Nemôže vás ovládať strach

.v našej časti sveta zažívame trend, keď sa západné vydavateľstvá vzdávajú podielov v tunajších médiách a nahrádzajú ich miestne podnikateľské skupiny, ktoré sú nezriedka vnímané kontroverzne. Je to z pohľadu amerického investigatívneho novinára hrozba?
Nepoznám úplne pozadie všetkých zainteresovaných strán. Viem len o niečom. No treba si vždy dávať pozor, keď sa veľké finančné záujmy rozhodnú rozšíriť svoj vplyv aj na médiá. Tie by sa mali usilovať o nezávislosť. Nech vaša situácia dopadne akokoľvek, želám vám, aby médiá u vás zostali slobodné, lebo to je kritická podmienka pre rozvoj slovenskej demokracie.

.na druhej strane, médiá sa v posledných rokoch nachádzajú pod dvojitým finančným tlakom jednak krízy, keď objem inzercie klesá, a súčasne internetu, ktorý si odkrajuje čoraz väčší kus reklamného koláča. Redakčné tímy sa zmenšujú. Vydavatelia si kladú otázku, či sa napríklad investícia do drahej a rizikovej investigatívy oplatí. Ako z tejto pasce von?
Rovnaký vývoj zažívame aj v USA. No je hlbokým nedorozumením na strane vydavateľov, ak sa domnievajú, že investigatíva je ohrozením ich finančnej situácie. Ľudia si tú-ktorú tlačovinu kúpia predovšetkým vtedy, ak vedia, že v nej nájdu dobre odvedenú investigatívnu robotu. Názorov a tlačových správ je dosť aj na internete a zadarmo. Do hĺbky idúce prinášanie nových informácií je hlavnou oblasťou, v ktorej sú zabehnuté médiá stále konkurencieschopné.

.ako čelí denník New York Times týmto dobovým výzvam?
Náš denník sa snaží prispôsobovať meniacemu sa prostrediu tak, ako aj všetky ostatné noviny. Masívne investujeme najmä do digitálneho žurnalizmu. V tom je budúcnosť.  

.na Slovensku je investigatíva stále ešte vo veľkej miere prácou „osamelého vlka“. Vo svete však čoraz viac do tejto oblasti preniká deľba práce. Hovorí sa, že ak darebáci spolupracujú ponad hranice štátov, mali by spolupracovať aj investigatívni novinári. Ako vidíte budúcnosť investigatívnej žurnalistiky?
V minulosti naozaj išlo do veľkej miery o prácu osamelého vlka, no s tým si do budúcnosti nevystačíte. Ja sa snažím spolupracovať s inými organizáciami. Hoci som reportérom New York Times, nedávno sme spolupracovali s verejnoprávnou televíziou pri tvorbe dokumentu. Deľba práce sa prejavuje aj vnútri našej redakcie. Veľmi závisím od odboru našich novín, ktorý sa celý venuje analýze dát. Oni majú schopnosti, ktoré ja nemám. Rovnako som spolupracoval s reportérmi z iných krajín. V prípadoch, ktoré presahujú hranice štátov, vám totiž dokážu sprostredkovať znalosť miestnych podmienok, ktoré sám nemáte.     

.stáva sa, že v slovenskej kauze je prítomný medzinárodný prvok, napríklad v podobe schránkovej firmy, zaregistrovanej v USA. U nás sa veci často zahrajú dostratena. Myslíte, že by tu medzinárodná spolupráca médií mohla pomôcť?
Myslím, že je dobrý nápad, ak médiá v krajinách, kde je tradícia investigatívneho novinárstva bohatšia, nejakým spôsobom pomôžu médiám, ktoré sú v tom relatívne nové, aby sa veci hýbali.

.odkiaľ dostávate tipy na témy? Kto sú väčšinou vaše zdroje?
Načúvam komukoľvek, pokiaľ má spoľahlivú informáciu. Prichádzajú z rôznych strán – zvnútra firiem, z vlády, z mimovládnych organizácií. Kdekoľvek ľudia majú svedomie a sú svedkami vecí, ktoré sa im nepáčia, dúfam, že ma oslovia. Pretože ja som v pozícii, aby som s tým niečo urobil. Samozrejme, ľudia prichádzajú aj s neprav­di­vými informáciami, ale to je práve na novinárovi, aby to vedel odlíšiť.

.v 90. rokoch vás a televíziu, pre ktorú ste vtedy pracovali, zažaloval istý veľkovýrobca cigariet. V investigatívnej reportáži ste vtedy tvrdili, že firma zvyšuje podiel nikotínu v cigaretách. Požadovali od vás 10 miliárd dolárov. Ako ste ten proces niesli?
Bolo to ťažké obdobie môjho života. Žiadať od niekoho 10 miliárd, ktoré nemáte, len ukazovalo, aké to bolo celé smiešne. Počas tých dvoch rokov som veľa behával a venoval som sa fyzickej aktivite. Taký som bol nahnevaný. No povedal som si, že si nimi nenechám zničiť život. Napokon proces nefungoval ani ako pokus o zastrašenie. Pretože ďalší novinári boli motivovaní, aby sa lepšie prizreli na onú spoločnosť a jej praktiky.

.vaša žena je tiež investigatívna reportérka a aj ona získala Pulitzerovu cenu. Aký je život v manželstve dvoch investigatívnych novinárov?
Súťaživý. (Úsmev.) Sedí štyri stoly odo mňa, ale sotva viem, na čom robí. Prídem domov, porozprávam jej, akú tému spracúvam, potom sa spýtam, na čom robí ona, no nikdy mi nepovie.   

.nosíte prácu vždy so sebou v hlave alebo sa od nej dokážete odosobniť, keď opúšťate redakciu?
Je v mojej hlave 24 hodín. Viem síce relaxovať, no nikdy sa od svojej práce príliš nevzďaľujem. Pre mňa to totiž nie je práca. Ja si to užívam. Vnímam prácu ako druh zábavy. Prežívam vzrušenie, keď sa naháňam za nejakou informáciou a snažím sa vyskladať celý obrázok. Ženie ma pri práci zvedavosť, takže nemávam ani problém s prokrastináciou. Tá je väčšinou výsledkom nudy alebo nedostatku záujmu.   

.vyhrážali sa vám niekedy fyzicky?
Občas som bol ohrozovaný, ale vo väčšine prípadov nešlo o nič vážne.

.nekladiete si niekedy otázku, či to všetko má vôbec význam?
Samozrejme, že kladiem, ale odpoveď je jednoznačne: áno. Toto je život, ktorý som si vybral. Riziko sa nachádza v akomkoľvek podujatí a váš život nemôže byť ovládaný sústavným strachom.  

Walt Bogdanich navštívil Slovensko na pozvanie Nadácie Tatra banky.