Od čias priemyselnej revolúcie prežíva ľudstvo nezastaviteľnú migráciu do metropol. Hnacím motorom je práca a vyšší životný štandard. Podľa odhadov dnes žije v mestách až 54 percent svetovej populácie a tento trend bude vďaka rozvojovým krajinám naďalej rásť.
Holandský sociológ Adjiedj Bakas, ktorý sleduje spoločenské trendy, však poukazuje na fakt, že v posledných rokoch čoraz viac Európanov odchádza na vidiek. Nie sú za tým iba ekonomick dôvody, ale aj túžba po ekologickej ohľaduplnosti, potravinovej sebestačnosti, pokojnejšom živote, spiritualite a návrat k tradičným hodnotám.
Tento trend sa zosilnil po nedávnej finančnej kríze. Bakas ju vníma ako bránu medzi dvoma spoločenskými etapami ľudstva. Tá nová etapa by mala priať ľudom, ktorí sa rozhodnú opustiť mestský život.
Vďaka internetu môžu totiž mať aj na vidieku mestský plat, ale omnoho nižšie náklady na život. Niektoré vidiecke regióny sa dokonca usilujú o ekonomickú nezávislosť od miest zavádzajú lokálne meny, bartrové obchody či potravinové banky. V Nemecku napríklad začali ľudia na viacerých miestach používať staré marky ako lokálne platidlo.
Bakasova prognóza blízkej budúcnosti počíta aj s citlivým vnímaním prírody a dôrazom na čistú energiu. Odpad sa už teraz stáva obnoviteľným zdrojom a vidiek miestom, kde k tejto premene prichádza najskôr. Súbor všetkých týchto faktorov a trendov nazýva Bakas „slowbalizáciou“ spomaľovanie globalizácie. Sprevádza ju ruralizáci, teda osídľovanie vidieka, a glokalizácia, kladenie dôrazu na miestne hodnoty.
.nie sme výnimkou
Po desaťročiach panelákovej urbanizácie, po turbokapitalizme 90. rokov, schengenskej eufórii a masívnom odlive mladej inteligencie do zahraniča sa už aj na Slovensku u súčasných tridsiatnikov prejavuje výrazná túžba po zmene hodnôt a návrate k vlastným koreňom.
Mestskí ľudia svojím novým sociálno-ekonomickým správaním nepriamo podporujú tých, ktorí odchádzajú na vidiek. Nadvláda hypermarketov je zrazu preč a do veľkých miest sa vracia dopyt po domácich potravinách, po farmárskych trhoch ítiť to aj v mestských reštauráciach čoraz častejšie zaraďujú ponuky lokálneho a sezónneho sortimentu.
Tento fenomén je marketingovo výborne stimulovaný.
Dokonca aj moderný slovenský dizajn zažíva renesanciu rurálnych motívov. Pojmy „domáci“, „ako od babičky“ či „tradičný“ našli svoje stále miesto v reklamných kampaniach a na sociálnych sieťach. Vyprofilovaná cieľová skupina urbánnych hipsterov si zakladá na uvedomeosti a kvalite. Ich životný štýl a dobré pracovné zázemie im dáva silnú kúpyschopnosť. Príbeh a autentickosť je pre nich dôležitejšia ako výsledná cena.
Kým v mestách vidno rast „uvedomeej alternatívy“, na vidieku vzniká mikrogenerácia „novolazníkov“, ktorá tu nachádza svoj nový domov aj vďaka rastúcemu mestskému dopytu po vidieckych produktoch či službách. Niektorí sa rozhodli pre farmárčenie, iní pracujú cez internet vo veľkých firmách. Jedni žijú v početných komunitách, druhí si zas vybrali samotu lazov, kde vyznávajú spirituálne hodnoty a východné filozofie. Dá sa využiť aj kombinácia viacero prác v závislosti od ročného obdobia. Spoločným menovateľom väčšiny novolazníkov je rešpekt k prírode a ľudská pokora. Ak nič iné, aspoň toto by sa mestskí ľudia mohli od tých vidieckych naučiť.
.hľadanie alternatívy
„Aj keď sme s manželom Tomášom žili v meste, vždy sme trávili veľa času v prírode,“ rozpomína sa tridsiatnička Soňa. „Všetko sa zmenilo, keď sa nám narodili deti. Zrazu sme nemali čas na nič, navyše sme cítili, že prostredie, v ktorom naše deti vyrastali, nebolo pre ne vhodné. Nechceli sme, aby si mysleli, že zelenina rastie v plastovom obale v supermarkete.“ Fotografka Soňa a priemysený dizajnér Tomáš sa rozhodli presťahovať do Zaježovej, komunity novousadlíkov 30 km od Zvolena. Našli tu všetko, čo hľadali. „Máme okolo seba skvelých ľudí s hodnotami, ktoré si vážime. Deti chodia do miestnej školy, každý deň sú v prírode. Vládne tu spolupatričnosť a perfektne funguje potravinová banka, ktorá podporuje malých farmárov.“
Z veľkej spoločnosti odišiel na videk aj Leri. Pracoval v Banskej Bystrici ako obchodný riaditeľ, mal peniaze, úspech, postavenie. Niečo mu však chýbalo. Čím viac vzrastal jeho záujem o budhizmus, tým viac sa chcel s priateľkou Ivicou odsťahovať z mesta. „Pochopil som potrebu začať nový život mimo spoločnosti, ktorá je nastavená na uaní ega a ktorá nám diktuje, čo by sme mali chcieť. Keď si to dožičíme, prichádza sklamanie, lebo už sme opäť atakovaní, aby sme túžili po niečom novom,“ vysvetľuje Leri. A tak nakoniec nechal pozíciu obchodného riaditeľa, odišiel z práce a dnes žije spolu s Ivicou v prerobenom dedinskom dome v Cerove. Jeho nová práca mu vraj dáva oveľa viac. „Pracujem ako karmický sprievodca a spirituálny terapeut. Pomáham ľudom pochopiť vlastné ego a ako sa od neho dokážu oslobodiť.“
ďalší príbeh: „Život v Bratislave viac utláčal moju prirodzenosť, pocit súkromia a nevytváral podmienky úprimné a hlboké medziľudské vzťahy. Bol pre mňa bezútešný a industriálny. Preto sme si s priateľom Robom povedali, že si skúsime nájsť niečo iné,“ spomína na rozhodnutie odísť Sisa. Ako hudobníci hrávali obaja na zaoceánskych lodiach a z úspor si svojpomocne postavili ekologický dom v okolí Banskej Štiavnice. „Je sebestačný na fotovoltaickej elektrine a dažďovej vode s koreňovou čističkou, čím okrem iného šetríme aj výdavky. Ľudia ani netušia ako málo peňazí stačí na skutočne kvalitný a plnohodnotný život,“ vysvetľuje Robo. „Dnes sa cítim asi prvýkrát v živote naozaj slobodná. Nachádzam krásu v obyčajných veciach a naplno si vychutnávam prítomný okamih,“ spokojne dodáva Sisa.
.office na dedine
Slová holandského trendwatchera Bakasa, že internet je veľkým determinantom presunu ľudí z miest na vidiek, sa potvrdzujú aj v našich geografických šírkach. Ondrej sa takto živí už dlho. „Najprv som mal eshop so zdravou výživou, teraz mám prekladateľskú agentúru. Keď sa mi pred rokmi naskytla možnosť kúpiť starý dom s pozemkom nad Krupinou, neváhal som,“ spomína.
Ondrej priznáva, že si nevie predstaviť pracovať pre niekoho iného a už vôbec nie za prácou cestovať. Keď má nával práce, aj on musí zabrať, ale vo všeobecnosti má omnoho viac času na manželku Veroniku a svoje tri deti. „Ešte sú malé, uvidíme, čo bude, keď vyrastú, keď pôjdu študovať do mesta. Zatiaľ nám Bratislava nechýba. Máme ju tu každý víkend, keď nás navštevujú unavení kamaráti hľadajúc oddych po celom týždni.“
Zuzka zo Spišskej Novej Vsi je manažérka nadnárodnej korporácie a cez internet komunikuje s partnermi z celého sveta. „V meste sme boli spokojní, ale už dlhšie sme s manželom Marekom rozmýšľali nad vlastným bývaním. Na podnájom sme už boli starí a mladícke nerozvážnosti sme už nechceli opakovať viazaním sa na hypotéku,“ vysvetľuje Zuzka. Keďže Marek pracoval s obnoviteľnými zdrojmi, manželia začali rozmýšľať o prírodnom staviteľstve a pozemku mimo mesta. „Myšlienka sa mi páčila, ale bála som sa ako prežijeme bez dobrej práce. O to viac som bola prekvapená, keď mi šéfovia dovolili pracovať z domu,“ usmieva sa. Zuzka má aj dnes konferenčné hovory s troma svetadielmi naraz, no cez okno provizórnej maringotky sa zároveň prizerá, ako jej manžel bgruje základy ich nového domu. „Zistila som, že čím menej sa človek bojí a strachuje, tým viac kapacity mu ostáva na tvorivé činnosti a hodnotné vzťahy.“ Súhlasí s ňou aj Marek, sediac prvýkrát v živote na požičanom bgri. „Buďte vďační všetkým, ktorí si robia starosti o váš život a obávajú sa najhoršieho. Aspoň sa tým už nemusíte zaoberať vy!“
.návrat k poľnohospodárstvu
Albert Einstein povedal, že ak by zomrela posledná včela, ľudstvu by zostali len štyri roky života. Možno aj tým sa inšpiroval David so Soňou, ktorí svojím uvedomeým podnikaním prispievajú k revitalizácii jedného z najchudobnejších okresov na Slovensku. David strávil detstvo v Lučenci, vysokú školu vyštudoval v Nitre. Už na strednej škole vedel, že by chcel žiť na dedine. Keďže jeho rodina sa už niekoľko generácii venuje včelám, rozhodol sa v tejto tradícii pokračovať.
S priateľkou Soňou kúpili starý dom pri Kokave nad Rimavicou v okrese Poltár. Nezamestnanosť tu dosahuje až 27,03 percenta. „Okrem sebarealizácie pociťujeme aj potrebu starať sa o komunitu, v ktorej žijeme,“ vysvetľuje David. So Soňou začali včeláriť a vďaka grantu z nórskych fondov organizujú vzdelávacie programy. Hostia školské zájazdy, spolupracujú s umelcami, ktorí pre nich vytvárajú unikátny dizajn fliaš. „Snažíme sa dať možnosť príležitostne si privyrobiť aj miestnym ľuďom. Veríme, že v budúcnosti im budeme schopní vytvoriť dlhodobé pracovné príležitosti,“ dodáva Soňa.
Kým niektorí novolazníci vnímajú slobodu skôr spirituálne, sú ľudia, ktorí pri tejto téme zostávajú nohami na zemi. „Najslobodnejší je človek, ktorý je pripútaný k pôde,“ vraví Štefan, ktorý po ôsmich rokoch komfortného života IT manažéra vymenil počítač za každodennú drinu na poli. „Človek nemôže byť slobodný, kým to, či bude jesť závisí od toho, či dodajú potraviny do obchodu alebo od toho, či jeho zárobok na ne stačí.“ Štefan – aj napriek odhováraniu vlastnej rodiny zakúpil na strednom Slovensku opustenú usadlosť s veľkým hospodárstvom. Prístup sem je možný len traktorom alebo terénnym autom. S priateľkou Petrou sa venujú tradičnému farmárčeniu. „Obilie je na chlieb a pre dobytok ako krmovina, ostatné plodiny na domácu spotrebu. Zarábame si predajom jatočných zvierat a mliečnych výrobkov.“ Štefan verí, že jediná správna cesta do budúcna je udržateľný spôsob napĺňania ľudských potrieb. Cituje pritom Geoffa Lawtona, slávneho permakulturistu: Všetky problémy ľudstva sa dajú vyriešiť v záhrade.”
Je to krásna ilúzia či relevantná vízia? Títo ľudia, novodobí vidiečania či lazníci, sú o správnej odpovedi jednoznačne presvedčení.
.autor je dokumentárny fotograf. Za sériu Korene získal 1. miesto v kategórii Portrét na súťaži Slovak Press Photo 2014.
www.halanovalaurinc.com
Robo/
Robo spolu s partnerkou Sisou žijú na samote v ekologickom dome. Obaja sú spirituálne založení. Pri hľadaní vhodného pozemku sa preto spoliehali na intuíciu. „Keď som nad našim budúcim domom uvidel rozkvitnutú čerešňu, mal som pocit, že mi chce niečo povedať. Prišiel som k nej a vložil do nej hlavu. Dostal som tri rady, ktorými sa dodnes snažím riadiť.“
Peťo a Luvi/
Petra aj Luvi to po vysokej škole ťahalo na vidiek, kde hľadali alternatívu k rušnému mestu. Obidvaja ju našli v Záježovej, kde sa spoznali a dali dokopy. Luvi sem dokonca prišla z Ostravy na vlastnom koni, o ktorého sa doteraz stará. Okrem toho vyrába keramiku a organizuje keramické workshopy. Peter pracuje ako kuchár v miestnom vzdelávacom centre.
Slávka a Lubo/
Slávka s Lubom bývajú na samote nad Detvou. Svojpomocne si tu postavili malú drevenicu, ktorá sa od tých zpred sto rokov veľmi nelíši. „Pre rodinu si dopestujeme všetko, čo potrebujeme,“ vraví Slávka, ktorá je na materskej dovolenke s malou dcérou. Lubo sa živí predajom exotických čajov a tradičným remeslom. Vyrába kosy a organizuje kurzy tradičného kosenia.
Zuzka/
Zuzka bola vždy mestský typ s aktívnym životom. V hlavnom meste mala okrem dobrej práce aj silné sociálne zázemie a často chodila na kultúrne aktivity. Keď sa s manželom rozhodli odísť do Banskej Štiavnice, bol to pre nich krok do neznáma. Po roku príprav ich budúceho domu si v miestnej komunite našli priateľov aj zázemie a sú tu spokojní.
David a Soňa/
Dávid so Soňou sa stretli počas vysokoškolského štúdia v Nitre. Po jeho skončení mali obidvaja jasnú a spoločnú predstavu o svojej budúcnosti. Lákal ich život na vidieku a včelárenie. Dnes postupne rekonštruujú starú usadlosť a rozširujú aktivity svojho občianskeho združenia. Pravidelne hostia školské zájazdy, ktoré sa k nim chodia učiť o včelách a o výrobe medu.
Leri a Ivica/
Obchodný riaditeľ Leri a poistná maklérka Ivica sa usadili v malej dedine Cerovo. Odchod z mesta znamenal pre nich nový začiatok. „Nechcel som chodiť na dovolenku dvakrát do roka a medzi tým byť v permanentnom strese. Chcel som na dovolenke žiť,“ hovorí Leri. Spolu s Ivicou dnes organizujú celoslovenské spirituálno-vzdelávacie semináre.
Tomáš/
Tomáš vyrastal so svojou rodinou v Petržalke. Vždy ho však priťahovalo drevo. Na „šupke“ sa venoval drevorezbe a na vysokej škole vyštudoval priemyselný dizajn. Po odchode z Bratislavy začal vyrábať hudobné nástroje na mieru a dostáva aj zákazy na rôzne dizajnové predmety. „Keď sa vrátim do Petržalky, sám sa neraz čudujem ako som tu mohol tak dlho žiť.“
Marek/
Mareka z Prievidze vždy lákali hory. Napriek tomu vyštudoval ekonómiu a dnes pracuje cez internet v enviromentálnej oblasti. Stále mu zostáva čas na dve veľké veci v jeho živote. Stavia si ekologický dom a stále je v kontakte s horami. Pre dobrodružnú cestovnú kanceláriu pracuje ako horský vodca a niekoľkokrát do roka sprevádza ľudí Alpami či Himalájami.
Holandský sociológ Adjiedj Bakas, ktorý sleduje spoločenské trendy, však poukazuje na fakt, že v posledných rokoch čoraz viac Európanov odchádza na vidiek. Nie sú za tým iba ekonomick dôvody, ale aj túžba po ekologickej ohľaduplnosti, potravinovej sebestačnosti, pokojnejšom živote, spiritualite a návrat k tradičným hodnotám.
Tento trend sa zosilnil po nedávnej finančnej kríze. Bakas ju vníma ako bránu medzi dvoma spoločenskými etapami ľudstva. Tá nová etapa by mala priať ľudom, ktorí sa rozhodnú opustiť mestský život.
Vďaka internetu môžu totiž mať aj na vidieku mestský plat, ale omnoho nižšie náklady na život. Niektoré vidiecke regióny sa dokonca usilujú o ekonomickú nezávislosť od miest zavádzajú lokálne meny, bartrové obchody či potravinové banky. V Nemecku napríklad začali ľudia na viacerých miestach používať staré marky ako lokálne platidlo.
Bakasova prognóza blízkej budúcnosti počíta aj s citlivým vnímaním prírody a dôrazom na čistú energiu. Odpad sa už teraz stáva obnoviteľným zdrojom a vidiek miestom, kde k tejto premene prichádza najskôr. Súbor všetkých týchto faktorov a trendov nazýva Bakas „slowbalizáciou“ spomaľovanie globalizácie. Sprevádza ju ruralizáci, teda osídľovanie vidieka, a glokalizácia, kladenie dôrazu na miestne hodnoty.
.nie sme výnimkou
Po desaťročiach panelákovej urbanizácie, po turbokapitalizme 90. rokov, schengenskej eufórii a masívnom odlive mladej inteligencie do zahraniča sa už aj na Slovensku u súčasných tridsiatnikov prejavuje výrazná túžba po zmene hodnôt a návrate k vlastným koreňom.
Mestskí ľudia svojím novým sociálno-ekonomickým správaním nepriamo podporujú tých, ktorí odchádzajú na vidiek. Nadvláda hypermarketov je zrazu preč a do veľkých miest sa vracia dopyt po domácich potravinách, po farmárskych trhoch ítiť to aj v mestských reštauráciach čoraz častejšie zaraďujú ponuky lokálneho a sezónneho sortimentu.
Tento fenomén je marketingovo výborne stimulovaný.
Dokonca aj moderný slovenský dizajn zažíva renesanciu rurálnych motívov. Pojmy „domáci“, „ako od babičky“ či „tradičný“ našli svoje stále miesto v reklamných kampaniach a na sociálnych sieťach. Vyprofilovaná cieľová skupina urbánnych hipsterov si zakladá na uvedomeosti a kvalite. Ich životný štýl a dobré pracovné zázemie im dáva silnú kúpyschopnosť. Príbeh a autentickosť je pre nich dôležitejšia ako výsledná cena.
Kým v mestách vidno rast „uvedomeej alternatívy“, na vidieku vzniká mikrogenerácia „novolazníkov“, ktorá tu nachádza svoj nový domov aj vďaka rastúcemu mestskému dopytu po vidieckych produktoch či službách. Niektorí sa rozhodli pre farmárčenie, iní pracujú cez internet vo veľkých firmách. Jedni žijú v početných komunitách, druhí si zas vybrali samotu lazov, kde vyznávajú spirituálne hodnoty a východné filozofie. Dá sa využiť aj kombinácia viacero prác v závislosti od ročného obdobia. Spoločným menovateľom väčšiny novolazníkov je rešpekt k prírode a ľudská pokora. Ak nič iné, aspoň toto by sa mestskí ľudia mohli od tých vidieckych naučiť.
.hľadanie alternatívy
„Aj keď sme s manželom Tomášom žili v meste, vždy sme trávili veľa času v prírode,“ rozpomína sa tridsiatnička Soňa. „Všetko sa zmenilo, keď sa nám narodili deti. Zrazu sme nemali čas na nič, navyše sme cítili, že prostredie, v ktorom naše deti vyrastali, nebolo pre ne vhodné. Nechceli sme, aby si mysleli, že zelenina rastie v plastovom obale v supermarkete.“ Fotografka Soňa a priemysený dizajnér Tomáš sa rozhodli presťahovať do Zaježovej, komunity novousadlíkov 30 km od Zvolena. Našli tu všetko, čo hľadali. „Máme okolo seba skvelých ľudí s hodnotami, ktoré si vážime. Deti chodia do miestnej školy, každý deň sú v prírode. Vládne tu spolupatričnosť a perfektne funguje potravinová banka, ktorá podporuje malých farmárov.“
Z veľkej spoločnosti odišiel na videk aj Leri. Pracoval v Banskej Bystrici ako obchodný riaditeľ, mal peniaze, úspech, postavenie. Niečo mu však chýbalo. Čím viac vzrastal jeho záujem o budhizmus, tým viac sa chcel s priateľkou Ivicou odsťahovať z mesta. „Pochopil som potrebu začať nový život mimo spoločnosti, ktorá je nastavená na uaní ega a ktorá nám diktuje, čo by sme mali chcieť. Keď si to dožičíme, prichádza sklamanie, lebo už sme opäť atakovaní, aby sme túžili po niečom novom,“ vysvetľuje Leri. A tak nakoniec nechal pozíciu obchodného riaditeľa, odišiel z práce a dnes žije spolu s Ivicou v prerobenom dedinskom dome v Cerove. Jeho nová práca mu vraj dáva oveľa viac. „Pracujem ako karmický sprievodca a spirituálny terapeut. Pomáham ľudom pochopiť vlastné ego a ako sa od neho dokážu oslobodiť.“
ďalší príbeh: „Život v Bratislave viac utláčal moju prirodzenosť, pocit súkromia a nevytváral podmienky úprimné a hlboké medziľudské vzťahy. Bol pre mňa bezútešný a industriálny. Preto sme si s priateľom Robom povedali, že si skúsime nájsť niečo iné,“ spomína na rozhodnutie odísť Sisa. Ako hudobníci hrávali obaja na zaoceánskych lodiach a z úspor si svojpomocne postavili ekologický dom v okolí Banskej Štiavnice. „Je sebestačný na fotovoltaickej elektrine a dažďovej vode s koreňovou čističkou, čím okrem iného šetríme aj výdavky. Ľudia ani netušia ako málo peňazí stačí na skutočne kvalitný a plnohodnotný život,“ vysvetľuje Robo. „Dnes sa cítim asi prvýkrát v živote naozaj slobodná. Nachádzam krásu v obyčajných veciach a naplno si vychutnávam prítomný okamih,“ spokojne dodáva Sisa.
.office na dedine
Slová holandského trendwatchera Bakasa, že internet je veľkým determinantom presunu ľudí z miest na vidiek, sa potvrdzujú aj v našich geografických šírkach. Ondrej sa takto živí už dlho. „Najprv som mal eshop so zdravou výživou, teraz mám prekladateľskú agentúru. Keď sa mi pred rokmi naskytla možnosť kúpiť starý dom s pozemkom nad Krupinou, neváhal som,“ spomína.
Ondrej priznáva, že si nevie predstaviť pracovať pre niekoho iného a už vôbec nie za prácou cestovať. Keď má nával práce, aj on musí zabrať, ale vo všeobecnosti má omnoho viac času na manželku Veroniku a svoje tri deti. „Ešte sú malé, uvidíme, čo bude, keď vyrastú, keď pôjdu študovať do mesta. Zatiaľ nám Bratislava nechýba. Máme ju tu každý víkend, keď nás navštevujú unavení kamaráti hľadajúc oddych po celom týždni.“
Zuzka zo Spišskej Novej Vsi je manažérka nadnárodnej korporácie a cez internet komunikuje s partnermi z celého sveta. „V meste sme boli spokojní, ale už dlhšie sme s manželom Marekom rozmýšľali nad vlastným bývaním. Na podnájom sme už boli starí a mladícke nerozvážnosti sme už nechceli opakovať viazaním sa na hypotéku,“ vysvetľuje Zuzka. Keďže Marek pracoval s obnoviteľnými zdrojmi, manželia začali rozmýšľať o prírodnom staviteľstve a pozemku mimo mesta. „Myšlienka sa mi páčila, ale bála som sa ako prežijeme bez dobrej práce. O to viac som bola prekvapená, keď mi šéfovia dovolili pracovať z domu,“ usmieva sa. Zuzka má aj dnes konferenčné hovory s troma svetadielmi naraz, no cez okno provizórnej maringotky sa zároveň prizerá, ako jej manžel bgruje základy ich nového domu. „Zistila som, že čím menej sa človek bojí a strachuje, tým viac kapacity mu ostáva na tvorivé činnosti a hodnotné vzťahy.“ Súhlasí s ňou aj Marek, sediac prvýkrát v živote na požičanom bgri. „Buďte vďační všetkým, ktorí si robia starosti o váš život a obávajú sa najhoršieho. Aspoň sa tým už nemusíte zaoberať vy!“
.návrat k poľnohospodárstvu
Albert Einstein povedal, že ak by zomrela posledná včela, ľudstvu by zostali len štyri roky života. Možno aj tým sa inšpiroval David so Soňou, ktorí svojím uvedomeým podnikaním prispievajú k revitalizácii jedného z najchudobnejších okresov na Slovensku. David strávil detstvo v Lučenci, vysokú školu vyštudoval v Nitre. Už na strednej škole vedel, že by chcel žiť na dedine. Keďže jeho rodina sa už niekoľko generácii venuje včelám, rozhodol sa v tejto tradícii pokračovať.
S priateľkou Soňou kúpili starý dom pri Kokave nad Rimavicou v okrese Poltár. Nezamestnanosť tu dosahuje až 27,03 percenta. „Okrem sebarealizácie pociťujeme aj potrebu starať sa o komunitu, v ktorej žijeme,“ vysvetľuje David. So Soňou začali včeláriť a vďaka grantu z nórskych fondov organizujú vzdelávacie programy. Hostia školské zájazdy, spolupracujú s umelcami, ktorí pre nich vytvárajú unikátny dizajn fliaš. „Snažíme sa dať možnosť príležitostne si privyrobiť aj miestnym ľuďom. Veríme, že v budúcnosti im budeme schopní vytvoriť dlhodobé pracovné príležitosti,“ dodáva Soňa.
Kým niektorí novolazníci vnímajú slobodu skôr spirituálne, sú ľudia, ktorí pri tejto téme zostávajú nohami na zemi. „Najslobodnejší je človek, ktorý je pripútaný k pôde,“ vraví Štefan, ktorý po ôsmich rokoch komfortného života IT manažéra vymenil počítač za každodennú drinu na poli. „Človek nemôže byť slobodný, kým to, či bude jesť závisí od toho, či dodajú potraviny do obchodu alebo od toho, či jeho zárobok na ne stačí.“ Štefan – aj napriek odhováraniu vlastnej rodiny zakúpil na strednom Slovensku opustenú usadlosť s veľkým hospodárstvom. Prístup sem je možný len traktorom alebo terénnym autom. S priateľkou Petrou sa venujú tradičnému farmárčeniu. „Obilie je na chlieb a pre dobytok ako krmovina, ostatné plodiny na domácu spotrebu. Zarábame si predajom jatočných zvierat a mliečnych výrobkov.“ Štefan verí, že jediná správna cesta do budúcna je udržateľný spôsob napĺňania ľudských potrieb. Cituje pritom Geoffa Lawtona, slávneho permakulturistu: Všetky problémy ľudstva sa dajú vyriešiť v záhrade.”
Je to krásna ilúzia či relevantná vízia? Títo ľudia, novodobí vidiečania či lazníci, sú o správnej odpovedi jednoznačne presvedčení.
.autor je dokumentárny fotograf. Za sériu Korene získal 1. miesto v kategórii Portrét na súťaži Slovak Press Photo 2014.
www.halanovalaurinc.com
Robo/
Robo spolu s partnerkou Sisou žijú na samote v ekologickom dome. Obaja sú spirituálne založení. Pri hľadaní vhodného pozemku sa preto spoliehali na intuíciu. „Keď som nad našim budúcim domom uvidel rozkvitnutú čerešňu, mal som pocit, že mi chce niečo povedať. Prišiel som k nej a vložil do nej hlavu. Dostal som tri rady, ktorými sa dodnes snažím riadiť.“
Peťo a Luvi/
Petra aj Luvi to po vysokej škole ťahalo na vidiek, kde hľadali alternatívu k rušnému mestu. Obidvaja ju našli v Záježovej, kde sa spoznali a dali dokopy. Luvi sem dokonca prišla z Ostravy na vlastnom koni, o ktorého sa doteraz stará. Okrem toho vyrába keramiku a organizuje keramické workshopy. Peter pracuje ako kuchár v miestnom vzdelávacom centre.
Slávka a Lubo/
Slávka s Lubom bývajú na samote nad Detvou. Svojpomocne si tu postavili malú drevenicu, ktorá sa od tých zpred sto rokov veľmi nelíši. „Pre rodinu si dopestujeme všetko, čo potrebujeme,“ vraví Slávka, ktorá je na materskej dovolenke s malou dcérou. Lubo sa živí predajom exotických čajov a tradičným remeslom. Vyrába kosy a organizuje kurzy tradičného kosenia.
Zuzka/
Zuzka bola vždy mestský typ s aktívnym životom. V hlavnom meste mala okrem dobrej práce aj silné sociálne zázemie a často chodila na kultúrne aktivity. Keď sa s manželom rozhodli odísť do Banskej Štiavnice, bol to pre nich krok do neznáma. Po roku príprav ich budúceho domu si v miestnej komunite našli priateľov aj zázemie a sú tu spokojní.
David a Soňa/
Dávid so Soňou sa stretli počas vysokoškolského štúdia v Nitre. Po jeho skončení mali obidvaja jasnú a spoločnú predstavu o svojej budúcnosti. Lákal ich život na vidieku a včelárenie. Dnes postupne rekonštruujú starú usadlosť a rozširujú aktivity svojho občianskeho združenia. Pravidelne hostia školské zájazdy, ktoré sa k nim chodia učiť o včelách a o výrobe medu.
Leri a Ivica/
Obchodný riaditeľ Leri a poistná maklérka Ivica sa usadili v malej dedine Cerovo. Odchod z mesta znamenal pre nich nový začiatok. „Nechcel som chodiť na dovolenku dvakrát do roka a medzi tým byť v permanentnom strese. Chcel som na dovolenke žiť,“ hovorí Leri. Spolu s Ivicou dnes organizujú celoslovenské spirituálno-vzdelávacie semináre.
Tomáš/
Tomáš vyrastal so svojou rodinou v Petržalke. Vždy ho však priťahovalo drevo. Na „šupke“ sa venoval drevorezbe a na vysokej škole vyštudoval priemyselný dizajn. Po odchode z Bratislavy začal vyrábať hudobné nástroje na mieru a dostáva aj zákazy na rôzne dizajnové predmety. „Keď sa vrátim do Petržalky, sám sa neraz čudujem ako som tu mohol tak dlho žiť.“
Marek/
Mareka z Prievidze vždy lákali hory. Napriek tomu vyštudoval ekonómiu a dnes pracuje cez internet v enviromentálnej oblasti. Stále mu zostáva čas na dve veľké veci v jeho živote. Stavia si ekologický dom a stále je v kontakte s horami. Pre dobrodružnú cestovnú kanceláriu pracuje ako horský vodca a niekoľkokrát do roka sprevádza ľudí Alpami či Himalájami.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.