.po masakri v Paríži istý bezpečnostný analytik povedal v našej televízii, že sa máme naučiť s tým žiť. Áno? Čo to znamená? Mám sa naučiť po arabsky, aby som mohol prosiť o milosť, keď teroristi vtrhnú do kaviarne, kde sedávam s priateľmi? Nepomohlo by mi to takisto, ako to nepomohlo moslimskému policajtovi Ahmedovi pred redakciou Charlie Hebdo.
Chodievam do kúpeľov, ktoré navštevuje veľa Arabov a izraelských Židov. Spolužitie so „zvyškom sveta“ (čím myslím najmä Nemcov, Čechov, Slovákov) funguje bez problémov, ale: som paranoidný, ak mi občas blysne hlavou, či sa pod niektorým habitom či burkou neskrýva niečo veľmi zlé, čo dostane kúpele do televíznych správ a na titulky novín? A nie pre ich liečivé účinky?
Nechcem sa učiť s tým žiť. Znamená to zmieriť sa s tým, že to existuje. Rezignovať. Chcem, aby civilizačný okruh, do ktorého patrím, proti tomu bojoval všetkými dostupnými prostriedkami. Aj za cenu toho, že dočasne obmedzí moju osobnú slobodu.
Aj ja som Charlie, pokiaľ ide o slobodu slova a o solidaritu s redakciou Charlie Hebdo, no nemám pocit, že je vhodné zosmiešňovať akékoľvek náboženstvo. Kto videl antisemitské karikatúry v tlačovinách vojnovej Slovenskej republiky, vie, o čom hovorím. Ale pozor: militantní islamisti nepotrebujú špeciálne dôvody pre svoje ohavnosti. Ich fanatizmu stačí jediná generálna „zámienka“: na svete žijú ľudia, ktorí vyznávajú inú vieru a iné hodnoty, než povoľuje islamské právo šaríja. A neušetria ani vlastných: Raif Badawi, ktorý založil internetové fórum pre politické a sociálne debaty Liberáli Saudskej Arábie, bol za to odsúdený na desať rokov väzenia a 1 000 rán bičom. Režim, ktorý mu trest vyrubil, je však humánny – Badawi si svoju tisícku vyberie na „splátky“ – každý piatok po modlitbách na verejnom priestranstve dostane 50 rán. Prvú päťdesiatku už má za sebou.
Český historik Martin Kovář sa nedávno v Lidových novinách na adresu Islamského štátu a jeho výčinov vyjadril nekompromisne: „Osobně jsem přesvědčen, že je to největší hrozba, s níž se musí Západ, ale nejen on, v současné době vypořádat. Okamžitě. Neodkladně. Dokud je čas.“
.župan Kotleba (áno, ten, ktorého podľa Fica malo vo voľbách za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja poraziť aj vrece zemiakov) to má jasné: Peniaze od zamestnancov župy na svoje vlastné účty áno, peniaze na rekonštrukciu schátraných domovov sociálnych služieb nie. Čo na tom, že k župným 200-tisícom eur by pribudli takmer 4 milióny z Bruselu? Postihnuté deti v Lučenci a mentálne postihnutí muži v Ladomerskej Vieske si môžu trhnúť nohou.
Ale to všetko je len dôsledok vlaňajšieho momentálneho mentálneho postihnutia 71 397 občanov BBSK. Účinky patogénnych baktérií sa majú testovať na malých vzorkách, jeden celý samosprávny kraj, počtom obyvateľov predstavujúci osminu Slovenska, je priveľkým laboratóriom. Čo narobíš: keď si raz hrdí potomkovia povstalcov, čo pred sedemdesiatimi rokmi so zbraňou v ruke bojovali proti nepriateľom kotlebovského razenia, dobrovoľne a bez nátlaku zvolili novodobý feudalizmus, majú ho mať a užívať si ho. Zatiaľ pán veľkomožný vyberá len po dvadsať percent z mesačnej mzdy svojich poddaných a tých, čo s platbou otáľajú, urguje vľúdny telefonát. Časom možno svoj repertoár rozšíri: neplatičov natiahne na škripec alebo zavrie do hladomorne a na ich dcéry si uplatní právo prvej noci. Pravda, len ak sú ešte panny, s čím môže byť istý problém dokonca aj v banskobystrickom samosprávnom feudalizme.
No nič: ešte necelé tri roky a v tamojšom župnom dome môže sedieť iný župan. Len aby sa nám o rok a voľačo tento hnedý nepreplazil do parlamentu...
Chodievam do kúpeľov, ktoré navštevuje veľa Arabov a izraelských Židov. Spolužitie so „zvyškom sveta“ (čím myslím najmä Nemcov, Čechov, Slovákov) funguje bez problémov, ale: som paranoidný, ak mi občas blysne hlavou, či sa pod niektorým habitom či burkou neskrýva niečo veľmi zlé, čo dostane kúpele do televíznych správ a na titulky novín? A nie pre ich liečivé účinky?
Nechcem sa učiť s tým žiť. Znamená to zmieriť sa s tým, že to existuje. Rezignovať. Chcem, aby civilizačný okruh, do ktorého patrím, proti tomu bojoval všetkými dostupnými prostriedkami. Aj za cenu toho, že dočasne obmedzí moju osobnú slobodu.
Aj ja som Charlie, pokiaľ ide o slobodu slova a o solidaritu s redakciou Charlie Hebdo, no nemám pocit, že je vhodné zosmiešňovať akékoľvek náboženstvo. Kto videl antisemitské karikatúry v tlačovinách vojnovej Slovenskej republiky, vie, o čom hovorím. Ale pozor: militantní islamisti nepotrebujú špeciálne dôvody pre svoje ohavnosti. Ich fanatizmu stačí jediná generálna „zámienka“: na svete žijú ľudia, ktorí vyznávajú inú vieru a iné hodnoty, než povoľuje islamské právo šaríja. A neušetria ani vlastných: Raif Badawi, ktorý založil internetové fórum pre politické a sociálne debaty Liberáli Saudskej Arábie, bol za to odsúdený na desať rokov väzenia a 1 000 rán bičom. Režim, ktorý mu trest vyrubil, je však humánny – Badawi si svoju tisícku vyberie na „splátky“ – každý piatok po modlitbách na verejnom priestranstve dostane 50 rán. Prvú päťdesiatku už má za sebou.
Český historik Martin Kovář sa nedávno v Lidových novinách na adresu Islamského štátu a jeho výčinov vyjadril nekompromisne: „Osobně jsem přesvědčen, že je to největší hrozba, s níž se musí Západ, ale nejen on, v současné době vypořádat. Okamžitě. Neodkladně. Dokud je čas.“
.župan Kotleba (áno, ten, ktorého podľa Fica malo vo voľbách za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja poraziť aj vrece zemiakov) to má jasné: Peniaze od zamestnancov župy na svoje vlastné účty áno, peniaze na rekonštrukciu schátraných domovov sociálnych služieb nie. Čo na tom, že k župným 200-tisícom eur by pribudli takmer 4 milióny z Bruselu? Postihnuté deti v Lučenci a mentálne postihnutí muži v Ladomerskej Vieske si môžu trhnúť nohou.
Ale to všetko je len dôsledok vlaňajšieho momentálneho mentálneho postihnutia 71 397 občanov BBSK. Účinky patogénnych baktérií sa majú testovať na malých vzorkách, jeden celý samosprávny kraj, počtom obyvateľov predstavujúci osminu Slovenska, je priveľkým laboratóriom. Čo narobíš: keď si raz hrdí potomkovia povstalcov, čo pred sedemdesiatimi rokmi so zbraňou v ruke bojovali proti nepriateľom kotlebovského razenia, dobrovoľne a bez nátlaku zvolili novodobý feudalizmus, majú ho mať a užívať si ho. Zatiaľ pán veľkomožný vyberá len po dvadsať percent z mesačnej mzdy svojich poddaných a tých, čo s platbou otáľajú, urguje vľúdny telefonát. Časom možno svoj repertoár rozšíri: neplatičov natiahne na škripec alebo zavrie do hladomorne a na ich dcéry si uplatní právo prvej noci. Pravda, len ak sú ešte panny, s čím môže byť istý problém dokonca aj v banskobystrickom samosprávnom feudalizme.
No nič: ešte necelé tri roky a v tamojšom župnom dome môže sedieť iný župan. Len aby sa nám o rok a voľačo tento hnedý nepreplazil do parlamentu...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.