Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Posledné dni Auschwitzu

.tomáš Radil .časopis .klub

Presne 27. januára 1945 oslobodila Červená armáda koncentračný tábor Auschwitz. Prinášame unikátne svedectvo slovenského Žida, vtedy väzňa, o posledných dňoch tohto hrozného tábora pred oslobodením.

Posledné dni Auschwitzu Natália Ložeková / natalialozekova.sk

predpoludním nás s veľkým krikom vyhnali z nemocnice a museli sme nastúpiť k zvláštnemu apelu. Akoby prísľub slobody, ktorý sme zažívali pri úteku esesákov, bol len pekný sen, z ktorého nás opäť násilím prebudili a vrátili k hroznej skutočnosti. Do Hlavného tábora Auschwitz I vnikol zvláštny, pravdepodobne likvidačný oddiel SS. Rozostavili stráže a nechali nás nastúpiť na mieste, kde sme mali za chrbtom nejakú budovu, takže sa tadiaľ nedalo uniknúť. Pred nás sa postavila reťaz esesákov so samopalmi v ruke. A uprostred stálo asi meter vysoké pódium. To som v tábore predtým nikdy nevidel a nemal som poňatia, odkiaľ ho mohli vziať. A z toho pódia na nás mieril pohyblivý guľomet pripevnený na akejsi trojnožke, okolo ktorého stáli traja esesáci.
Okamžite mi napadlo, že to pán Horn včera s tým optimizmom prehnal. Síce správne predpokladal, že nás budú chcieť v najbližších dvoch dňoch ešte popraviť, ale hovoril tiež, že sa im to nepodarí. O tom sa teraz dalo pochybovať!

židia z prvého radu tri kroky vpred!

Celá inscenácia bola pripravená tak, že nás mohli všetkých postrieľať asi tak za štvrťhodinu. Platilo to však len pod podmienkou, že sa budeme správať pasívne! A s tým nemohli niekoľko hodín alebo dní pred príchodom Rusov počítať. Niektorí z nás by padli na zem ešte pred zásahom guľkou a schovali by sa pod zastrelených a ranených, ktorí by na nich padali. Iní by sa vrhli proti rojnici samopalníkov. Mnohí by padli, ale iní by utiekli a rozbehli sa po tábore. A na to, aby ich esesáci pochytali, pozabíjali a dobili medzi nimi živých, ležiacich pod vrstvami mŕtvych, by potrebovali príliš veľa času a úsilia, pričom ich tu na podobnú prácu bolo evidentne málo. Okrem toho by tie mŕtvoly z tábora museli niekam vyviezť a zakopať alebo nahádzať do dvoch okolitých riek, do Visly alebo Soly. To by bola pre nich príliš náročná úloha. Potrebné pracovné sily by mohli zohnať len tak, že by najskôr väčšinu z nás popravili a menšinu by prinútili mŕtvoly odtiahnuť alebo odvliecť niekam inam, aby ich v tábore nenašli Rusi. A nakoniec by ešte museli postrielať aj tie pracovné sily.
To všetko mi v rýchlosti prebehlo hlavou, samozrejme, nie preto, že by som chcel za esesákov vymýšľať, ako si majú s nami poradiť, alebo preto, že by ma tie hrôzy nejako priťahovali, ale aby som mal nejakú predstavu, čo by asi s nami mohli urobiť. Vychádzal som z predpokladu, že celé to vraždenie je pre nich výlučne technickou záležitosťou! Vedel som, že sa budú rozhodovať čisto účelovo, bez akýchkoľvek mravných ohľadov a najmä bez ohľadu na to, že koniec vojny je na spadnutie, a oni vojnu prehrajú. Ak by to boli schopní urobiť v čase, ktorý majú k dispozícii, tak nás zabijú, a potom rovno utečú. Žiadna tretia možnosť mi v tej chvíli nenapadla. A len oni sami vedeli, koľko času im zostáva.

Pochopil som, že nenávisť k Židom je u esesákov stále ešte silnejšia ako nenávisť k ostatným antifašistom.

Ich veliteľ sa správal trochu bezradne. Azda pre tú časovú neistotu, možno preto, že boli špecialistami na iné spôsoby vraždenia, a nie na tie, ktoré s úspechom uplatňovala auschwitzká esesácka garnitúra. Najskôr predniesol nejaký prejav, ktorý som, našťastie, nepočul, pretože som stál príliš vzadu. Potom zavelil: „Židia z prvého radu tri kroky vpred!“ Ten rozkaz svedčil o tom, že chce Židov oddeliť od ostatných. Najskôr asi preto, aby ich potom nechal postrieľať. A tí, čo neboli Židia, by im potom mohli pomôcť zbaviť sa židovských mŕtvol. V tábore sa dosť často hovorilo o tom, že Nemci na východe pri hromadnom zabíjaní Židov ľahko medzi miestnym nežidovským obyvateľstvom nachádzali pomocníkov. Nemohol sa teda veliteľ toho esesáckeho zadného voja domnievať, že by sa tie skúsenosti dali využiť aj tu? Pochopil som, že nenávisť k Židom je u esesákov stále ešte silnejšia ako nenávisť k ostatným antifašistom. Pritom Židia boli skôr pasívnou obeťou nacistov, zatiaľ čo nežidovskí väzni boli väčšinou ich tvrdí a aktívni odporcovia, inak by ich nacisti nezatvárali do koncentrákov. Takže keď teraz nemôžu z rôznych dôvodov zlikvidovať všetkých, vybrali bez zaváhania na likvidáciu Židov! A to krátko pred koncom vojny! Asi sa domnievali, že s nežidovskými antifašistami by sa hádam mohli nejako dohodnúť.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite