Popcorn Jura Malíčka

Konečne už aj v slovenskom prostredí vznikol seriál, ktorý sa svojimi parametrami vyrovná najlepším importovaným kúskom a necháva ďaleko za sebou čokoľvek zo seriálovej tvorby, čo tu za tie roky vzniklo. Pritom Tajné životy vznikli v produkcii verejnoprávnej RTVS, ktorá sa nemusí divákovi podkladať, jestvuje ako alternatíva, predmet divákovho výberu. Toho diváka, čo MUSÍ platiť koncesionárske poplatky vlastne za to, že sa MÔŽE dívať aj na čosi, čo nie je platené z predaja reklamného času.
Dokonalé na tom je, že Tajné životy sú seriál, v ktorého rámci by sa ten reklamný čas predával výborne. Lebo ľudia sa dívajú (druhý diel videlo pol milióna divákov, čím bola Jednotka trhovým lídrom) a čo je podstatnejšie, sú nadmieru spokojní.
Prekvapenie? Ani veľmi nie, skôr akési zadosťučinenie. Tajné životy mali vraj na stole i kompetentní ľudia z komerčných televízií a seriál odmietli, vďaka čomu aspoň vieme, že s ich kompetentnosťou to nebude až také horúce. Tajné životy sú autorský dramatický seriál, ktorého ústrednou témou je čosi dôležité, nebanálne, neľahké a nepohodlné. Osudy klientok azylového domu, žien, ktoré museli čosi ukončiť, aby mohli začať čosi nové, ale pritom nejde o emocionálne vydieračský konštrukt, postavený na ľútosti nad týranými ženami. Je to až voyeurské nahliadnutie na miesta, o ktorých existencii všetci vieme, ale vlastne ich nepoznáme. Vzťahy? Iste. Ale ozajstné vzťahy, nie ich prefabrikované, redukované, a preto predvídateľné deriváty. Zmes osvedčených hereckých seriálových nádenníkov, ktorí sa vedľa hŕstky nových tvárí vypäli znovu k skutočným hereckým výkonom. Konečne seriál naozaj o niečom. Výborné!