Hľadá sa ostpolitik

„Nemyslím si, že niečo také ako Západ ešte existuje,“ povedal Michael Schaefer, nemecký veľvyslanec v Pekingu a upozornil tým na najväčší problém Nemecka – jeho vnútorný spor. Čína je momentálne pre Nemecko druhým najdôležitejším obchodným partnerom mimo EÚ. Nemecký export do Číny dosiahol v roku 2013 hodnotu 84 miliárd dolárov, Čína je už teraz najväčším exportným trhom pre Volkswagen a Mercedes-Benz S-Class, a ako dodáva k týmto číslam v svojej štúdii v najnovšom čísle Foreign Affairs Hans Kundnani, riaditeľ pre výskum v European Council on Foreign Relations a autor knihy The Paradox of German Power (2014), Čína môže čoskoro predbehnúť pozíciu USA a stať sa hlavným exportným trhom pre nemecký priemysel. Tak ako v druhej polovici 19. storočia určovali zahraničnú politiku Jej veličenstva britské obchodné kruhy, tak to dnes hrozí Nemecku. V skutočnosti práve o to prebieha zápas. Šesťdesiatštyri nemeckých prominentov nedávno varovalo pred vojnovou atmosférou a žiadalo porozumenie s Ruskom. Joe Kaeser, šéf firmy Siemens, hneď po anexii Krymu navštívil prezidenta Putina v jeho rezidencii a povedal mu, že jeho firma, ktorá investuje v Rusku 160 rokov, nedopustí, aby sa táto „krátkodobá turbulencia“ dotkla vzťahu firmy k Rusku. Podobných príkladov je viacero. Keď verejnoprávna televízia ARD v prieskume verejnej mienky zisťovala názory verejnosti, 45 percent respondentov vyhlásilo, že Nemecko má stáť po boku spojencov z NATO a EÚ, ale 49 percent žiadalo, aby Nemecko robilo mediátora medzi Západom a Ruskom. Kundnanimu to pripomenulo starú otázku o vzťahu Nemecka k Západu. Thomas Mann v roku 1918 v eseji Úvahy nepolitického človeka tvrdil, že nemecká kultúra je iná ako európska (francúzska, anglická) a je im nadradená. Je niečím medzi ruskou kultúrou a kultúrou zvyšku Európy. Takáto úvaha môže viesť k dvom externalitám, prvou bol nacizmus, druhou môže byť neutralita ako hlavný princíp zahraničnej politiky.
Z opačnej perspektívy vidí problém medzi Ukrajinou, Ruskom a Európou Brit Anatol Lieven, profesor Georgetownskej univerzity a analytik New America Foundation v svojej analýze How can the West solve its Ukraine problem?, ktorá vyšla na stránke BBC. Rusko podľa neho prestrelilo, keď sa proti vôli opozície snažilo Ukrajinu pripojiť k Eurázijskej únii. „EÚ teraz riskuje rovnakú vec, keď sa snaží pripojiť Ukrajinu k Západu bez ohľadu na ekonomickú realitu alebo ochotu európskej verejnosti znášať enormné náklady,“ píše v stroho analytickom texte. Rusko za posledné desaťročie dotovalo ukrajinskú ekonomiku niekoľkými miliardami dolárov ročne, mnohonásobne viac ako Západ. Otázkou je, píše Lieven, „či budú západné štáty ochotné platiť tieto miliardy, aby vymanili Ukrajinu z ruskej sféry vplyvu“. Rusko je pre Ukrajinu stále najväčším obchodným partnerom, navyše do Ruska vyvážajú Ukrajinci tovary, zatiaľ čo do Európy iba suroviny a poľnohospodárske produkty. A do tretice, Ukrajinci majú stále voľnosť pohybu a právo pracovať v Rusku, čo využívajú asi tri milióny z nich, teda približne trojnásobok legálne pracujúcich Ukrajincov v EÚ. Ďalšia ťažká otázka preto znie: Je Európa pripravená ponúknuť Ukrajincom právo na voľný pohyb pracovných síl v EÚ? Samozrejme, vzostup protiimigračných strán – Marine Le Penovej či britského UKIP – s tým priamo súvisí.
Lieven tvrdí, že konflikt na Ukrajine je prekážkou reforiem, aké od Kyjeva žiada Brusel. „Zosekaním dotácií a zavretím veľkej časti ukrajinského priemyslu by reformy vyhnali obyvateľstvo východnej a južnej Ukrajiny do náručia Ruska. Útok na korupciu by zničil pozíciu oligarchov v týchto regiónoch, ktoré sú pre autoritu Kyjeva kľúčové.“ Jeho záver je preto ostrý: Ukrajina nemôže byť integrovaná do západných aliancii a izolovaná od Ruska, ohrozilo by to samotnú ukrajinskú demokraciu. Pre dobro Ukrajiny treba nájsť politický kompromis s Ruskom. A to znamená tri veci: žiadne členstvo v NATO, medzinárodne garantovaná autonómia Donbasu a právne garancie pre ruskojazyčnú menšinu v celej Ukrajine. Inými slovami, splnenie ruských cieľov. Lieven má pre kritikov pripravenú otázku: „Čo všetko ste pripravení obetovať a riskovať, aby sa Ukrajina stala prozápadným a protiruským štátom?“
Diskusia o Ukrajine sa posúva. Rusku aj Ukrajine hrozí ekonomický kolaps. A to najdôležitejšie sa v istom zmysle neodohráva na rusko-ukrajinskej hranici, ale vo vnútrozemí Európy: spor o hranicu je vždy sporom o identitu. A tá je pre kontinent, ktorý sa nedokázal zhodnúť na preambule ústavy, nateraz osudovou.