OPLATÍ SA ČÍTAŤ Daniel Pastirčák, Josef Sýkora, Boží strom zla (Calder, 2014)
Nový kúsok z edície Kázne je vo viacerých významoch dvojhlasný. Strieda sa slovenčina a čeština. Texty kázní pochádzajú od Daniela Pastirčáka a jeho kolegu Josefa Sýkoru, ktorý vyštudoval teológiu v USA, a teraz žije v Bratislave. Obaja predkladajú pohľad na biblický príbeh o vzniku sveta a Ježišove hádanky (podobenstvá). „Jedno oko nestačí. Svet videný z jediného centra zostane plochý. Dve oči hľadia z jednej tváre na jedinú skutočnosť.“ Základné náboženské pravdy o stvorení sú náchylné na fundamentalistické doslovné výklady alebo striktné vedecké odmietnutie. Obaja o tomto riziku vedia. „Prekladajú“ biblické posolstvo do atraktívnej reči, hľadajú významy inšpirujúce súčasného človeka. Hovoria o ľudskej existencii s pokorou. Vyzývajú na schopnosť byť jedinečným, na zmierenie ženského a mužského princípu aj na citlivosť pre stvorený svet. Nevyhýbajú sa hrozivej otázke zla. Sme pútnikmi na „ceste ľudského kolísania medzi nerozumnou nádejou a realitou beznádeje.“ V Ježišových podobenstvách obaja kazatelia spolu s poslucháčmi a čitateľmi lúštia hádanky o tajomstve rastu, zmilovaní, aj tú o hádankách samotných. Bonusom v knižke sú Pastirčákove ilustrácie.
.ľubomír Jaško
OPLATÍ SA VIDIEŤ Gazdiná roba (DAB Nitra)
Gazdiná roba je označenie pre ženu, ktorá žije s hospodárom, ale nie je jeho manželkou. Robou v inscenácii Divadla Andreja Bagara v Nitre je krajčírka Eva, ktorá verí, že jej milenec sa rozvedie a zoberie si ju za manželku. Inscenáciu Gazdiná roba podľa hry z 19. storočia od dramatičky Gabriely Preissovej vytvoril český režisér so svojráznou poetikou Ján Antonín Pitínský. Najmä druhý a tretí obraz sa nesú vo vizuálne pôsobivom šate, čomu dopomáha strohá scénografia aj dramatické svietenie. Na škodu inscenácie je však bezdôvodný režisérsky mix hereckých štýlov. Realistické herectvo strieda štylizácia, ktorá sa mení v biomechanický pohyb, čo rozbíja komplexnosť diela. Hlavnej úlohy ženy, bojujúcej o budúcnosť, sa zhostila tvárna Kristína Turjanová. Na menšej ploche vytvorila silnú kreáciu Gabriela Dolná. Ako matka bojujúca za česť rodiny predviedla zmysel pre detail a načasovanie gesta aj mimiky.
.peter Scherhaufer
OPLATÍ SA VIDIEŤ Bludičky (SND Bratislava)
V koprodukcii SND Bratislava a Deutsches Theater Berlín vznikla bilingválna inscenácia Bludičky, ktorá hovorí nielen o starobe, ale zároveň mapuje temné stránky nášho bývalého režimu, ako aj pocity viny a komplikovaný vzťah hlavných hrdiniek. Tými sú bývalá nemecká sudkyňa Lara (Gabriele Heinz) a jej slovenská ošetrovateľka Natália (Emília Vášaryová). Hra je postavená na pocitoch a spomienkach, ktoré postavy tlmočia prevažne v monológoch. Výpovede o silných osobných momentoch strieda nemecká režisérka Brit Bartkowiak s banálnymi pletkami televíznych hrdinov a ich kontrast podfarbuje aj lacnou hudbou z nepodarených seriálov. Snaha vyhovieť odlišným predstavám oboch koprodukčných partnerov viedla k tomu, že inscenácii Bludičky chýba pomyselný neuralgický bod, ktorý by spájal jednotlivé motívy do vyváženého celku. Navyše príliš nevyužíva ani možnosť konfrontácie nemeckej a slovenskej mentality.
.peter Scherhaufer
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Zlokot: Slowakische Genius (Slnko Records)
Čo asi tak chceli tým obalom povedať? Teda tou kresbou. Treba sa opýtať Erika Šilleho. On určite povie, že to je zlokot, ktorý svojimi chápadlami do seba vťahuje nič netušiacich poslucháčov. Po Idiotovi prichádza Genius. Dvanásť kúskov ako krátka a výstižná dávka zo samopalu. Slowakische genius s Beneho kongeniálnym textom („démoni v tielkach”), Živé mesto s výborným minimalistickým bítom a s vážnym Lyrikovým rapovaním. A tak to ide ďalej. Mocný zvuk, v ktorom sa elektronické mašinky (Losos) objímajú s basou (tenže), gitarou (Stanka Apfelová) a bubnami (Michal Lašán). Odzbrojujúce prosté spievané refrény (Stanka a Lyrik). Presné, ako skalpel ostré texty s nádherne zašpineným metaforami. A ešte množstvo všelijakých hudobných fajnovostí. Čo tým všetkým chcú povedať? A o čo im ide? Zbytočné otázky. Jeden z najlepších slovenských albumov minulého roka. Prijmi Zlokot, prijmi ho!
.jk
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Brian Ferry: Avonmore (BMG)
Spieval inak, vyzeral inak, pohyboval sa inak – Brian Ferry, spevák britskej skupiny Roxy Music, ktorá v rokoch 1972 –1975 predznamenala new wave. Z rockových spevákov, ktorí boli v prvej polovici „seventies“ populárni, patril k najosobitejším. Teraz tomuto 69-ročnému pánovi hudobníkovi vyšiel v poradí štrnásty sólový album s viacvýznamovým názvom Avonmore. Obsahuje 10 skladieb. Ferry sa na ňom vracia najmä k štýlu Roxy Music z obdobia albumu Avalon (1982). Prevažujú stredné tempá, mäkký zvuk, pulzujúce basy, lahodne znejúce gitary, klávesy a hviezdni spolupracovníci, Nile Rodgers, Johnny Marr, Todd Terje, Mark Knopfler a ďalší. Ferry je stále elegantný, romantický, melancholický, akoby osamelý, so zlomeným srdcom. Jeho nové piesne majú príjemný sound, hladko integrovaný do jemnej naliehavosti bez kvapky potu. Delikatesa.
.miroslav Potoček
Nový kúsok z edície Kázne je vo viacerých významoch dvojhlasný. Strieda sa slovenčina a čeština. Texty kázní pochádzajú od Daniela Pastirčáka a jeho kolegu Josefa Sýkoru, ktorý vyštudoval teológiu v USA, a teraz žije v Bratislave. Obaja predkladajú pohľad na biblický príbeh o vzniku sveta a Ježišove hádanky (podobenstvá). „Jedno oko nestačí. Svet videný z jediného centra zostane plochý. Dve oči hľadia z jednej tváre na jedinú skutočnosť.“ Základné náboženské pravdy o stvorení sú náchylné na fundamentalistické doslovné výklady alebo striktné vedecké odmietnutie. Obaja o tomto riziku vedia. „Prekladajú“ biblické posolstvo do atraktívnej reči, hľadajú významy inšpirujúce súčasného človeka. Hovoria o ľudskej existencii s pokorou. Vyzývajú na schopnosť byť jedinečným, na zmierenie ženského a mužského princípu aj na citlivosť pre stvorený svet. Nevyhýbajú sa hrozivej otázke zla. Sme pútnikmi na „ceste ľudského kolísania medzi nerozumnou nádejou a realitou beznádeje.“ V Ježišových podobenstvách obaja kazatelia spolu s poslucháčmi a čitateľmi lúštia hádanky o tajomstve rastu, zmilovaní, aj tú o hádankách samotných. Bonusom v knižke sú Pastirčákove ilustrácie.
.ľubomír Jaško
OPLATÍ SA VIDIEŤ Gazdiná roba (DAB Nitra)
Gazdiná roba je označenie pre ženu, ktorá žije s hospodárom, ale nie je jeho manželkou. Robou v inscenácii Divadla Andreja Bagara v Nitre je krajčírka Eva, ktorá verí, že jej milenec sa rozvedie a zoberie si ju za manželku. Inscenáciu Gazdiná roba podľa hry z 19. storočia od dramatičky Gabriely Preissovej vytvoril český režisér so svojráznou poetikou Ján Antonín Pitínský. Najmä druhý a tretí obraz sa nesú vo vizuálne pôsobivom šate, čomu dopomáha strohá scénografia aj dramatické svietenie. Na škodu inscenácie je však bezdôvodný režisérsky mix hereckých štýlov. Realistické herectvo strieda štylizácia, ktorá sa mení v biomechanický pohyb, čo rozbíja komplexnosť diela. Hlavnej úlohy ženy, bojujúcej o budúcnosť, sa zhostila tvárna Kristína Turjanová. Na menšej ploche vytvorila silnú kreáciu Gabriela Dolná. Ako matka bojujúca za česť rodiny predviedla zmysel pre detail a načasovanie gesta aj mimiky.
.peter Scherhaufer
OPLATÍ SA VIDIEŤ Bludičky (SND Bratislava)
V koprodukcii SND Bratislava a Deutsches Theater Berlín vznikla bilingválna inscenácia Bludičky, ktorá hovorí nielen o starobe, ale zároveň mapuje temné stránky nášho bývalého režimu, ako aj pocity viny a komplikovaný vzťah hlavných hrdiniek. Tými sú bývalá nemecká sudkyňa Lara (Gabriele Heinz) a jej slovenská ošetrovateľka Natália (Emília Vášaryová). Hra je postavená na pocitoch a spomienkach, ktoré postavy tlmočia prevažne v monológoch. Výpovede o silných osobných momentoch strieda nemecká režisérka Brit Bartkowiak s banálnymi pletkami televíznych hrdinov a ich kontrast podfarbuje aj lacnou hudbou z nepodarených seriálov. Snaha vyhovieť odlišným predstavám oboch koprodukčných partnerov viedla k tomu, že inscenácii Bludičky chýba pomyselný neuralgický bod, ktorý by spájal jednotlivé motívy do vyváženého celku. Navyše príliš nevyužíva ani možnosť konfrontácie nemeckej a slovenskej mentality.
.peter Scherhaufer
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Zlokot: Slowakische Genius (Slnko Records)
Čo asi tak chceli tým obalom povedať? Teda tou kresbou. Treba sa opýtať Erika Šilleho. On určite povie, že to je zlokot, ktorý svojimi chápadlami do seba vťahuje nič netušiacich poslucháčov. Po Idiotovi prichádza Genius. Dvanásť kúskov ako krátka a výstižná dávka zo samopalu. Slowakische genius s Beneho kongeniálnym textom („démoni v tielkach”), Živé mesto s výborným minimalistickým bítom a s vážnym Lyrikovým rapovaním. A tak to ide ďalej. Mocný zvuk, v ktorom sa elektronické mašinky (Losos) objímajú s basou (tenže), gitarou (Stanka Apfelová) a bubnami (Michal Lašán). Odzbrojujúce prosté spievané refrény (Stanka a Lyrik). Presné, ako skalpel ostré texty s nádherne zašpineným metaforami. A ešte množstvo všelijakých hudobných fajnovostí. Čo tým všetkým chcú povedať? A o čo im ide? Zbytočné otázky. Jeden z najlepších slovenských albumov minulého roka. Prijmi Zlokot, prijmi ho!
.jk
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Brian Ferry: Avonmore (BMG)
Spieval inak, vyzeral inak, pohyboval sa inak – Brian Ferry, spevák britskej skupiny Roxy Music, ktorá v rokoch 1972 –1975 predznamenala new wave. Z rockových spevákov, ktorí boli v prvej polovici „seventies“ populárni, patril k najosobitejším. Teraz tomuto 69-ročnému pánovi hudobníkovi vyšiel v poradí štrnásty sólový album s viacvýznamovým názvom Avonmore. Obsahuje 10 skladieb. Ferry sa na ňom vracia najmä k štýlu Roxy Music z obdobia albumu Avalon (1982). Prevažujú stredné tempá, mäkký zvuk, pulzujúce basy, lahodne znejúce gitary, klávesy a hviezdni spolupracovníci, Nile Rodgers, Johnny Marr, Todd Terje, Mark Knopfler a ďalší. Ferry je stále elegantný, romantický, melancholický, akoby osamelý, so zlomeným srdcom. Jeho nové piesne majú príjemný sound, hladko integrovaný do jemnej naliehavosti bez kvapky potu. Delikatesa.
.miroslav Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.