„A nie je to ostrov malomocných?“ pýtajú sa turisti, keď im niekto odporúča, aby navštívili z havajských ostrovov práve ostrov Molokai. Majú na mysli ten ostrov Molokai, ktorý sa propaguje ako„skutočný Havaj, starý Havaj“, kde sa zastavil čas.
„Bol, ale už nie je,“ odpovedajú tí, ktorí sa vo veci viac orientujú. Ale vlastne stále tak trochu je. V kolónii pre malomocných žije ešte asi tridsať osôb. Len, samozrejme, o nákazlivosti tohto miesta sa už nedá hovoriť. Tak ako pri samotnom malomocenstve – alebo, ako sa dnes čoraz častejšie hovorí, Hansenovej chorobe.
.prírodné väzenie
V roku 1946 bol vynájdený liek, ktorý zaručil, že malomocní prestali byť infekční, a teda sa už nedali považovať za hrozbu pre zdravých. Ale až o vyše dvadsať rokov, v roku 1968, vstúpil do platnosti zákon, ktorý obyvateľom kolónie malomocných umožnil cestovať. Odvtedy ich už v kolónii nedržali násilím – a predsa si ju veľká väčšina z nich zvolila za svoj domov. Iný už totiž buď nemali, alebo ich v ňom nikto nevítal s otvorenou náručou.
A tak zostali – a s nimi zostala aj ich kolónia, s určitými podmienkami prístupná aj turistom. Tá kolónia, ktorú v roku 1865 založili po nariadení havajského kráľa Kamehamecha V., aby v nej izolovali nakazených malomocenstvom. Vznikla na mieste, ktoré vyzeralo ako stvorené na „prírodné väzenie“ – z troch strán obklopená morom, zo štvrtej vysokým pohorím. Hneď po vzniku sa stala doslova peklom na zemi, kde nebolo poriadku, zákonov či ľudskej spolupatričnosti. O niekoľko rokov prišiel misionár otec Damián a vytvoril z nej, ako hovorili malomocní, „nebo na zemi“.
.škandál otca Damiána
Na polostrove Kalaupapa, ktorý patrí k ostrovu Molokai, sa už dnes nikto nenakazí. Ibaže by sa nakazil záujmom o dejiny a osobnosti. Páter Damián bol osobnosťou kolónie malomocných, ktorej odkaz prerástol hranice ostrova a vyvolal aj kontroverzie.
Ešte v roku 1889, krátko po smrti otca Damiána, písal miestny presbyteriánsky duchovný, reverend C. M. Hyde, v liste inému pastorovi, že ho chvály na adresu zosnulého pátra prekvapujú. „Pravda je, že to bol hrubý a špinavý chlap, tvrdohlavý a bigotný… nemal podiel na reformách a zlepšeniach, všetky boli dielom našej Rady pre zdravie…“ A na zvýšenie pikantnosti Hyde dokladá: „Nebol čistý vo vzťahoch so ženami a malomocenstvo, na ktoré umrel, by sa malo pripisovať jeho nerestiam a neopatrnosti.“
Bolo to tak? Skúmanie dokumentov a svedectiev časom dokázalo, že reverenda Hyda viedla len medzicirkevná žiarlivosť, a škandál otca Damiána spočíval skôr v tom, že svojím zápalom vyvolával u iných výčitky svedomia. To Hydovi v liste vyčítal už jeho súčasník, škótsky spisovateľ – a tiež presbyterián – Robert Louis Stevenson: „Tam, kde sme my zlyhali, a niekto iný uspel, tam, kde sme sa len prizerali, a iný zakročil, keď my sedíme a priberáme v našich elegantných vilách a do boja vstúpi prostý, neotesaný sedliak priamo pod Božím dohľadom, keď slúži postihnutým a utešuje umierajúcich a sám sa napokon nakazí a padne na tomto poli cti – vtedy sa už tento boj nedá zachrániť, ako by naznačovalo vaše nešťastné pobúrenie. Ten boj je prehratý, a naveky.“
.aloha na Molokai
Je paradox, že spochybňovanie zo strany reverenda Hyda sa objavilo po rokoch štedrej podpory, ktorú práci otca Damiána preukazovali práve viaceré protestantské cirkvi. Ale pochybnosti odvial čas a Damiánov odkaz stále prekračuje hranice denominácií.
A na čarokrásnom ostrove Molokai, kde niet reštaurácií s rýchlym občerstvením ani veľkých nákupných centier, kde sa dá pokojne prechádzať po bielych plážach bez davov turistov, uctievajú dodnes otca Damiána ako stelesnenie havajského aloha, teda láskavosti a pohostinnosti.
„Bol, ale už nie je,“ odpovedajú tí, ktorí sa vo veci viac orientujú. Ale vlastne stále tak trochu je. V kolónii pre malomocných žije ešte asi tridsať osôb. Len, samozrejme, o nákazlivosti tohto miesta sa už nedá hovoriť. Tak ako pri samotnom malomocenstve – alebo, ako sa dnes čoraz častejšie hovorí, Hansenovej chorobe.
.prírodné väzenie
V roku 1946 bol vynájdený liek, ktorý zaručil, že malomocní prestali byť infekční, a teda sa už nedali považovať za hrozbu pre zdravých. Ale až o vyše dvadsať rokov, v roku 1968, vstúpil do platnosti zákon, ktorý obyvateľom kolónie malomocných umožnil cestovať. Odvtedy ich už v kolónii nedržali násilím – a predsa si ju veľká väčšina z nich zvolila za svoj domov. Iný už totiž buď nemali, alebo ich v ňom nikto nevítal s otvorenou náručou.
A tak zostali – a s nimi zostala aj ich kolónia, s určitými podmienkami prístupná aj turistom. Tá kolónia, ktorú v roku 1865 založili po nariadení havajského kráľa Kamehamecha V., aby v nej izolovali nakazených malomocenstvom. Vznikla na mieste, ktoré vyzeralo ako stvorené na „prírodné väzenie“ – z troch strán obklopená morom, zo štvrtej vysokým pohorím. Hneď po vzniku sa stala doslova peklom na zemi, kde nebolo poriadku, zákonov či ľudskej spolupatričnosti. O niekoľko rokov prišiel misionár otec Damián a vytvoril z nej, ako hovorili malomocní, „nebo na zemi“.
.škandál otca Damiána
Na polostrove Kalaupapa, ktorý patrí k ostrovu Molokai, sa už dnes nikto nenakazí. Ibaže by sa nakazil záujmom o dejiny a osobnosti. Páter Damián bol osobnosťou kolónie malomocných, ktorej odkaz prerástol hranice ostrova a vyvolal aj kontroverzie.
Ešte v roku 1889, krátko po smrti otca Damiána, písal miestny presbyteriánsky duchovný, reverend C. M. Hyde, v liste inému pastorovi, že ho chvály na adresu zosnulého pátra prekvapujú. „Pravda je, že to bol hrubý a špinavý chlap, tvrdohlavý a bigotný… nemal podiel na reformách a zlepšeniach, všetky boli dielom našej Rady pre zdravie…“ A na zvýšenie pikantnosti Hyde dokladá: „Nebol čistý vo vzťahoch so ženami a malomocenstvo, na ktoré umrel, by sa malo pripisovať jeho nerestiam a neopatrnosti.“
Bolo to tak? Skúmanie dokumentov a svedectiev časom dokázalo, že reverenda Hyda viedla len medzicirkevná žiarlivosť, a škandál otca Damiána spočíval skôr v tom, že svojím zápalom vyvolával u iných výčitky svedomia. To Hydovi v liste vyčítal už jeho súčasník, škótsky spisovateľ – a tiež presbyterián – Robert Louis Stevenson: „Tam, kde sme my zlyhali, a niekto iný uspel, tam, kde sme sa len prizerali, a iný zakročil, keď my sedíme a priberáme v našich elegantných vilách a do boja vstúpi prostý, neotesaný sedliak priamo pod Božím dohľadom, keď slúži postihnutým a utešuje umierajúcich a sám sa napokon nakazí a padne na tomto poli cti – vtedy sa už tento boj nedá zachrániť, ako by naznačovalo vaše nešťastné pobúrenie. Ten boj je prehratý, a naveky.“
.aloha na Molokai
Je paradox, že spochybňovanie zo strany reverenda Hyda sa objavilo po rokoch štedrej podpory, ktorú práci otca Damiána preukazovali práve viaceré protestantské cirkvi. Ale pochybnosti odvial čas a Damiánov odkaz stále prekračuje hranice denominácií.
A na čarokrásnom ostrove Molokai, kde niet reštaurácií s rýchlym občerstvením ani veľkých nákupných centier, kde sa dá pokojne prechádzať po bielych plážach bez davov turistov, uctievajú dodnes otca Damiána ako stelesnenie havajského aloha, teda láskavosti a pohostinnosti.
| Otec Damián / Narodil sa v roku 1840 vo flámskej časti Belgicka ako Joseph de Veuster. Ako devätnásťročný vstúpil podľa vzoru svojho brata Augustína (Pamfila) do Kongregácie Najsvätejších Sŕdc Panny Márie a Pána Ježiša a prijal rehoľné meno Damián. Od predstaveného rehole si vyžiadal povolenie ísť na misie, v roku 1864 sa priplavil na Havajské ostrovy a bol vysvätený za kňaza. Od roku 1873 pôsobil ako duchovný a lekár v kolónii malomocných na polostrove Kalaupapa, ktorý patrí k ostrovu Molokai. V roku 1889 zomrel na následky malomocenstva. K jeho odkazu sa hlásili napríklad Mahátmá Gándhí alebo Matka Tereza, pápež Ján Pavol II. ho vyhlásil za blahoslaveného. |
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.