Historicky sa stretneme s dvoma protichodnými pohľadmi na ľudské telo. Jeden nám ponúka antika. Ňou vyzdvihované telo je silné, vyšportované a hodné obdivu. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že pokračovatelia tejto línie sú jedinými návštevníkmi posilňovní. Jej najradikálnejšie krídlo ľahko rozpoznáme medzi bežnými cvičiacimi. Mužská verzia zvyčajne so záľubou postáva pred zrkadlom a s neskrývaným nadšením sa kochá. Nemá problém dať si dole tričko, spraviť zopár póz odpozorovaných z kulturistických súťaží a po celý čas sa úprimne zo seba tešiť. Niekto sa pôjde pozrieť na Narcisa od Clauda Lorraina do londýnskej Národnej galérie, iný si zaplatí jednorazovú vstupenku do fitka a uvidí ich hneď niekoľko naraz. Ženská obdoba je dokonale oblečená, moderné materiály nekompromisne obopínajú vyšportovanú postavu, ktorá kričí svetu, že jedna zo základných estetických kategórií – krása – stále existuje.
Prekvapivo sa tu však stretneme v hojnom počte aj s protichodným typom cvičiaceho. Zrodil sa v stredoveku, keď telo predstavovalo zmyselnosť, bolo prekážkou v ceste za vyšším cieľom a zastupovalo zlo. Títo ľudia prichádzajú cvičiť s vierou, že svet činiek je len dočasný a len čo sa zbavia nadváhy, prestanú trpieť pre obmedzenia na rodinných oslavách. V ich tvárach sa odzrkadľuje stredoveké utrpenie už pred vstupom. Po príchode rýchlo prebehnú okolo zrkadiel a zásadne sa dívajú opačným smerom. Ich oblečenie sa snaží maximalizovať zakrytie tela. Kým antik je polonahý a najradšej by cvičil na Adama, stredovek ma kompletnú teplákovú súpravu, pod ňou ďalšiu vrstvu oblečenia a už pri príchode sa potí, z čoho sa mimoriadne teší, lebo to mylne vníma ako vyššie znamenie, že sa zbavuje tuku. V diaľke už vidí radostný koniec – pohľad na váhu, kde digitálne číslice klesli, čo sa mu, ak si nedoplní tekutiny, aj splní.
Stredovek prišiel trpieť. Trpí pri pohľade na vyšportovaného antika, trpí pri nezmyselnom dvíhaní podivných bremien, trpí pri predstave, že príde večerná žravosť, na ktorú mrkva stačiť nebude.
K stredovekému utrpeniu majú blízko aj sadisti a masochisti. Cvičenie je ako stvorené pre masochistov. Bolesť tvorí základ. Záťaž sa musí stupňovať a s ňou aj bolesť. Telo si na záťaž nesmie zvyknúť, musí byť neustále v strehu. Svaly musí každým cvičením šokovať. Ak zvládne cvik bez dávky utrpenia, znamená to, že mu hrozí stagnácia a musí pridať váhu. Masochista hodnotí tréning podľa nasledujúceho dňa. Musí vstávať s bolesťou. Svalová horúčka je indikátor poctivosti tréningu. Ak má problém narovnať ruku a nedokáže si otvoriť dvere, je na správnej ceste. Nie je to však vždy efektívne a rozhodne neplatí – čím väčšia bolesť, tým lepšie cvičenie, to by potom znamenalo, že ľudia, ktorí prídu cvičiť po dlhšom čase, cvičia najlepšie.
Aká je funkcia sadistov? Masochisti si ich vyžadujú ako pomoc pri tréningu. Sadista je ideálny človek, ktorý masochistu presvedčí, aby sa pokúsil o váhu, ktorú určite nezvládne. Spoločnými silami potom budú bojovať o vlastné prežitie s činkou nad hlavou. Takto sa z cvičenia v posilňovni stáva aj tímový šport.
.mýty, limity a bigorexia
Na silovom tréningu by sa dala vysvetľovať schizofrénia. Každé zaručené tvrdenie má svojho rovnako nekompromisného odporcu. Z tohto pohľadu potom nikto nemôže cvičiť zle, stále sa však nájde niekto, kto nám povie, že cvičíme nesprávne a kruh sa uzatvára.
Niektoré mýty sú veľmi silné, no bez nich by tento šport ani neexistoval. Ženy majú obavu z činiek, boja sa, že po niekoľkých návštevách posilňovne sa z nich stane svalnaté monštrum, ktorému začne rásť brada. S touto túžbou, naopak, do fitka vstupujú šestnásťroční chlapci, ktorí sú po dvoch týždňoch znechutení, že im zrkadlo stále nie je malé. Ak očakávajú zázraky, navštevujú nesprávnu budovu. Cvičenie nie je cieľ, je to cesta. Každý sa nachádza v jej odlišnom úseku. Šestnásťročný chlapec nás o tri roky môže pokojne predbehnúť.
Výsledky neovplyvňuje len samotné cvičenie, možno dôležitejšia je strava a schopnosť počúvať vlastné telo. Pre začiatočníka je fascinujúce, ako sa jeho telo dokáže meniť. Nie je problém v priebehu prvého roku poctivého prístupu k cvičeniu pribrať alebo zhodiť 20 kilogramov, skôr je problém ísť okolo zrkadla a nepozrieť sa do neho s úsmevom. Zmení svoj šatník a okolie sa na neho závistlivo pozerá. Stáva sa Pygmalionom vlastného tela a uvedomuje si, čo všetko s ním dokáže spraviť. Zažíva eufóriu. Odrazu má moc nad svojím telom a nie ono nad ním. Po prvom roku sa napredovanie výrazne spomalí a čaro sa začne strácať so spoznávaním vlastných genetických limitov.
Krásnym mýtom je lokálne chudnutie. Ako typický príklad nám poslúži brucho. Nespokojný človek sa rozhodne schudnúť len v tejto oblasti. Atakuje ho množstvom cvikov a očakáva zázrak. Pri svojom úsilí minie energetickú hodnotu jednej müsli tyčinky. Nepríde ani Godot, ba ani peripetia v podobe zázraku. Chudnúť sa dá len vcelku a čo je najhoršie, problematické časti tela chudnú zvyčajne ako posledné. Pekne vytvarované brucho bude vykúpené strhanými črtami tváre a cvičenci prídu aj o časť ťažko vypracovaných svalov. Pre ženy znamená tvrdá diéta stratu objemu pŕs, čo často riešia implantátmi. Lokálne schudnúť sa dá len s pomocou liposukcie. Mužská verzia svalnatého brucha je tiež skôr výsledkom premyslenej diéty ako cvičenia. Brušné svaly máme všetci, inak by sme sa nedokázali predkloniť, ibaže ich zakrýva vrstva tuku.
Sú ľudia, ktorí veria v premenu tuku na svaly. To je nemožné, ide o dva nesúvisiace javy. Človek drží diétu a zbavuje sa tuku, to je jeden jav. A to, že mu časom cvičením narastú svaly, je zas jav druhý. V niektorých ľuďoch to vyvoláva dojem metabolického zázraku.
Aj v tejto oblasti dokázal človek vytvoriť skratku. Ilúziu svalov získa relatívne rýchlo pomocou syntholu. Je to olej, ktorý sa injekčne vstrekuje do svalov, vďaka čomu nadobudnú objem a vytvoria primeraný efekt. Ak odhliadneme od zdravotného rizika, problémom je odhad správnej miery: z ľudí sa môžu stať deformované kreatúry.
Ešte jedno nebezpečenstvo ohrozuje cvičiacich. Anorexiu pozná asi každý, existuje aj jej protipól – bigorexia. Je to porucha vnímania vlastného tela, nech ho človek akokoľvek dlho cvičí, stále nie je dosť svalnaté. Postihuje väčšinou mužov, tí nie sú spokojní so svojím výzorom, hanbia sa zaň, trávia až extrémne veľa času v posilňovni. Svoje úsilie stupňujú na úkor ostatného života, no ideál nedosiahnu, čo sa končí frustráciou, uzatvorením sa a zvýšením intenzity cvičenia.
.priestor na posilnenie
Najväčším mýtom posilňovní sú hlavohrude. Sú to obrovské tvory, ktoré majú namiesto krku zlatú reťaz, neoplývajú inteligenciou a fitká sú nimi preplnené. Nie je to pravda, stretneme sa tu s ľuďmi z rôznych sociálnych vrstiev. Jazykovedcov, ktorí by nám vysvetlili, že telo ideme posilniť a priestor na cvičenie sa má preto správne volať posilňovňa, tu zrejme nenájdeme až v takom hojnom počte, no ak budeme v prestávkach medzi sériami dávať pozor, obsah niektorých rozhovorov nás prekvapí. Pre niektorých je toto miesto aj priestorom na spoločenské stretnutia, síce nedosahuje golfovú noblesu, no aspoň sa nemusíme báť prekvapivej búrky.
Aj keď to pod strechou tak nevyzerá, je to sezónny šport. Majitelia fitnescentier žijú z našich januárových novoročných predsavzatí. Vtedy sa vyroja na všetko odhodlaní ľudia, ktorí si ako súčasť motivácie predplatia celoročnú permanentku. Druhé silné obdobie návštevnosti už nie je tak presne časovo vymedzené, rozhoduje o ňom vývoj počasia. Okrem astronomického leta existuje ešte jeho fitnescentrový predstupeň. Spôsobia ho ľudia, v ktorých blížiace sa leto prebudí horúčkovitú snahu vyzerať v plavkách dobre.
Ak sa do fitka po tomto všetkom predsa vyberiete, dám vám jednu radu: neverte ničomu, čo vraj pôjde ľahko a rýchlo. Zvyčajne je to podvod.
.autor je stredoškolský učiteľ.
Prekvapivo sa tu však stretneme v hojnom počte aj s protichodným typom cvičiaceho. Zrodil sa v stredoveku, keď telo predstavovalo zmyselnosť, bolo prekážkou v ceste za vyšším cieľom a zastupovalo zlo. Títo ľudia prichádzajú cvičiť s vierou, že svet činiek je len dočasný a len čo sa zbavia nadváhy, prestanú trpieť pre obmedzenia na rodinných oslavách. V ich tvárach sa odzrkadľuje stredoveké utrpenie už pred vstupom. Po príchode rýchlo prebehnú okolo zrkadiel a zásadne sa dívajú opačným smerom. Ich oblečenie sa snaží maximalizovať zakrytie tela. Kým antik je polonahý a najradšej by cvičil na Adama, stredovek ma kompletnú teplákovú súpravu, pod ňou ďalšiu vrstvu oblečenia a už pri príchode sa potí, z čoho sa mimoriadne teší, lebo to mylne vníma ako vyššie znamenie, že sa zbavuje tuku. V diaľke už vidí radostný koniec – pohľad na váhu, kde digitálne číslice klesli, čo sa mu, ak si nedoplní tekutiny, aj splní.
Stredovek prišiel trpieť. Trpí pri pohľade na vyšportovaného antika, trpí pri nezmyselnom dvíhaní podivných bremien, trpí pri predstave, že príde večerná žravosť, na ktorú mrkva stačiť nebude.
K stredovekému utrpeniu majú blízko aj sadisti a masochisti. Cvičenie je ako stvorené pre masochistov. Bolesť tvorí základ. Záťaž sa musí stupňovať a s ňou aj bolesť. Telo si na záťaž nesmie zvyknúť, musí byť neustále v strehu. Svaly musí každým cvičením šokovať. Ak zvládne cvik bez dávky utrpenia, znamená to, že mu hrozí stagnácia a musí pridať váhu. Masochista hodnotí tréning podľa nasledujúceho dňa. Musí vstávať s bolesťou. Svalová horúčka je indikátor poctivosti tréningu. Ak má problém narovnať ruku a nedokáže si otvoriť dvere, je na správnej ceste. Nie je to však vždy efektívne a rozhodne neplatí – čím väčšia bolesť, tým lepšie cvičenie, to by potom znamenalo, že ľudia, ktorí prídu cvičiť po dlhšom čase, cvičia najlepšie.
Aká je funkcia sadistov? Masochisti si ich vyžadujú ako pomoc pri tréningu. Sadista je ideálny človek, ktorý masochistu presvedčí, aby sa pokúsil o váhu, ktorú určite nezvládne. Spoločnými silami potom budú bojovať o vlastné prežitie s činkou nad hlavou. Takto sa z cvičenia v posilňovni stáva aj tímový šport.
.mýty, limity a bigorexia
Na silovom tréningu by sa dala vysvetľovať schizofrénia. Každé zaručené tvrdenie má svojho rovnako nekompromisného odporcu. Z tohto pohľadu potom nikto nemôže cvičiť zle, stále sa však nájde niekto, kto nám povie, že cvičíme nesprávne a kruh sa uzatvára.
Niektoré mýty sú veľmi silné, no bez nich by tento šport ani neexistoval. Ženy majú obavu z činiek, boja sa, že po niekoľkých návštevách posilňovne sa z nich stane svalnaté monštrum, ktorému začne rásť brada. S touto túžbou, naopak, do fitka vstupujú šestnásťroční chlapci, ktorí sú po dvoch týždňoch znechutení, že im zrkadlo stále nie je malé. Ak očakávajú zázraky, navštevujú nesprávnu budovu. Cvičenie nie je cieľ, je to cesta. Každý sa nachádza v jej odlišnom úseku. Šestnásťročný chlapec nás o tri roky môže pokojne predbehnúť.
Výsledky neovplyvňuje len samotné cvičenie, možno dôležitejšia je strava a schopnosť počúvať vlastné telo. Pre začiatočníka je fascinujúce, ako sa jeho telo dokáže meniť. Nie je problém v priebehu prvého roku poctivého prístupu k cvičeniu pribrať alebo zhodiť 20 kilogramov, skôr je problém ísť okolo zrkadla a nepozrieť sa do neho s úsmevom. Zmení svoj šatník a okolie sa na neho závistlivo pozerá. Stáva sa Pygmalionom vlastného tela a uvedomuje si, čo všetko s ním dokáže spraviť. Zažíva eufóriu. Odrazu má moc nad svojím telom a nie ono nad ním. Po prvom roku sa napredovanie výrazne spomalí a čaro sa začne strácať so spoznávaním vlastných genetických limitov.
Krásnym mýtom je lokálne chudnutie. Ako typický príklad nám poslúži brucho. Nespokojný človek sa rozhodne schudnúť len v tejto oblasti. Atakuje ho množstvom cvikov a očakáva zázrak. Pri svojom úsilí minie energetickú hodnotu jednej müsli tyčinky. Nepríde ani Godot, ba ani peripetia v podobe zázraku. Chudnúť sa dá len vcelku a čo je najhoršie, problematické časti tela chudnú zvyčajne ako posledné. Pekne vytvarované brucho bude vykúpené strhanými črtami tváre a cvičenci prídu aj o časť ťažko vypracovaných svalov. Pre ženy znamená tvrdá diéta stratu objemu pŕs, čo často riešia implantátmi. Lokálne schudnúť sa dá len s pomocou liposukcie. Mužská verzia svalnatého brucha je tiež skôr výsledkom premyslenej diéty ako cvičenia. Brušné svaly máme všetci, inak by sme sa nedokázali predkloniť, ibaže ich zakrýva vrstva tuku.
Sú ľudia, ktorí veria v premenu tuku na svaly. To je nemožné, ide o dva nesúvisiace javy. Človek drží diétu a zbavuje sa tuku, to je jeden jav. A to, že mu časom cvičením narastú svaly, je zas jav druhý. V niektorých ľuďoch to vyvoláva dojem metabolického zázraku.
Aj v tejto oblasti dokázal človek vytvoriť skratku. Ilúziu svalov získa relatívne rýchlo pomocou syntholu. Je to olej, ktorý sa injekčne vstrekuje do svalov, vďaka čomu nadobudnú objem a vytvoria primeraný efekt. Ak odhliadneme od zdravotného rizika, problémom je odhad správnej miery: z ľudí sa môžu stať deformované kreatúry.
Ešte jedno nebezpečenstvo ohrozuje cvičiacich. Anorexiu pozná asi každý, existuje aj jej protipól – bigorexia. Je to porucha vnímania vlastného tela, nech ho človek akokoľvek dlho cvičí, stále nie je dosť svalnaté. Postihuje väčšinou mužov, tí nie sú spokojní so svojím výzorom, hanbia sa zaň, trávia až extrémne veľa času v posilňovni. Svoje úsilie stupňujú na úkor ostatného života, no ideál nedosiahnu, čo sa končí frustráciou, uzatvorením sa a zvýšením intenzity cvičenia.
.priestor na posilnenie
Najväčším mýtom posilňovní sú hlavohrude. Sú to obrovské tvory, ktoré majú namiesto krku zlatú reťaz, neoplývajú inteligenciou a fitká sú nimi preplnené. Nie je to pravda, stretneme sa tu s ľuďmi z rôznych sociálnych vrstiev. Jazykovedcov, ktorí by nám vysvetlili, že telo ideme posilniť a priestor na cvičenie sa má preto správne volať posilňovňa, tu zrejme nenájdeme až v takom hojnom počte, no ak budeme v prestávkach medzi sériami dávať pozor, obsah niektorých rozhovorov nás prekvapí. Pre niektorých je toto miesto aj priestorom na spoločenské stretnutia, síce nedosahuje golfovú noblesu, no aspoň sa nemusíme báť prekvapivej búrky.
Aj keď to pod strechou tak nevyzerá, je to sezónny šport. Majitelia fitnescentier žijú z našich januárových novoročných predsavzatí. Vtedy sa vyroja na všetko odhodlaní ľudia, ktorí si ako súčasť motivácie predplatia celoročnú permanentku. Druhé silné obdobie návštevnosti už nie je tak presne časovo vymedzené, rozhoduje o ňom vývoj počasia. Okrem astronomického leta existuje ešte jeho fitnescentrový predstupeň. Spôsobia ho ľudia, v ktorých blížiace sa leto prebudí horúčkovitú snahu vyzerať v plavkách dobre.
Ak sa do fitka po tomto všetkom predsa vyberiete, dám vám jednu radu: neverte ničomu, čo vraj pôjde ľahko a rýchlo. Zvyčajne je to podvod.
.autor je stredoškolský učiteľ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.