Český týždeň Tomáša Němečka

Mitrofanov si všíma ruské reakcie a sumarizuje ich takto: „Tretia svetová sa začne ešte za nášho života, a to čoskoro. Rusko a Západ budú v tejto vojne na rovnakej strane barikády.“ Mitrofanov sucho dodáva, že myšlienka spojeného frontu proti islamizmu má jednu drobnú vadu – radikálny islam rovnako ako ruský mainstream odmietajú presne tie hodnoty, na ktorých stojí západný spôsob života. Martin Weiss nadväzuje, že prejaviť v českých médiách solidaritu s nactiutŕhačnými karikaturistami je správne, ale ako „vec našej vlastnej cti či duševnej hygieny“. Z nášho závetria je to totiž ľahké, „naša krajina je príliš bezvýznamná a málo prepojená s islamským svetom na to, aby niekomu stálo za to nás trestať“. Zato upozorňuje na situáciu francúzskych Židov: za posledné tri roky sa ich pre ohrozenie vysťahovalo 20-tisíc. Jiří Peňás uzatvára, že „nie každé rúhanie je vkusné, a nie všetky karikatúry podarené“, ale k slobode prejavu sme došli „cez krv a slzy často vynikajúcich ľudí, ku ktorým sa teraz hlásime ako k veľkým postavám našej kultúry“.
Veď práve. Po streľbe na redakciu Charlie Hebdo som myslel na fašizmus. Mussoliniho prvou spektakulárne násilnou akciou bol útok na socialistický denník Avanti 15. apríla 1919 v Miláne. Fašisti zničili tlačiarenské stroje, zanechali po sebe štyroch mŕtvych a budovu zapálili. „Avanti už neexistuje,“ volali potom pri pochode. Hitlerovou prvou okázalou operáciou na území Československa bolo zavraždenie Rudolfa Formisa 23. januára 1935 v hoteli Záhoří na Slapoch. Bývalý technický riaditeľ stuttgartského rádia odtiaľ vysielal vlastné správy do Nemecka; agenti Sicherheitsdienst prišli a zastrelili ho.
Novinármi sa to začínalo.