Nie všetci autisti sú totiž zábavní podivíni ako Dustin Hoffman v Rain Manovi, niektorí sú problematickí a násilnícki. Esej sa napriek tomu končí zvláštnou nádejou: v dievčatku, ktoré musí nosiť boxerskú helmu, aby si pri záchvatoch neublížilo, sa odohráva vnútorný zápas, kvôli ktorému má zmysel vytrvať.
A druhý tip je esej k novembrovej revolúcii od Martina M. Šimečku, Intelektuáli neprevzali zodpovednosť, tak musel niekto iný (Projekt N, 16. novembra 2014). Príbeh je dobre známy: vodcovia bratislavskej revolúcie sa necítili pripravení vládnuť, čím prepustili miesto ľuďom neskonale horším a tí potom sformovali tvár Slovenska. Esejista však nechuť k väčšiemu angažmánu pomenúva sám u seba tvrdo – ako lenivosť a nevzdelanosť. Dalo by sa o tom prieť, no priamočiarosť eseje je strhujúca.
Naopak, zisťujem na konci roka, ako ma míňali eseje, ktoré s pochmúrnym potešením líčili rozklad politického systému a veštili svetovú vojnu a kolaps systému. Namiesto toho sa skončil rok 2014 omnoho lepšie, než sa začínal: po období popola sa Slovensko aj Česko očividne zdvíha. V oboch krajinách sa napríklad do komunálnych volieb zapojilo nebývalé množstvo ľudí. Isteže sa to môže v roku 2015 kedykoľvek zvrtnúť (stačí jeden teroristický útok na Rádio Slobodná Európa v Prahe a atmosféra strednej Európy sa zhorší zo dňa na deň). Ale je to ako v esejach od Třešňáka a Šimečku: naše osobné príbehy si zaslúžia nasadenie a vytrvalosť – potom to bude dobrý rok.
A druhý tip je esej k novembrovej revolúcii od Martina M. Šimečku, Intelektuáli neprevzali zodpovednosť, tak musel niekto iný (Projekt N, 16. novembra 2014). Príbeh je dobre známy: vodcovia bratislavskej revolúcie sa necítili pripravení vládnuť, čím prepustili miesto ľuďom neskonale horším a tí potom sformovali tvár Slovenska. Esejista však nechuť k väčšiemu angažmánu pomenúva sám u seba tvrdo – ako lenivosť a nevzdelanosť. Dalo by sa o tom prieť, no priamočiarosť eseje je strhujúca.
Naopak, zisťujem na konci roka, ako ma míňali eseje, ktoré s pochmúrnym potešením líčili rozklad politického systému a veštili svetovú vojnu a kolaps systému. Namiesto toho sa skončil rok 2014 omnoho lepšie, než sa začínal: po období popola sa Slovensko aj Česko očividne zdvíha. V oboch krajinách sa napríklad do komunálnych volieb zapojilo nebývalé množstvo ľudí. Isteže sa to môže v roku 2015 kedykoľvek zvrtnúť (stačí jeden teroristický útok na Rádio Slobodná Európa v Prahe a atmosféra strednej Európy sa zhorší zo dňa na deň). Ale je to ako v esejach od Třešňáka a Šimečku: naše osobné príbehy si zaslúžia nasadenie a vytrvalosť – potom to bude dobrý rok.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.