Keňa prežíva ťažké časy. Hoci už bol vymenovaný nový kabinet, napätie nepoľavuje. Čo sa vlastne stalo?
Opozičný líder Raila Odinga spochybnil legitímnosť prezidentských volieb, ktoré podľa vyhlásených výsledkov vyhral súčasný prezident Mwai Kibaki. Odinga však povedal, že menovanie nového kabinetu je protizákonné. A vypuklo násilie.
Dlhý mier, z ktorého sa Keňania tešili, je zrazu neistý ako nikdy predtým. Jedným z mála znakov, že všetko nemusí byť stratené, je situácia trhu. Ceny základných tovarov, najmä potravín, zostávajú rozumné (hoci cena pohonných látok vyletela do výšky). Aj akciový trh a kenský šiling sú zatiaľ stabilné. Zdanlivo sú to maličkosti, no Keňania za ne doslova ďakujú Bohu. Najťažšie riešiteľná je situácia tých ľudí, ktorí sa na dlhšie voľno počas volieb vybrali na vidiek a zostali uviaznutí v rôznych častiach nepokojnej západnej Kene.
Za svojho života som nevidel mnoho prípadov, že by sa kenskí politici obracali na náboženských vodcov – a už vôbec nie na kresťanov – so žiadosťami o modlitby. Teraz však mnohí dúfajú už len v Boží zásah.
Kým píšem tieto riadky, vyše päťsto nevinných Keňanov bolo počas povolebných nepokojov zabitých. Vyše pol milióna ľudí sa ocitlo bez domova. Som novinár už dvadsať rokov, a predsa som zatiaľ nezažil toľko smútku a zúfalstva, koľkého som bol svedkom za jediný týždeň po vyhlásení výsledkov volieb. Telefonáty, ktoré som po večeroch prijímal v redakcii, boli presným odrazom toho, čo som videl vo filme Hotel Rwanda: zúfalí civilisti sa chytali každej slamky, aby sa zachránili pred vraždením. Kto ich vraždil? Susedia, s ktorými desaťročia nažívali v pokoji...
Hovoril som s matkami, ktoré plakali. Mali so sebou deti, a prosili o pomoc. Väčšinu volajúcich tvorili ľudia z kmeňa Kiukuyu, z ktorého pochádza prezident Kibaki. Všetci nás žiadali, aby sme k nim na ochranu poslali políciu. Ale vždy, keď sa nám podarilo s policajtmi spojiť, hovorili, že situácia je nad ich sily.
Čo čaká Keňu v najbližších dňoch? Pomohlo by, keby si lídri hlavných politických síl sadli za stôl a dohodli sa. Ak už nie na spôsobe rozdelenia moci, tak aspoň na riešení, ktoré by uspokojilo priaznivcov oboch politických skupín. Modlím sa najmä o jedno: aby naši politickí vodcovia potlačili pýchu, aby pred ňou dali prednosť životu a zdraviu našich ľudí. Aby sme zase mohli normálne žiť.
Christopher S. Khisa, Nairobi
Autor je redaktor kenskej súkromnej televízie Royal Media Services.
Opozičný líder Raila Odinga spochybnil legitímnosť prezidentských volieb, ktoré podľa vyhlásených výsledkov vyhral súčasný prezident Mwai Kibaki. Odinga však povedal, že menovanie nového kabinetu je protizákonné. A vypuklo násilie.
Dlhý mier, z ktorého sa Keňania tešili, je zrazu neistý ako nikdy predtým. Jedným z mála znakov, že všetko nemusí byť stratené, je situácia trhu. Ceny základných tovarov, najmä potravín, zostávajú rozumné (hoci cena pohonných látok vyletela do výšky). Aj akciový trh a kenský šiling sú zatiaľ stabilné. Zdanlivo sú to maličkosti, no Keňania za ne doslova ďakujú Bohu. Najťažšie riešiteľná je situácia tých ľudí, ktorí sa na dlhšie voľno počas volieb vybrali na vidiek a zostali uviaznutí v rôznych častiach nepokojnej západnej Kene.
Za svojho života som nevidel mnoho prípadov, že by sa kenskí politici obracali na náboženských vodcov – a už vôbec nie na kresťanov – so žiadosťami o modlitby. Teraz však mnohí dúfajú už len v Boží zásah.
Kým píšem tieto riadky, vyše päťsto nevinných Keňanov bolo počas povolebných nepokojov zabitých. Vyše pol milióna ľudí sa ocitlo bez domova. Som novinár už dvadsať rokov, a predsa som zatiaľ nezažil toľko smútku a zúfalstva, koľkého som bol svedkom za jediný týždeň po vyhlásení výsledkov volieb. Telefonáty, ktoré som po večeroch prijímal v redakcii, boli presným odrazom toho, čo som videl vo filme Hotel Rwanda: zúfalí civilisti sa chytali každej slamky, aby sa zachránili pred vraždením. Kto ich vraždil? Susedia, s ktorými desaťročia nažívali v pokoji...
Hovoril som s matkami, ktoré plakali. Mali so sebou deti, a prosili o pomoc. Väčšinu volajúcich tvorili ľudia z kmeňa Kiukuyu, z ktorého pochádza prezident Kibaki. Všetci nás žiadali, aby sme k nim na ochranu poslali políciu. Ale vždy, keď sa nám podarilo s policajtmi spojiť, hovorili, že situácia je nad ich sily.
Čo čaká Keňu v najbližších dňoch? Pomohlo by, keby si lídri hlavných politických síl sadli za stôl a dohodli sa. Ak už nie na spôsobe rozdelenia moci, tak aspoň na riešení, ktoré by uspokojilo priaznivcov oboch politických skupín. Modlím sa najmä o jedno: aby naši politickí vodcovia potlačili pýchu, aby pred ňou dali prednosť životu a zdraviu našich ľudí. Aby sme zase mohli normálne žiť.
Christopher S. Khisa, Nairobi
Autor je redaktor kenskej súkromnej televízie Royal Media Services.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.