribudlo.
Frank Schauff, generálny riaditeľ Asociácie európskeho podnikateľského fóra, žije v Moskve sedem rokov, o administratívnej záťaži pre cudzinca vie rozprávať farbisté príbehy. Ale zároveň je rodený obchodník. Potvrdzuje, že pre spoločnosti, pôsobiace v Rusku, nemajú sankcie formálne význam zato „veľmi efektívne sú v ruskom finančníctve a bankovníctve – ak sa to nezmení, tak Rusko, presnejšie Moskva, sa môže rozlúčiť s myšlienkou, že sa stane finančným centrom“. Slabiny mesta spočívajú v tom, že praktický život pre cudzinca je veľmi zložitý a visí nad ním Damoklov meč – dva priestupky a podnikateľovi hrozí zákaz vstupu do Ruska.
Jeho partner Alexis Rodzianko z americkej obchodnej komory hovorí, že terajší stav spôsobil citeľný odchod špičkových odborníkov. Rusko však ostáva šiestou najväčšou ekonomikou sveta a na tomto obrovskom trhu treba byť. Pre spoločnosť Pepsi, ktorá tu má závody, sa ruský trh stal druhým najväčším na svete po USA. Podobne posilnil McDonald. Investičný bankár z Chicaga aj Francúz z obchodnej komory zastávajú názor, že netreba opúšťať ruský trh, treba tam zostať. Bez ohľadu na situáciu na Ukrajine, lebo tam to bude trvať veľmi dlho.
.autorka je publicistka, bývalá spravodajkyňa SRo v Rusku.
Za 400 rubľov mám aj lístok na katanie – hodinové večerné korčuľovanie priamo na Červenom námestí. Hoci nápad je odpozorovaný z New Yorku, scéna je ruská. Najmä keď sa na vás „pozerá“ z mauzólea Lenin – už bez čestnej stráže, sú tam iba miestni esbéeskári, je tam prázdno, zato na klzisku plno. A hneď vedľa vysvietený vianočný trh s kolotočom. Neopakovateľný zážitok pre každého, ale pre tých, čo si pamätajú sovietske obdobie, úplne mimoriadny.
.len neprísť o ruble
V meste v decembri nebolo eufórie. Do Veľkého divadla som išla za dňa, naposledy som tu bola na jeseň, keď po rekonštrukcii otvárali Boľšoj. Bola to svetová udalosť, veľa hrdosti na všetky minulosti tohto svetového divadla. Chcela som to teraz vidieť za dňa, vrátane zákulisia, podzemia. Vychutnať si modernú techniku, ktorá robí divadlo jedným z najlepšie vybavených na svete. Zažila som prípravu baletu Onegin. Dnu púšťali len jednu ruskú a jednu anglickú skupinu návštevníkov. Cudzinci, to je tu od sovietskych čias, platia vyše dvojnásobok toho, čo domáci. Dostala som sa do ruskej skupiny, o posledné miesto som takmer prišla pre rezkú dievčinu, čo ma chcela predbehnúť. Stiahla som ju z obehu za vrkoč, policajt potvrdil, že prišla po mne, a tak som si užila výklad pre domácich.
Iste, Boľšoj zostáva pýchou Ruska. Ale na rozdiel od slávnostného otvorenia po rekonštrukcii je atmosféra dramaticky zmenená. Kým predtým sa slávnosť rozlievala do metropoly v podobne hrdosti na všetko ruské, dnes je tu mesto, kde nielen s cudzincami, ale aj medzi sebou Rusi hovoria o sankciách. Preč sú úvahy, či je lepšie mať úspory v dolároch, alebo eurách. Teraz ide o to, neprísť o ruble a dobre nakúpiť.
.expremiér dúfa v zmenu
Na stretnutie s bývalým premiérom Michailom Michailovičom Kasjanovom som išla na známu adresu na Čistoprudnom bulváre. Pamätala som si ho ako nonšalantného fešáka, neuponáhľaného, vystupujúceho s nadhľadom a s príťažlivou odmeranosťou. Bol najsexi premiér zo všetkých. Za prvej vlády Mikuláša Dzurindu ma potrápil oficiálnym vyjadrením, že vláda Ruskej federácie urobí všetko preto, aby Slovensko nepociťovalo diskomfort. Preložila som to tak, že chce, aby všetko (medzi Ruskom a Slovenskom, Dzurindom a Kasjanovom) išlo hladko, ale dodnes si nie som istá, čo diskomfort v medzinárodných vzťahoch dvoch tak rozdielnych štátov a vlád znamená.
V roku 2003 bol Kasjanov prvý – a posledný vysoký ústavný činiteľ, ktorý vyjadril pochybnosti o postupe voči Chodorkovskému. Onedlho už premiérom nebol, nahradil ho Fradkov, dnes šéf kontrarozviedky. A potom sa ešte „ukázalo“, že Kasjanov neoprávnene získal daču s niekoľkými hektármi lesa, jednu z troch na lukratívnom mieste. Jeho susedom bol A. Solženicyn a z druhej strany jeden z najväčších bankárov.
Ale to bolo pred jedenástimi rokmi. Čo si myslí ekonóm Kasjanov dnes? Tentoraz hovorí priamo a jeho slovník nevyvoláva u mňa nijaké otázniky. „Sankcie vytvárajú tlak presne na tie nástroje, ktoré sú v rukách prezidenta Putina, to je ich kľúčový význam,“ znie jeho prvá veta. „To sa prejavuje teraz, ale ešte zreteľnejšie to bude v roku 2015. Predovšetkým bude rýchlo rásť inflácia. Predpokladám, že v rozsahu 12 – 15 percent,“ oficiálny odhad centrálnej banky a ministerstva hospodárstva je 8,5 – 9 percent, „lenže to je celkové číslo, pre obyvateľov to bude reálne 30 percent.“ Kasjanov vysvetľuje, že je to ako s úrokovou mierou, ktorú prijala centrálna banka: „Je 10, 5 percenta a zvyšuje sa, kým v celej Európe klesá. V realite to znamená, že si požičiavate za úrok 20 a viac percent.“
Dodáva, že ľudia sa boja znehodnocovania svojich peňazí. Na otázku, či Putin zmení v dôsledku toho politiku, je však odpoveď expremiéra jednoznačná: Nie, nezmení, bude priťahovať skrutky. V priebehu roka však stredná vrstva, penzisti, učitelia, zdravotníci, na ktorých dopadnú dôsledky situácie, pocítili čoraz väčšiu nespokojnosť. A práve tento faktor nepokoja môže byť dôvodom na zmenu. Cieľom opozície je, aby to nebolo cestou ulice. Hlavné je dosiahnuť zmenu nekrvavou cestou, prostredníctvom volieb, lebo v roku 2015 bude na Putina všetko tlačiť. A pre opozíciu je teraz situácia odlišná od tej, ktorá bola počas masových demonštrácií na Bolotnoj ploščadi. Je iný stav, sú iné pomery, lebo ekonomika je v oveľa horšom stave.
.rusko v EÚ aj v NATO?
Opozícia chce stupňovať tlak, a tým dosiahnuť zmenu politického smerovania. Treba ukázať, hovorí Kasjanov, že hlavným ťahom opozície je smerovanie Ruska ako súčasti Európy, budúcnosť v Európskej únii a časom aj v NATO. Terajšie usporiadanie sa drží len na finančnom systéme, na doterajších príjmoch. Armáda síce má milión príslušníkov, ale KGB a jej príbuzné štruktúry majú dva a pol milióna ľudí, čo pohlcuje podľa Kasjanova tretinu štátneho rozpočtu. Tri a pol milióna ľudí v produktívnom veku závisí od terajšej štruktúry moci. A opozícia sa nemôže spoliehať na to že veľký biznis sa zapojí do zmien. Zmyslom týchto Kasjanovových slov je, že niet a nebude druhého Chodorkovského.
Na priamu otázku, ako zmeniť moc, dáva Kasjanov odpoveď: Opozícia musí byť pripravená a mať koncept na asociačnú dohodu s Európskou úniou. Preto majú zmysel len veľké akcie, v malých skupinách to nemá význam. Masovým tlakom si treba vynútiť spravodlivé voľby, využívať to, čo už zákonodarstvo umožňuje. No najmä sa treba sústrediť na to, že okrem Moskvy je v Rusku ešte mnoho iných miest.
Podľa Kasjanova až teraz vidno pravú tvár Putina – dnešný Putin je skutočný Putin. Toto je tvár, ktorá má pôvod v KGB. Všetci, čo prešli touto organizáciou, majú skrivené pohľady na realitu. O Ukrajine hovorí, že Ruská federácia musí byť garantom jej územnej celistvosti, ale nie je – Putin ťahá v tomto Rusko späť a dolu. Na druhej strane je riziko, že ak sa nezačnú na Ukrajine reformy, Ukrajinci stratia dôveru. Pokiaľ ide o Čínu, tzv. čínska voľba putinovcov je len imitácia. Nie je to realita, lebo Rusi nútia Číňanov, aby ich brali takých, akí sú, a nie takých, akých by ich Číňania potrebovali. Putin hľadá vo svete spoločníkov a platí za to. Napríklad plynom, Turecku dal ceny o 7 percent nižšie ako tie, za ktoré im ho predával doteraz.
.na ruskom trhu treba byť
Niečo sa deje. Priateľka, vždy provládna, dnes ako keby trpela stihomamom, otvorene sa chcela zhovárať len doma v kuchyni, aj v reštaurácii sa bála odpočúvania. Prekvapila ma názorom o nevyhnutnosti zmeny systému v Rusku. Ba dodala, že skôr či neskôr sa musí Krym vrátiť Ukrajine.
Prechádzala som s ňou obchody, aby sme videli sankcie na vlastné oči. Ohromili ma syry z Uruguaja a Argentíny, ledva sme našli jeden zo Švajčiarska. To mi pripomenulo slová Olega Bočarova z aparátu správy Moskvy: Moskva kupuje ročne potraviny za 20 miliárd dolárov. Podľa tohto vedúceho pracovníka administratívy je práve vzhľadom na kurz dolára a eura výhodná situácia pre investície. Moskva potrebuje vysokotechnologické investície a výstavbu inžinierskych centier. Ale na celkový rozvoj dopravnej štruktúry treba 60 miliárd dolárov. Táto suma má byť lákadlom pre investorov, zároveň jasne vypovedá o tom, v akom stave dopravná štruktúra mesta dnes je. Nových stavieb a centier však viditeľne pribudlo.
Frank Schauff, generálny riaditeľ Asociácie európskeho podnikateľského fóra, žije v Moskve sedem rokov, o administratívnej záťaži pre cudzinca vie rozprávať farbisté príbehy. Ale zároveň je rodený obchodník. Potvrdzuje, že pre spoločnosti, pôsobiace v Rusku, nemajú sankcie formálne význam zato „veľmi efektívne sú v ruskom finančníctve a bankovníctve – ak sa to nezmení, tak Rusko, presnejšie Moskva, sa môže rozlúčiť s myšlienkou, že sa stane finančným centrom“. Slabiny mesta spočívajú v tom, že praktický život pre cudzinca je veľmi zložitý a visí nad ním Damoklov meč – dva priestupky a podnikateľovi hrozí zákaz vstupu do Ruska.
Jeho partner Alexis Rodzianko z americkej obchodnej komory hovorí, že terajší stav spôsobil citeľný odchod špičkových odborníkov. Rusko však ostáva šiestou najväčšou ekonomikou sveta a na tomto obrovskom trhu treba byť. Pre spoločnosť Pepsi, ktorá tu má závody, sa ruský trh stal druhým najväčším na svete po USA. Podobne posilnil McDonald. Investičný bankár z Chicaga aj Francúz z obchodnej komory zastávajú názor, že netreba opúšťať ruský trh, treba tam zostať. Bez ohľadu na situáciu na Ukrajine, lebo tam to bude trvať veľmi dlho.
.autorka je publicistka, bývalá spravodajkyňa SRo v Rusku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.