Mojím odborom je keramika. Nie, to nie je ľudovoumelecký koníček, ale vážna veda, popri keramike, čo sa robí z vykopanej hliny, existujú pokročilé materiály. Syntetizujeme ich v laboratóriách, sú vhodné do rôznych extrémnych podmienok, napríklad do vesmíru. Už neučím, ale mal som to veľmi rád. Učiť je oblažujúce, už len preto, že sa stretávate s mladými ľuďmi. Keď hovoríte študentovi veci, pri ktorých máte pocit, že ich máte jasné sformulované, a ten sa sedemnásťkrát opýta, prečo, zrazu zistíte, že až také jasné to nie je ani pre vás. Je to taký iteračný proces.
Analytická myseľ je v niektorých veciach na prekážku. Keď sa povedzme chcem vzletne vyjadriť, napísať prejav, sú to len suché krátke vety, čo na isté príležitosti nie je dobré. Na škole nás viedli k tomu, že každá veta má svoju pravdivostnú nespochybniteľnú hodnotu, v každom momente musím vedieť na prečo povedať lebo. V odbornom texte nemôžem fantazírovať alebo filozofovať. Pri rozhovore s ľuďmi z iného sveta to vedie k nepochopeniu, nerozumiem, o čom hovoria, ak to nemá logickú nadväznosť.
Bývam v maďarskej obci Bodíky. Sú tam veľmi milí ľudia, a je veľká výhoda, že neviem po maďarsky. Keď kosím trávnik, nevyrušuje ma hlasný rozhovor susedov, nevchádzajú do mojich myšlienok. Za tri hodiny tlačenia kosačky preberiem veľa podstatných vecí. Mám do práce 48 kilometrov, ale je to výhodné, za Danubianou sa končí môj profesionálny svet a začnem rozmýšľať o tom, ako mi kvitnú marhule v sade. Je to aj drahé, ale oveľa lepšie ako platiť lekárov. V mladosti som nemal vzťah k záhrade, ale teraz som sa úplne zmenil, nasadil som tri klíčky papriky a každý deň som sa chodil kukať, ako rastú.
Od vysokej školy hrávam basketbal s rovnakou partiou. Nech nosím v hlave ľubovoľný problém, počas tej hodiny a pol, čo trvá zápas, existuje pre mňa iba tá oranžová lopta. Hlava, keď má problém, sa ťažko vypína, ale hra to dokáže. Nehrávame žiadnu ligu, ale chodíme na čs. turnaje starých pánov, čo je úžasné.
V nakupovaní som suchár. Jedine, keď vidím dobré víno a je v zľave, napriek tomu, že žiadne nepotrebujem, donesiem domov aj dve škatue. Načo ti to je, pýta sa žena. Bola dobrá cena! Idem po výhodnom podiele kvalita/cena. Mám rád dobré jedlo, aj rád varím, slovenskú kuchyňu, najmä polievky, fazuľovú, kapustovú, dobrú rybaciu, ako robí moja mama. Na päťdesiatku som dostal udice a rybársky lístok, tri roky som chodil na ryby a nechytil som nič. Odkedy na ryby nechodím, mám ich stále, nosia mi ich susedia. Kúpil som si veľký kotlík, halászlé varím vonku.
Čím som starší, tým som činorodejší. Ale možno som len menej efektívny, možno som len pomalší. Víkend mi je krátky, aj týždeň, neviem nič stihnúť. Cez týždeň sa neviem zobudiť, nerád vstávam, ale keď ide sobota a teším sa, že sa konečne vyspím, o siedmej som hore.
Katastrofa sa môže časom ukázať ako dobrá vec. Bol som dobrý žiak, jednotkár, ale neprijali ma na elitné gymnázium, musel som ísť do Petržalky, čo bol koniec sveta, bol som zúfalý. Po polroku, keď som mal možnosť prestúpiť na lepšiu školu, už som nikam nechcel ísť, cítil som sa tam vynikajúco. A aj keď škola nemala v tom čase extrémnu úroveň, mali sme dobrého fyzikára a kvôli nemu som išiel študovať fyziku. Takýchto situácii som v živote zažil veľa.
Analytická myseľ je v niektorých veciach na prekážku. Keď sa povedzme chcem vzletne vyjadriť, napísať prejav, sú to len suché krátke vety, čo na isté príležitosti nie je dobré. Na škole nás viedli k tomu, že každá veta má svoju pravdivostnú nespochybniteľnú hodnotu, v každom momente musím vedieť na prečo povedať lebo. V odbornom texte nemôžem fantazírovať alebo filozofovať. Pri rozhovore s ľuďmi z iného sveta to vedie k nepochopeniu, nerozumiem, o čom hovoria, ak to nemá logickú nadväznosť.
Bývam v maďarskej obci Bodíky. Sú tam veľmi milí ľudia, a je veľká výhoda, že neviem po maďarsky. Keď kosím trávnik, nevyrušuje ma hlasný rozhovor susedov, nevchádzajú do mojich myšlienok. Za tri hodiny tlačenia kosačky preberiem veľa podstatných vecí. Mám do práce 48 kilometrov, ale je to výhodné, za Danubianou sa končí môj profesionálny svet a začnem rozmýšľať o tom, ako mi kvitnú marhule v sade. Je to aj drahé, ale oveľa lepšie ako platiť lekárov. V mladosti som nemal vzťah k záhrade, ale teraz som sa úplne zmenil, nasadil som tri klíčky papriky a každý deň som sa chodil kukať, ako rastú.
Od vysokej školy hrávam basketbal s rovnakou partiou. Nech nosím v hlave ľubovoľný problém, počas tej hodiny a pol, čo trvá zápas, existuje pre mňa iba tá oranžová lopta. Hlava, keď má problém, sa ťažko vypína, ale hra to dokáže. Nehrávame žiadnu ligu, ale chodíme na čs. turnaje starých pánov, čo je úžasné.
V nakupovaní som suchár. Jedine, keď vidím dobré víno a je v zľave, napriek tomu, že žiadne nepotrebujem, donesiem domov aj dve škatue. Načo ti to je, pýta sa žena. Bola dobrá cena! Idem po výhodnom podiele kvalita/cena. Mám rád dobré jedlo, aj rád varím, slovenskú kuchyňu, najmä polievky, fazuľovú, kapustovú, dobrú rybaciu, ako robí moja mama. Na päťdesiatku som dostal udice a rybársky lístok, tri roky som chodil na ryby a nechytil som nič. Odkedy na ryby nechodím, mám ich stále, nosia mi ich susedia. Kúpil som si veľký kotlík, halászlé varím vonku.
Čím som starší, tým som činorodejší. Ale možno som len menej efektívny, možno som len pomalší. Víkend mi je krátky, aj týždeň, neviem nič stihnúť. Cez týždeň sa neviem zobudiť, nerád vstávam, ale keď ide sobota a teším sa, že sa konečne vyspím, o siedmej som hore.
Katastrofa sa môže časom ukázať ako dobrá vec. Bol som dobrý žiak, jednotkár, ale neprijali ma na elitné gymnázium, musel som ísť do Petržalky, čo bol koniec sveta, bol som zúfalý. Po polroku, keď som mal možnosť prestúpiť na lepšiu školu, už som nikam nechcel ísť, cítil som sa tam vynikajúco. A aj keď škola nemala v tom čase extrémnu úroveň, mali sme dobrého fyzikára a kvôli nemu som išiel študovať fyziku. Takýchto situácii som v živote zažil veľa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.