.máme predvolebný rok. Znamená to, že rozpočet sa odviaže?
Z hľadiska politiky to bude šibnutý rok, politická scéna, najmä pravá časť, je v dezolátnom stave. Nebude to jednoduché, každé zakopnutie sa bude počítať. Ale rozpočtovo je to pre nás štandardná úloha. Je známe, že v lete sme prijali balíček, ktorý časť spektra volá rozdávanie, my to voláme podiel na dobrom vládnutí, prijali sme napríklad nižšie odvody pre časť zamestnancov. Aj s tým balíčkom však všetky limity, ktoré nás viažu, splníme. Žiadne excesy nepredpokladám, ale som dosť skúsený, aby som sa na veci díval opatrne.
.politici pred voľbami všade vo svete výdavky nafukujú. Rozdávanie či podiel na výsledkoch vlády, ako to nazývate, musí niekto kompenzovať. Budú to živnostníci, podnikatelia. Minister financií je s tým ok?
Som ok s tým, že zvyšujeme efektivitu výberu daní, najmä po zmenách vo finančnej správe. Možno narážate na to, že v minulom roku sme mali výrazne vyššie príjmy od podnikateľov, ako sme rozpočtovali, aj nás to prekvapilo. Neoptimalizovalo sa toľko, koľko sme čakali.
.ale zaťažili ste živnostníkov či firmy.
Pri živnostníkoch sa zdá, že stále vedia pružne riešiť svoje daňovo-odvodové zaťaženie, príjmy ani po zmenách nenarástli. Vyššia záťaž pre živnostníkov bola potrebná pre deformáciu na trhu, keď oproti zamestnancom mali menšie zaťaženie. Bol to pozostatok z obdobia, keď sme podporovali samozamestnávanie, ale časom to zdegenerovalo. Nebolo to myslené na doktorov práv a advokátov či vynútených živnostníkov, ktorí robia vo firmách. Najsofistikovanejší ľudia sa zmenili na jednoosobové eseročky, dohody sú zasa československý atavizmus, bolo potrebné to upraviť.
.napriek tomu sa náš trh práce nedal považovať že výnimočne flexibilný, skôr naopak.
To je iný problém, že part time džoby tu veľmi nefungujú. Pritom napríklad v Nemecku to bola jedna z kľúčových reforiem. Vieme, že ich rozšírenie by veľmi pomohlo napríklad matkám s malými deťmi, ja nie som zástanca takého konzervatívneho prístupu, že žena musí byť s deťmi doma sedem rokov.
.ale vaše zmeny išli opačným smerom, napríklad pri zaťažení živnostníkov.
Opakujem, len sme dorovnali rozdiely v zaťažení voči zamestnancom, lebo sa to zneužívalo. Ten prístup nebol férový. Ak to zoberiem celkovo, pomer našich príjmov na HDP sa nezmenil, v tabuľkách patríme medzi krajiny s najmenším štátom v Európe.
.ale to je taká hra s číslami, je to o štruktúre HDP. Vzhľadom na to, aké máme HDP, máme malé platy, preto má štát menšie príjmy z pracovných daní a odvodov. Samotné zaťaženie príjmov z práce je porovnateľné, v niektorých skupinách aj vyššie, ako priemer EÚ.
Ale výnosy z DPH sú nižšie.
.najmä pre efektivitu výberu. Ale keď hovoríme o zaťažení práce, je nefér hovoriť, že máme nízke dane a odvody z práce, pričom to aj od vás často počúvame. Vzhľadom na HDP máme aj nezvyčajne malé platy, veľká časť nášho HDP sa vyvezie, nezostáva v tunajších vreckách. Porovnávanie voči HDP nič nehovorí.
Otvorene hovorím, že počas tohto volebného obdobia sa snažíme kyvadlo posunúť smerom k zamestnancom, pretože si myslíme, že to kyvadlo bolo mnoho rokov vychýlené inde. My ho vychyľujeme späť k zamestnancom. Časom možno skončí v rovnováhe, ale aby sme si to mohli dovoliť, potrebujeme vyrovnaný rozpočet. Potom budeme môcť prípadné prebytky oferovať v prospech zníženia daňovo-odvodového zaťaženia. Ale nie je to tak, že by sme ani v tomto smere nerobili nič. Ak sme teraz nasmerovali vyššiu odpočítateľnú položku na nízkopríjmových zamestnancov, tak to bolo presne cielené, tam nás dnes najviac päta tlačí. Možno sa to nebude páčiť všetkým zamestnancom, ale títo nízkopríjmoví sú teraz priorita, keďže oni sú najčastejšie nezamestnaní. Musíme ich dostať na trh práce, aby nežili štýlom, že nejaká tá dávka, nejaký ten nepriznaný príjem a nezáujem o riadnu prácu, pretože tá sa im neoplatí.
.veríte, že nezamestnanosť nie je aj dôsledkom vysokého zaťaženia práce?
Teoreticky s vami súhlasím, ale my nemáme na to, aby sme teraz masovo znižovali dane a odvody. A nesúhlasím s tým, že je to jediná príčina nezamestnanosti. V roku 2007 pred krízou sme mali nezamestnanosť osem percent, a nie je to len o Rómoch, tí sa na tom podieľajú dvoma percentnými bodmi. Dane a odvody z práce boli vtedy nižšie ako teraz. Napriek tomu bola nezamestnanosť vyššia.
.ale trend bol, že sa znižovala, prerušila to kríza, inak by klesala ďalej.
Veď aj dnes nám klesá. Sme pod úrovňou nezamestnanosti Radičovej vlády.
.to je také politické tvrdenie, ale nezamestnanosť tak nefunguje, že sa môže z roka na rok zmeniť podľa vlády. Dôležité je, či vládne zásahy pomáhajú, alebo škodia.
Určite nefúkame proti. Kľúčové opatrenie, teda zníženie záťaže práce pre nízkopríjmové skupiny, je v platnosti len od začiatku roka. Ide o zásadné opatrenie, počkajme si na výsledky. A nezabúdajme, že sme aj na nejakej trajektórii konsolidácie verejných financií, musíme sa správať rozpočtovo zodpovedne, to sa týka aj daní a odvodov.
.v roku 2014 to však vyzeralo tak, že konsolidačné úsilie ste nebrali vážne. To ste museli kvôli prezidentským voľbám?
Bola tam síce nejaká expanzia, ale aj s ňou si plníme ciele k vyrovnanému rozpočtu do roku 2017 či 2018. A to uvoľnenie v roku 2014 pomohlo hospodárstvu, aj vďaka tomu sme tu mali taký rast. Podarilo sa nám prestrihnúť pomyselnú pupočnú šnúru od nemeckej ekonomiky. Neboli sme už závislí len od vývoja v Nemecku, ale rástla aj domáca spotreba a súkromné investície, na čo sme dlho čakali od roku 2009. Tomu pomohol aj verejný dopyt, teda rozpočtová expanzia.
.ale bolo to kvôli prezidentským voľbám?
Ide o taktovanie konsolidácie, krajina bola už vyčerpaná. Tie výdavky pritom rozhodne neboli nafúknuté, akurát sa neprijímali ďalšie nepopulárne opatrenia. Okrem toho, v roku 2014 bolo štvoro volieb, pre nás boli dôležité aj komunálne, neviem, prečo sa sústreďujete na prezidentské.
.lebo aj Smer sa na ne sústreďoval. Keď hovoríte o samospráve, nebolo to trochu pokrytecké, keď ste nútili samosprávy, aby šetrili, hoci celkovo hospodária lepšie ako vláda aj za samosprávy.
Teraz ste advokátom samospráv.
.ale oni hospodária lepšie, akurát ste ich dusili, aby viac šetrili. Mnohé obce a mestá boli v prebytku, ale museli šetriť, pretože deficit sa ráta spoločne za celú verejnú správu.
Tu je možno namieste otázka, či tie prebytky nemajú aj preto, že majú príliš štedré príjmy. Pravda je, že samosprávy majú v rezervách niekoľko sto miliónov eur.
.lebo hospodária lepšie, banky sú na ne prísnejšie, nemôžu si dovoliť robiť také dlhy. Postoj vlády, ktorá na ne prenášala ťažobu konsolidácie, pripomínal až vydieranie.
Rozhodne odmietam slovo vydieranie.
.predseda vlády im často adresoval veľmi ostré slová, aj cez médiá.
Bola to dohoda, podpísali sme s nimi memorandum. Problém samosprávy je, že je nevypočítateľná. Ani dnes ešte nevieme, ako hospodárili v minulom roku, ale tušíme, že nafúkli výdavky viac, ako boli ich rozpočty, aby mali dobrú východiskovú pozíciu do roku 2015. Podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti nesmie verejná správa navyšovať budúci rok výdavky, čo sa týka aj samosprávy. Nám sa to nemusí páčiť, ale vláda na obce nemá priamy dosah. Ďalšia vec je, že aj obce a mestá musia spolupracovať pri konsolidácii, keďže výsledky ich hospodárenia sú integrálnou súčasťou verejných financií. Pripomínam, že v roku 2011 ten, kto zobral peniaze samosprávam, bol Ivan Mikloš.
.v minulom roku rozvírilo hladinu tvrdenie Roberta Fica, že napojenie samosprávy na vládu pomôže vymazaniu dlhu Žiliny. To je hrozný výrok, že odmením vás, keď nás budete voliť. Ako to vníma minister financií?
Minister financií tento výrok nekomentoval, pretože si prečítal uznesenie rokovania vlády, ktoré hovorí, že sa tým dlhom budeme zaoberať. Ten dlh vznikol pre automobilku Kia, podpísali sa podeň ľudia ako pán Pavol Rusko či Ján Slota. Pre mňa je však dôležitý výsledok, nakoniec k tomu v plnej miere nedošlo.
.ale ide o ten výrok, akú atmosféru to vnáša do spoločnosti. Čo ste si pri tom výroku pomysleli?
Pomyslel som si, že výsledok bude aj tak iný. Treba si pozrieť, ako tieto vzťahy fungujú a je to aj vec interpretácie. Je to vaša precitlivenosť na vytrhnuté výroky.
.my by sme si úprimne želali ľavicu, ktorá by prinášala zaujímavé reformy, alebo aspoň nápady. Od roku 1989 je tu stereotyp, že je tu časť politického spektra, ktorá niečo prináša a druhá časť, ktorá to neguje. V Smere ale nevidíme nič, čo by sa dalo nazvať reformne tvorivé. Prečo je to tak?
Spomenuli ste, že pravica a ľavica by sa mali striedať, momentálne je skôr problém v pravici. Ale ubezpečujem vás, že žiadne prehnané sebavedomie nemáme a vieme, že raz budeme vystriedaní. Smer je vo vláde sedem rokov a z toho iba dva prvé roky boli mimo krízy. Vo väčšine času vo vláde sme v búrlivom prostredí, kde sa dva razy za rok menia hospodárske trendy v Európe. Je veľmi ťažké reálne zavádzať opatrenia, ktoré niečo stoja. A nie je pravda, že sa nám nepodarili dôležité veci. Napríklad zvýšenie efektivity výberu daní je niečo, čo nielen pomáha rozpočtu, ale aj zvyšuje dôveru v dobre fungujúcu krajinu, v ktorej dobre fungujú inštitúcie. Keď sme prebrali finančnú správu, ktorá na konci predchádzajúcej vlády ľahla popolom, tak sme to museli riešiť ako prioritu, nemali sme na výber.
.ale nevidíme ani náznaky nejakých koncepcií v rezortoch ako školstvo či zdravotníctvo. Prečo to neprichádza?
Pri školstve je tých motívov niekoľko. Štruktúra financovania školstva je neuveriteľne komplikovaná, neviem, ktorý hlupák to tak navrhol. Po ďalšie, efekty z takejto reformy sa dostavia až neskôr, takže aj politická motivácia je menšia.
.ale prečo neprichádza ani koncepcia? Lebo tam bol Čaplovič? A prečo tam bol Čaplovič? To je také ťažké, ísť sa pozrieť napríklad do Fínska a snažiť sa to napodobniť? Nejde len o školstvo, ale aj o iné rezorty. Prečo ľavica nie je schopná generovať pútavé veci?
Sme a musíme byť politicky opatrní. Možno by to bolo iné, keby Smer nebol aj médiami či oponentmi dlhodobo vytláčaný do politického kúta. Ak chce Smer vládnuť, musí dosiahnuť lepší výsledok, ako iné partaje, možno musí mať až hegemóniu, aby mohol byť vo vláde, pretože inak je ostrakizovaný. To nie sú normálne pomery. Taký prístup mal možno zmysel v boji proti Mečiarovi, ale ja si vyprosím porovnávanie Smeru s Mečiarom. Z toho fragmentovania nakoniec benefitujú straničky s pochybnými úmyslami či financovaním a agendou, ktorá je len príživníctvom na boji proti Smeru. Potom strana, ktorá vyhrá voľby a má najväčšiu legitimitu byť vo vláde, vo vláde nemôže byť. To ženie k tomu, že treba maximalizovať volebný výsledok, a to nutne musí znižovať reformný potenciál. Reformy sa musia robiť so širším konsenzom. Reformy, ktoré neboli prijaté konsenzom, napríklad druhý pilier, potom nie sú stabilné.
.nie je tá ostrakizácia aj v tom, že ste s tým spomínaným Mečiarom a so Slotom išli do vlády? Tým ste odkázali, že sú pre vás prijateľní, a teda nie ste iní ako oni.
Ten typ koalície bol stigmatický, to nespochybňujem, bolo to veľmi ťažké obdobie. Ale vychádzalo z toho, čo som povedal. Hoci Smer bol víťaz volieb, musel rýchlo konať, aby predbehol iný typ koalície, ktorý sa rodil. Išlo o účasť, o to, byť alebo nebyť vo vláde. Ale odvtedy už ubehlo dvoje volieb.
.ale sú tu aj iné momenty, ktoré vplývajú na pozíciu Smeru. Od začiatku sa hovorí, že v pozadí Smeru stoja čudní ľudia, oligarchovia, Široký, Brhel a podobne. Ako máme vnímať stranu s takýmto typom zázemia?
Ako vnímate našich vlajkonosičov demokracie, napríklad druhú Dzurindovu vládu?
.strašne sme ich kritizovali, ľudí ako Palacka sme pomenúvali.
Ja nepovažujem privatizáciu za neslušné slovo, niekedy môže mať svoj ekonomický význam. No pozrite sa na výsledky privatizácie druhej Dzurindovej vlády, na výsledky privatizácie Slovenských elektrární, na zmluvu, ktorá bola uzatvorená s Deutsche Telekom pri predaji Slovenských telekomunikácií, ktorá nám dnes bráni rozumne narábať s podielom štátu. To boli chybné rozhodnutia s fatálnymi majetkovými dôsledkami pre krajinu. Vidím do strany Smer, mám dosť vysoké stranícke postavenie aj postavenie vo vláde a odmietam takéto zjednodušené nazeranie a popieram, že by ľudia, ktorých ste menovali, mali nejaký vplyv na fungovanie rezortov či vlády a vstupovali do ich rozhodovania.
.nehovoríme, že oni riadia Smer. Ale že profitujú z jeho fungovania, keďže stáli pri jeho začiatku.
Aj naším rozhodnutím sú všetky výsledky hospodárenia firiem aj týchto ľudí verejne prístupné a aj vy si môžete pozrieť, ako zarábajú.
.to teraz máme po jednom rozoberať mýtny tender, diaľnice a podobné prípady?
Vnímam to ako démonizáciu. Dávam si pozor, aby nedošlo k nejakému prekríženiu týchto ľudí s mojím fungovaním, ale tiež je pravda, že tých ľudí poznám. Prišiel som z biznisu, poznám mnohých aj odtiaľ – sme jedna generácia. S niektorými sme boli spolužiaci. Ale to neznamená, že mali alebo majú na mňa vplyv.
.nejde o to, či ich poznáte. Ale o to, že profitujú zo Smeru vo vláde.
To sa môžeme baviť aj o finančných skupinách a rozličných ďalších produktoch džungľového kapitalizmu z deväťdesiatych rokov, kde boli nejakí víťazi a porazení, hoci sa nám ten výsledok nepáči a tiež tvrdím, že ich pôsobenie je škodlivé. Ak axiomaticky predpokladáte, že Smer je prepojený s oligarchami, tak je to démonizovanie.
.hovoríte, že to tak nie je?
Nekontrolujem pero ostatným ministrom, nevidím do ich kuchyne. Za seba môžem povedať, že to tak určite nie je. A ani som nebol pri žiadnom rozhodnutí, ktoré by takto nahralo niekomu v rozpore so zákonom či inými pravidlami.
.náš minister financií hovorí, že sa nedeje nič také, ako že oligarchovia profitujú z tejto vlády. To znie rozprávkovo.
Slovenskí oligarchovia, tak ako aj akýkoľvek iný investor či podnikateľ, profitujú z podnikateľského prostredia takého, ako je nastavené.
.ale veď žijeme v reálnom svete, vnímame, čo sa deje. Keby nám toto tvrdil Mikloš, tiež by sme mu neverili.
Hovorme v prítomnom čase. V prítomnom čase sú pomery vysoko štandardizované, každý sa každému pozerá na prsty, miera verejnej kontroly je oveľa väčšia ako v minulosti, precitlivenosť je po Gorile vysoká, my všetci sme sa už posunuli.
.v úplnom rozpore s tým je, že len nedávno musel odstúpiť Pavol Paška. Ak by to bolo, ako hovoríte, tak také veci by sa ani nediali.
Ja nehovorím, že žijeme v slnečnom štáte a ešte dlho to tak nebude, pretože takých štátov na svete veľa niet. Keď je reč o Pavlovi Paškovi, chcem vyvrátiť legendy o tom, že bol stiahnutý či odvolaný, bolo to jeho vlastné rozhodnutie. Všetci podceňujete zmysel pre tímovú hru v Smere. Na tomto podceňovaní si už mnoho našich oponentov vylámalo zuby. Podceňujete našu reflexiu o tom, čo sa dá a nedá ustáť. Pavol Paška sa rozhodol sám a oznámil nám svoje rozhodnutie. A neurobil to na základe argumentov či dôkazov, ale na základe emócie, ktorá vznikla. Následné vyšetrovanie ukázalo, že ani to CT zďaleka nebolo také predražené, ako sa tvrdilo. Došlo tam k iným pochybeniam, ale nie k takému primitívnemu predraženiu, o akom sa písalo v médiách.
.pavol Paška je mimoriadne sebavedomý človek na to, aby odchádzal, ak by to voči nemu bolo nespravodlivé.
Ja vám môžem povedať, že som bol pri tom, keď sa rozhodoval a že následné šetrenie nepreukázalo predraženie, aké sa tomu pripisovalo.
.roky sa hovorí, aké má Pavol Paška postavenie v zdravotníctve. To, že sa potom objaví nejaké CT, alebo že meno jeho synovca sa spája s obstarávaniami v štátnej nemocnici na východnom Slovensku, to len zapadá do toho obrazu. Povedať, že to bolo len na základe emócie, sa vymyká realite. To sa nedá brať tak, že to sú len také jednotlivosti a inak sú to super chalani.
V rezorte zdravotníctva dochádza po dvadsiatich rokoch k zásadným opatreniam, k porovnávaniu cien, ktoré fungujú v nemocniciach. Je to veľká zmena a naozaj sa vďaka tomu môže stať, že nemocnice prestanú tvoriť dlhy.
.zatiaľ to vyzerá presne opačne, rast dlhu nemocníc pokračuje rýchlym tempom.
To nie je fér voči Zuzane Zvolenskej. Ona doviedla mnoho nemocníc k lepšiemu hospodáreniu. Problémom zostáva najmä bratislavská fakultná nemocnica, receptom je stavba novej nemocnice. Máte pocit, že za predchádzajúcich vlád nemocnice hospodárili lepšie? Máme za sebou niekoľko oddlžovaní nemocníc. To boli tiež veľmi zaujímavé prípady, kde sa premleli stovky miliónov eur. Vnímame, že je to komplexný problém, že to súvisí aj s fungovaním súkromných zdravotných poisťovní, štátnej poisťovne, siete nemocníc či farmabiznisom. A robíme konkrétne veci. Pripravujeme systém, v ktorom sa budú dať porovnávať nákupy nemocníc, teda referencovať ceny, aby bolo jasné, kde dochádza k únikom.
.sedem rokov fungujete vo vedení štátu i strany. Asi to ani nie je vždy príjemný život byť ministrom. Vy ste po siedmich rokoch už opotrebovaný, alebo vám to príde ešte stále dosť zaujímavé na to, aby ste pokračovali aj ďalej, ako to bude možné?
Ako podpredseda strany, samozrejme, pôjdem do ďalších volieb, aby som obhájil výsledky a pomohol strane. Všetko ostatné bude záležať od výsledkov. Nemyslím si, že budem v politike do penzie. Viem si úplne živo predstaviť, že sa vrátim do civilu, ako to voláme. Pre mňa je akurát dôležité, aby ten, kto príde po mne, mohol dokončiť tú cestu k vyrovnaným verejným financiám.
.a osobné rozhodnutie?
Z tohto obdobia som už dosť unavený. Vedel by som si predstaviť pokračovanie v pokojnejších časoch. Nechcem, aby ma niekto ľutoval, ale toto je najzložitejšie obdobie z pohľadu verejných financií, akým eurozóna i naša krajina prechádza. Najväčšiu únavu cítim z nestability a ťažkej vypočítateľnosti. Hoci si myslím, že našou úlohou je ukazovať ľuďom, že z najhoršieho sme už vonku a že sa hýbeme na trajektórii rastu. Škoda, že sa občas správame masochisticky a predbiehame sa v tom, kto to vidí černejšie. To nás potom ovplyvňuje.
.v čom vás politika zmenila? V dobrom i v zlom.
Strašne veľa som sa naučil o fungovaní štátu, tu sa učíte každý deň, už aj tým, že dianie zdieľate s inými ľuďmi a ja sa obklopujem múdrejšími ľuďmi. Politika mi však vzala komfort anonymity a súkromia. Ja sa nevyžívam v tom, keď ma niekto spoznáva. Preto som rád, keď je teraz zima a môžem nosiť hlboko nasadenú čiapku.
Peter Kažimír/
Narodil sa v roku 1968, je podpredsedom vlády a ministrom financií a podpredsedom strany Smer-SD. Pôsobí už v druhej vláde, za prvej vlády Roberta Fica pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve financií, kde sa venoval najmä rozpočtu. K strane Smer sa dostal, keď Robert Fico zlučovaním menších ľavicových strán vytváral silnú sociálnodemokratickú stranu. Pochádza z Košíc, vyštudoval Obchodnú fakultu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Po nej sa ako asistent venoval daňovému poradenstvu v komerčnoprávnej kancelárií. V súkromnom sektore pôsobil aj tesne pred štartom svojej politickej kariéry v roku 2006. Bol členom správnej rady Doplnkovej dôchodkovej poisťovne (DDP) Credit Suisse Life & Pensions, bol štatutárom či spolumajiteľom viacerých firiem.
Z hľadiska politiky to bude šibnutý rok, politická scéna, najmä pravá časť, je v dezolátnom stave. Nebude to jednoduché, každé zakopnutie sa bude počítať. Ale rozpočtovo je to pre nás štandardná úloha. Je známe, že v lete sme prijali balíček, ktorý časť spektra volá rozdávanie, my to voláme podiel na dobrom vládnutí, prijali sme napríklad nižšie odvody pre časť zamestnancov. Aj s tým balíčkom však všetky limity, ktoré nás viažu, splníme. Žiadne excesy nepredpokladám, ale som dosť skúsený, aby som sa na veci díval opatrne.
.politici pred voľbami všade vo svete výdavky nafukujú. Rozdávanie či podiel na výsledkoch vlády, ako to nazývate, musí niekto kompenzovať. Budú to živnostníci, podnikatelia. Minister financií je s tým ok?
Som ok s tým, že zvyšujeme efektivitu výberu daní, najmä po zmenách vo finančnej správe. Možno narážate na to, že v minulom roku sme mali výrazne vyššie príjmy od podnikateľov, ako sme rozpočtovali, aj nás to prekvapilo. Neoptimalizovalo sa toľko, koľko sme čakali.
.ale zaťažili ste živnostníkov či firmy.
Pri živnostníkoch sa zdá, že stále vedia pružne riešiť svoje daňovo-odvodové zaťaženie, príjmy ani po zmenách nenarástli. Vyššia záťaž pre živnostníkov bola potrebná pre deformáciu na trhu, keď oproti zamestnancom mali menšie zaťaženie. Bol to pozostatok z obdobia, keď sme podporovali samozamestnávanie, ale časom to zdegenerovalo. Nebolo to myslené na doktorov práv a advokátov či vynútených živnostníkov, ktorí robia vo firmách. Najsofistikovanejší ľudia sa zmenili na jednoosobové eseročky, dohody sú zasa československý atavizmus, bolo potrebné to upraviť.
.napriek tomu sa náš trh práce nedal považovať že výnimočne flexibilný, skôr naopak.
To je iný problém, že part time džoby tu veľmi nefungujú. Pritom napríklad v Nemecku to bola jedna z kľúčových reforiem. Vieme, že ich rozšírenie by veľmi pomohlo napríklad matkám s malými deťmi, ja nie som zástanca takého konzervatívneho prístupu, že žena musí byť s deťmi doma sedem rokov.
.ale vaše zmeny išli opačným smerom, napríklad pri zaťažení živnostníkov.
Opakujem, len sme dorovnali rozdiely v zaťažení voči zamestnancom, lebo sa to zneužívalo. Ten prístup nebol férový. Ak to zoberiem celkovo, pomer našich príjmov na HDP sa nezmenil, v tabuľkách patríme medzi krajiny s najmenším štátom v Európe.
.ale to je taká hra s číslami, je to o štruktúre HDP. Vzhľadom na to, aké máme HDP, máme malé platy, preto má štát menšie príjmy z pracovných daní a odvodov. Samotné zaťaženie príjmov z práce je porovnateľné, v niektorých skupinách aj vyššie, ako priemer EÚ.
Ale výnosy z DPH sú nižšie.
.najmä pre efektivitu výberu. Ale keď hovoríme o zaťažení práce, je nefér hovoriť, že máme nízke dane a odvody z práce, pričom to aj od vás často počúvame. Vzhľadom na HDP máme aj nezvyčajne malé platy, veľká časť nášho HDP sa vyvezie, nezostáva v tunajších vreckách. Porovnávanie voči HDP nič nehovorí.
Otvorene hovorím, že počas tohto volebného obdobia sa snažíme kyvadlo posunúť smerom k zamestnancom, pretože si myslíme, že to kyvadlo bolo mnoho rokov vychýlené inde. My ho vychyľujeme späť k zamestnancom. Časom možno skončí v rovnováhe, ale aby sme si to mohli dovoliť, potrebujeme vyrovnaný rozpočet. Potom budeme môcť prípadné prebytky oferovať v prospech zníženia daňovo-odvodového zaťaženia. Ale nie je to tak, že by sme ani v tomto smere nerobili nič. Ak sme teraz nasmerovali vyššiu odpočítateľnú položku na nízkopríjmových zamestnancov, tak to bolo presne cielené, tam nás dnes najviac päta tlačí. Možno sa to nebude páčiť všetkým zamestnancom, ale títo nízkopríjmoví sú teraz priorita, keďže oni sú najčastejšie nezamestnaní. Musíme ich dostať na trh práce, aby nežili štýlom, že nejaká tá dávka, nejaký ten nepriznaný príjem a nezáujem o riadnu prácu, pretože tá sa im neoplatí.
.veríte, že nezamestnanosť nie je aj dôsledkom vysokého zaťaženia práce?
Teoreticky s vami súhlasím, ale my nemáme na to, aby sme teraz masovo znižovali dane a odvody. A nesúhlasím s tým, že je to jediná príčina nezamestnanosti. V roku 2007 pred krízou sme mali nezamestnanosť osem percent, a nie je to len o Rómoch, tí sa na tom podieľajú dvoma percentnými bodmi. Dane a odvody z práce boli vtedy nižšie ako teraz. Napriek tomu bola nezamestnanosť vyššia.
.ale trend bol, že sa znižovala, prerušila to kríza, inak by klesala ďalej.
Veď aj dnes nám klesá. Sme pod úrovňou nezamestnanosti Radičovej vlády.
.to je také politické tvrdenie, ale nezamestnanosť tak nefunguje, že sa môže z roka na rok zmeniť podľa vlády. Dôležité je, či vládne zásahy pomáhajú, alebo škodia.
Určite nefúkame proti. Kľúčové opatrenie, teda zníženie záťaže práce pre nízkopríjmové skupiny, je v platnosti len od začiatku roka. Ide o zásadné opatrenie, počkajme si na výsledky. A nezabúdajme, že sme aj na nejakej trajektórii konsolidácie verejných financií, musíme sa správať rozpočtovo zodpovedne, to sa týka aj daní a odvodov.
.v roku 2014 to však vyzeralo tak, že konsolidačné úsilie ste nebrali vážne. To ste museli kvôli prezidentským voľbám?
Bola tam síce nejaká expanzia, ale aj s ňou si plníme ciele k vyrovnanému rozpočtu do roku 2017 či 2018. A to uvoľnenie v roku 2014 pomohlo hospodárstvu, aj vďaka tomu sme tu mali taký rast. Podarilo sa nám prestrihnúť pomyselnú pupočnú šnúru od nemeckej ekonomiky. Neboli sme už závislí len od vývoja v Nemecku, ale rástla aj domáca spotreba a súkromné investície, na čo sme dlho čakali od roku 2009. Tomu pomohol aj verejný dopyt, teda rozpočtová expanzia.
.ale bolo to kvôli prezidentským voľbám?
Ide o taktovanie konsolidácie, krajina bola už vyčerpaná. Tie výdavky pritom rozhodne neboli nafúknuté, akurát sa neprijímali ďalšie nepopulárne opatrenia. Okrem toho, v roku 2014 bolo štvoro volieb, pre nás boli dôležité aj komunálne, neviem, prečo sa sústreďujete na prezidentské.
.lebo aj Smer sa na ne sústreďoval. Keď hovoríte o samospráve, nebolo to trochu pokrytecké, keď ste nútili samosprávy, aby šetrili, hoci celkovo hospodária lepšie ako vláda aj za samosprávy.
Teraz ste advokátom samospráv.
.ale oni hospodária lepšie, akurát ste ich dusili, aby viac šetrili. Mnohé obce a mestá boli v prebytku, ale museli šetriť, pretože deficit sa ráta spoločne za celú verejnú správu.
Tu je možno namieste otázka, či tie prebytky nemajú aj preto, že majú príliš štedré príjmy. Pravda je, že samosprávy majú v rezervách niekoľko sto miliónov eur.
.lebo hospodária lepšie, banky sú na ne prísnejšie, nemôžu si dovoliť robiť také dlhy. Postoj vlády, ktorá na ne prenášala ťažobu konsolidácie, pripomínal až vydieranie.
Rozhodne odmietam slovo vydieranie.
.predseda vlády im často adresoval veľmi ostré slová, aj cez médiá.
Bola to dohoda, podpísali sme s nimi memorandum. Problém samosprávy je, že je nevypočítateľná. Ani dnes ešte nevieme, ako hospodárili v minulom roku, ale tušíme, že nafúkli výdavky viac, ako boli ich rozpočty, aby mali dobrú východiskovú pozíciu do roku 2015. Podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti nesmie verejná správa navyšovať budúci rok výdavky, čo sa týka aj samosprávy. Nám sa to nemusí páčiť, ale vláda na obce nemá priamy dosah. Ďalšia vec je, že aj obce a mestá musia spolupracovať pri konsolidácii, keďže výsledky ich hospodárenia sú integrálnou súčasťou verejných financií. Pripomínam, že v roku 2011 ten, kto zobral peniaze samosprávam, bol Ivan Mikloš.
.v minulom roku rozvírilo hladinu tvrdenie Roberta Fica, že napojenie samosprávy na vládu pomôže vymazaniu dlhu Žiliny. To je hrozný výrok, že odmením vás, keď nás budete voliť. Ako to vníma minister financií?
Minister financií tento výrok nekomentoval, pretože si prečítal uznesenie rokovania vlády, ktoré hovorí, že sa tým dlhom budeme zaoberať. Ten dlh vznikol pre automobilku Kia, podpísali sa podeň ľudia ako pán Pavol Rusko či Ján Slota. Pre mňa je však dôležitý výsledok, nakoniec k tomu v plnej miere nedošlo.
.ale ide o ten výrok, akú atmosféru to vnáša do spoločnosti. Čo ste si pri tom výroku pomysleli?
Pomyslel som si, že výsledok bude aj tak iný. Treba si pozrieť, ako tieto vzťahy fungujú a je to aj vec interpretácie. Je to vaša precitlivenosť na vytrhnuté výroky.
.my by sme si úprimne želali ľavicu, ktorá by prinášala zaujímavé reformy, alebo aspoň nápady. Od roku 1989 je tu stereotyp, že je tu časť politického spektra, ktorá niečo prináša a druhá časť, ktorá to neguje. V Smere ale nevidíme nič, čo by sa dalo nazvať reformne tvorivé. Prečo je to tak?
Spomenuli ste, že pravica a ľavica by sa mali striedať, momentálne je skôr problém v pravici. Ale ubezpečujem vás, že žiadne prehnané sebavedomie nemáme a vieme, že raz budeme vystriedaní. Smer je vo vláde sedem rokov a z toho iba dva prvé roky boli mimo krízy. Vo väčšine času vo vláde sme v búrlivom prostredí, kde sa dva razy za rok menia hospodárske trendy v Európe. Je veľmi ťažké reálne zavádzať opatrenia, ktoré niečo stoja. A nie je pravda, že sa nám nepodarili dôležité veci. Napríklad zvýšenie efektivity výberu daní je niečo, čo nielen pomáha rozpočtu, ale aj zvyšuje dôveru v dobre fungujúcu krajinu, v ktorej dobre fungujú inštitúcie. Keď sme prebrali finančnú správu, ktorá na konci predchádzajúcej vlády ľahla popolom, tak sme to museli riešiť ako prioritu, nemali sme na výber.
.ale nevidíme ani náznaky nejakých koncepcií v rezortoch ako školstvo či zdravotníctvo. Prečo to neprichádza?
Pri školstve je tých motívov niekoľko. Štruktúra financovania školstva je neuveriteľne komplikovaná, neviem, ktorý hlupák to tak navrhol. Po ďalšie, efekty z takejto reformy sa dostavia až neskôr, takže aj politická motivácia je menšia.
.ale prečo neprichádza ani koncepcia? Lebo tam bol Čaplovič? A prečo tam bol Čaplovič? To je také ťažké, ísť sa pozrieť napríklad do Fínska a snažiť sa to napodobniť? Nejde len o školstvo, ale aj o iné rezorty. Prečo ľavica nie je schopná generovať pútavé veci?
Sme a musíme byť politicky opatrní. Možno by to bolo iné, keby Smer nebol aj médiami či oponentmi dlhodobo vytláčaný do politického kúta. Ak chce Smer vládnuť, musí dosiahnuť lepší výsledok, ako iné partaje, možno musí mať až hegemóniu, aby mohol byť vo vláde, pretože inak je ostrakizovaný. To nie sú normálne pomery. Taký prístup mal možno zmysel v boji proti Mečiarovi, ale ja si vyprosím porovnávanie Smeru s Mečiarom. Z toho fragmentovania nakoniec benefitujú straničky s pochybnými úmyslami či financovaním a agendou, ktorá je len príživníctvom na boji proti Smeru. Potom strana, ktorá vyhrá voľby a má najväčšiu legitimitu byť vo vláde, vo vláde nemôže byť. To ženie k tomu, že treba maximalizovať volebný výsledok, a to nutne musí znižovať reformný potenciál. Reformy sa musia robiť so širším konsenzom. Reformy, ktoré neboli prijaté konsenzom, napríklad druhý pilier, potom nie sú stabilné.
.nie je tá ostrakizácia aj v tom, že ste s tým spomínaným Mečiarom a so Slotom išli do vlády? Tým ste odkázali, že sú pre vás prijateľní, a teda nie ste iní ako oni.
Ten typ koalície bol stigmatický, to nespochybňujem, bolo to veľmi ťažké obdobie. Ale vychádzalo z toho, čo som povedal. Hoci Smer bol víťaz volieb, musel rýchlo konať, aby predbehol iný typ koalície, ktorý sa rodil. Išlo o účasť, o to, byť alebo nebyť vo vláde. Ale odvtedy už ubehlo dvoje volieb.
.ale sú tu aj iné momenty, ktoré vplývajú na pozíciu Smeru. Od začiatku sa hovorí, že v pozadí Smeru stoja čudní ľudia, oligarchovia, Široký, Brhel a podobne. Ako máme vnímať stranu s takýmto typom zázemia?
Ako vnímate našich vlajkonosičov demokracie, napríklad druhú Dzurindovu vládu?
.strašne sme ich kritizovali, ľudí ako Palacka sme pomenúvali.
Ja nepovažujem privatizáciu za neslušné slovo, niekedy môže mať svoj ekonomický význam. No pozrite sa na výsledky privatizácie druhej Dzurindovej vlády, na výsledky privatizácie Slovenských elektrární, na zmluvu, ktorá bola uzatvorená s Deutsche Telekom pri predaji Slovenských telekomunikácií, ktorá nám dnes bráni rozumne narábať s podielom štátu. To boli chybné rozhodnutia s fatálnymi majetkovými dôsledkami pre krajinu. Vidím do strany Smer, mám dosť vysoké stranícke postavenie aj postavenie vo vláde a odmietam takéto zjednodušené nazeranie a popieram, že by ľudia, ktorých ste menovali, mali nejaký vplyv na fungovanie rezortov či vlády a vstupovali do ich rozhodovania.
.nehovoríme, že oni riadia Smer. Ale že profitujú z jeho fungovania, keďže stáli pri jeho začiatku.
Aj naším rozhodnutím sú všetky výsledky hospodárenia firiem aj týchto ľudí verejne prístupné a aj vy si môžete pozrieť, ako zarábajú.
.to teraz máme po jednom rozoberať mýtny tender, diaľnice a podobné prípady?
Vnímam to ako démonizáciu. Dávam si pozor, aby nedošlo k nejakému prekríženiu týchto ľudí s mojím fungovaním, ale tiež je pravda, že tých ľudí poznám. Prišiel som z biznisu, poznám mnohých aj odtiaľ – sme jedna generácia. S niektorými sme boli spolužiaci. Ale to neznamená, že mali alebo majú na mňa vplyv.
.nejde o to, či ich poznáte. Ale o to, že profitujú zo Smeru vo vláde.
To sa môžeme baviť aj o finančných skupinách a rozličných ďalších produktoch džungľového kapitalizmu z deväťdesiatych rokov, kde boli nejakí víťazi a porazení, hoci sa nám ten výsledok nepáči a tiež tvrdím, že ich pôsobenie je škodlivé. Ak axiomaticky predpokladáte, že Smer je prepojený s oligarchami, tak je to démonizovanie.
.hovoríte, že to tak nie je?
Nekontrolujem pero ostatným ministrom, nevidím do ich kuchyne. Za seba môžem povedať, že to tak určite nie je. A ani som nebol pri žiadnom rozhodnutí, ktoré by takto nahralo niekomu v rozpore so zákonom či inými pravidlami.
.náš minister financií hovorí, že sa nedeje nič také, ako že oligarchovia profitujú z tejto vlády. To znie rozprávkovo.
Slovenskí oligarchovia, tak ako aj akýkoľvek iný investor či podnikateľ, profitujú z podnikateľského prostredia takého, ako je nastavené.
.ale veď žijeme v reálnom svete, vnímame, čo sa deje. Keby nám toto tvrdil Mikloš, tiež by sme mu neverili.
Hovorme v prítomnom čase. V prítomnom čase sú pomery vysoko štandardizované, každý sa každému pozerá na prsty, miera verejnej kontroly je oveľa väčšia ako v minulosti, precitlivenosť je po Gorile vysoká, my všetci sme sa už posunuli.
.v úplnom rozpore s tým je, že len nedávno musel odstúpiť Pavol Paška. Ak by to bolo, ako hovoríte, tak také veci by sa ani nediali.
Ja nehovorím, že žijeme v slnečnom štáte a ešte dlho to tak nebude, pretože takých štátov na svete veľa niet. Keď je reč o Pavlovi Paškovi, chcem vyvrátiť legendy o tom, že bol stiahnutý či odvolaný, bolo to jeho vlastné rozhodnutie. Všetci podceňujete zmysel pre tímovú hru v Smere. Na tomto podceňovaní si už mnoho našich oponentov vylámalo zuby. Podceňujete našu reflexiu o tom, čo sa dá a nedá ustáť. Pavol Paška sa rozhodol sám a oznámil nám svoje rozhodnutie. A neurobil to na základe argumentov či dôkazov, ale na základe emócie, ktorá vznikla. Následné vyšetrovanie ukázalo, že ani to CT zďaleka nebolo také predražené, ako sa tvrdilo. Došlo tam k iným pochybeniam, ale nie k takému primitívnemu predraženiu, o akom sa písalo v médiách.
.pavol Paška je mimoriadne sebavedomý človek na to, aby odchádzal, ak by to voči nemu bolo nespravodlivé.
Ja vám môžem povedať, že som bol pri tom, keď sa rozhodoval a že následné šetrenie nepreukázalo predraženie, aké sa tomu pripisovalo.
.roky sa hovorí, aké má Pavol Paška postavenie v zdravotníctve. To, že sa potom objaví nejaké CT, alebo že meno jeho synovca sa spája s obstarávaniami v štátnej nemocnici na východnom Slovensku, to len zapadá do toho obrazu. Povedať, že to bolo len na základe emócie, sa vymyká realite. To sa nedá brať tak, že to sú len také jednotlivosti a inak sú to super chalani.
V rezorte zdravotníctva dochádza po dvadsiatich rokoch k zásadným opatreniam, k porovnávaniu cien, ktoré fungujú v nemocniciach. Je to veľká zmena a naozaj sa vďaka tomu môže stať, že nemocnice prestanú tvoriť dlhy.
.zatiaľ to vyzerá presne opačne, rast dlhu nemocníc pokračuje rýchlym tempom.
To nie je fér voči Zuzane Zvolenskej. Ona doviedla mnoho nemocníc k lepšiemu hospodáreniu. Problémom zostáva najmä bratislavská fakultná nemocnica, receptom je stavba novej nemocnice. Máte pocit, že za predchádzajúcich vlád nemocnice hospodárili lepšie? Máme za sebou niekoľko oddlžovaní nemocníc. To boli tiež veľmi zaujímavé prípady, kde sa premleli stovky miliónov eur. Vnímame, že je to komplexný problém, že to súvisí aj s fungovaním súkromných zdravotných poisťovní, štátnej poisťovne, siete nemocníc či farmabiznisom. A robíme konkrétne veci. Pripravujeme systém, v ktorom sa budú dať porovnávať nákupy nemocníc, teda referencovať ceny, aby bolo jasné, kde dochádza k únikom.
.sedem rokov fungujete vo vedení štátu i strany. Asi to ani nie je vždy príjemný život byť ministrom. Vy ste po siedmich rokoch už opotrebovaný, alebo vám to príde ešte stále dosť zaujímavé na to, aby ste pokračovali aj ďalej, ako to bude možné?
Ako podpredseda strany, samozrejme, pôjdem do ďalších volieb, aby som obhájil výsledky a pomohol strane. Všetko ostatné bude záležať od výsledkov. Nemyslím si, že budem v politike do penzie. Viem si úplne živo predstaviť, že sa vrátim do civilu, ako to voláme. Pre mňa je akurát dôležité, aby ten, kto príde po mne, mohol dokončiť tú cestu k vyrovnaným verejným financiám.
.a osobné rozhodnutie?
Z tohto obdobia som už dosť unavený. Vedel by som si predstaviť pokračovanie v pokojnejších časoch. Nechcem, aby ma niekto ľutoval, ale toto je najzložitejšie obdobie z pohľadu verejných financií, akým eurozóna i naša krajina prechádza. Najväčšiu únavu cítim z nestability a ťažkej vypočítateľnosti. Hoci si myslím, že našou úlohou je ukazovať ľuďom, že z najhoršieho sme už vonku a že sa hýbeme na trajektórii rastu. Škoda, že sa občas správame masochisticky a predbiehame sa v tom, kto to vidí černejšie. To nás potom ovplyvňuje.
.v čom vás politika zmenila? V dobrom i v zlom.
Strašne veľa som sa naučil o fungovaní štátu, tu sa učíte každý deň, už aj tým, že dianie zdieľate s inými ľuďmi a ja sa obklopujem múdrejšími ľuďmi. Politika mi však vzala komfort anonymity a súkromia. Ja sa nevyžívam v tom, keď ma niekto spoznáva. Preto som rád, keď je teraz zima a môžem nosiť hlboko nasadenú čiapku.
Peter Kažimír/
Narodil sa v roku 1968, je podpredsedom vlády a ministrom financií a podpredsedom strany Smer-SD. Pôsobí už v druhej vláde, za prvej vlády Roberta Fica pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve financií, kde sa venoval najmä rozpočtu. K strane Smer sa dostal, keď Robert Fico zlučovaním menších ľavicových strán vytváral silnú sociálnodemokratickú stranu. Pochádza z Košíc, vyštudoval Obchodnú fakultu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Po nej sa ako asistent venoval daňovému poradenstvu v komerčnoprávnej kancelárií. V súkromnom sektore pôsobil aj tesne pred štartom svojej politickej kariéry v roku 2006. Bol členom správnej rady Doplnkovej dôchodkovej poisťovne (DDP) Credit Suisse Life & Pensions, bol štatutárom či spolumajiteľom viacerých firiem.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.