Tak sa hovorí odkladisku pre tých, čo nie sú schopní robiť kompromisy – módne, názorové. Dokonca taký ako on sa z nich v textoch vysmieva, a to je najhoršie spoločenské previnenie. Lyrik je pravý hiphopový básnik a ortodoxní reperi ho nemajú v láske. (Vnútrodruhová agresivita nepustí.) Textári jeho typu, tí skutoční básnici, čo netvoria účelové geometrické obrazce pre cieľovú skupinu, ale žonglujú so slovami s radosťou pre hru, provokujú poslucháča až na okraj jazykového útesu, tí sú v týchto končinách odjakživa čudákmi. (Štrpku dokonca kedysi v nejakej krčme chceli Ursiniho starí fanúšikovia zmlátiť, keď tam s ním prišiel.) Preto nemôžem prestať myslieť na vety reprezentanta Slovenskej republiky vo futbale, že ten „feťáčik“ chce vďaka nemu, Weissovi, len zvýšiť predaj svojich cédečiek, haha, pretože ten status je svojím spôsobom dokonalý. Slovensko je malá krajina, ale tu, v krčmovej potýčke, na seba narazili dva úplne iné svety. Mainstreamový, celebritný, ktorý je ako cesta na vrchol dláždená pre tých najtalentovanejších gladiátorov, ktorí naskočili do najrýchlejšieho pruhu a o ostatné sa nestarajú. A peší svet toho, kto vo vyťahanom svetri kráča proti prúdu náhliaceho sa davu a presne v duchu tuláka Kerouaca a všetkých patrónov poézie skutočnosti netúži ani trocha po postupe na spoločenskom rebríčku! Neobetuje predsa pravdu svojho nezávislého videnia vecí takých, aké sú – bez príkras a zdola – rýchlej jazde toho, kto o skutočnosti ani nechyruje.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.