Edwyn Collins. Toto meno sa pamätníkom vybaví v súvislosti s jeho najväčším hitom A Girl Like You z roku 1994. V skutočnosti sa jeho kariéra začala už koncom 70. rokov v časoch punku, keď založil svoju prvú skupinu Nu-Sonics. Jej rozpad nakoniec inicioval vznik novej kapely Orange Juice, ktorá sa začiatkom osemdesiatych rokov presadila na britskej indie scéne. Zaznamenala síce len jeden hit Rip it Up, no stihla nahrať štyri radové albumy, ktoré sú dnes vzorom hipsterských skupín.
Kapela sa v polovici 80. rokov rozpadla a Edwyn, ktorý mal problémy vyjsť s ľuďmi okolo seba, sa nakoniec rozhodol pre sólovú dráhu. Po dvoch sólových albumoch si Collins postavil svoje vlastné štúdio, kde nakoniec nahral tretí sólový album Gorgeous George (1994), obsahujúci singel A Girl Like You. Bol to retrohit, ktorý v čase nastupujúceho britpopu slávil obrovský úspech nielen v Európe, ale aj na v Amerike. Collins tento úspech už nikdy nezopakoval, ďalším albumom I'm Not Following You sa vrátil do starých koľají – opäť to bol spevák na kraji medzi stredným prúdom a alternatívou, ktorý nahrával pre svojich lojálnych fanúšikov.
.štyri slová
Počas nahrávania štvrtého albumu sa začal sťažovať na bolesti hlavy, bral aj osem tabletiek denne, no migréna vôbec neustupovala. Vo februári 2005 mal namierené do štúdií BBC, no krátko pred odchodom rozhovor zrušil. Pôvodne si myslel, že príčinou bolestí bola otrava jedlom, no o dva dni neskôr už ležal v londýnskej nemocnici. Jeho telo zasiahla mozgová porážka, ktorá ho úplne paralyzovala.
Situácia sa ešte zhoršila po ďalšom krvácaní do mozgu, po ktorom spevák upadol do kómy. Lekári odkazovali rodine, že majú rátať s tou najhoršou možnosťou, no rozhodli sa to risknúť a operovali ho. Bol to zázrak, keď niekoľko dní po operácii otvoril oči, ale vôbec nemal vyhraté. Jeho pamäť bola úplne vymazaná, nevedel chodiť ani rozprávať, keďže porážka mu výrazným spôsobom zasiahla rečové centrum v mozgu.
Na začiatku vedel povedať len štyri slová/frázy – „áno", „nie", „Grace Maxwell" (meno svojej ženy a manažérky) a „Možnosti sú nekonečné." Podľa tejto vety nakoniec pomenoval aj minuloročný dokumentárny film o jeho návrate do života. Keď sa ho pýtali, prečo práve táto veta, povedal, že nevie – jednoducho sa mu objavila v hlave.
Nasledujúcich šesť mesiacov strávil Edwyn v nemocnici, kde začal chodiť na rôzne rehabilitačné programy. Musel sa znovu naučiť čítať a písať, no s tým, že sa vráti k hudbe, sa najprv rozlúčil. Porážka mu znehybnila pravú ruku a pravú nohu, čo mu dodnes robí problém pri chôdzi.
Najmä tá ruka ho mrzela, pretože prišiel o možnosť hrať na gitare, no Collins cítil, že nič nie je prehraté. Jeho stav sa každým dňom zlepšoval. Rok po mozgovej príhode sa opäť naučil kresliť, nehybnú pravú ruku vymenil za ľavú a robil to tak dobre ako pred porážkou. Collins mal byť totiž pôvodne výtvarníkom, kým sa nevydal na dráhu hudobníka.
V roku 2007 napísal aj novú pesničku Searching For The Truth, s ktorou mu pomohla jeho žena tým, že zatiaľ čo Edwyn spieval a ľavou rukou menil akordy na hmatníku, Grace, sediac vedľa neho, mu brnkala po strunách.
.nové „ja“
V rámci terapie sa rozhodol, že dokončí album, na ktorom začal pracovať pred porážkou. Home Again vyšiel v roku 2007, no všetky piesne vznikli, keď bol Collins ešte zdravý. V Edwynovej hlave sa začali objavovať nové nápady, melódie, slová, ktoré si začal nahrávať na diktafón alebo si ich jednou rukou hral na klavíri.
Edwyn zostavil tím svojich stálych spolupracovníkov, medzi ktorými nechýbal ani bývalý člen Sex Pistols a bubeník Paul Cook a pustil sa do nahrávania ďalšieho albumu.
Na začiatku to chcelo istú dávku trpezlivosti, ale výsledky sa začali rýchlo dostavovať. V rámci skladania nastal zásadný zvrat v tom, že porážka ho síce pripravila o možnosť hrať sa so slovami, ako to robil predtým (Collins bol pôvodne známy ako lingvista, pracujúci s anglickým jazykom na vysokej úrovni), no toto obmedzenie sa nakoniec ukázalo ako prospešné. Spevák hovorí, že sa dnes snaží ísť rovno k veci – jeho pesničky sú jednoduchšie, priame, svižnejšie, čo jeho hudbe dalo úplne novú kvalitu, ktorá nebola v jeho predošlej tvorbe.
V roku 2010 mu vyšiel ďalší radový album Loosing Sleep. Obal albumu tvoria kresby rôznych druhov vtákov. Tieto kresby sú také dokonalé a krásne, že vôbec nevidno, že ich nakreslil postihnutý človek. O tri roky neskôr Edwyn nahral ďalší sólový album Understated, ktorý vyšiel na jeho značke AED Records a ten len potvrdil, že to so svojím návratom myslí vážne. Na tomto albume si prvýkrát od roku 2005 zahral na gitare.
Edwyn Collins dnes žije so svojím synom a ženou Grace, bez ktorej by svoj boj nad chorobou nikdy nevyhral, striedavo v Londýne a v škótskom rybárskom mestečku Helmsdale, kde jeho predkovia v 19. storočí postavili nádherný kamenný dom. Tam sa odohráva aj dokumentárny film The Possibilities Are Endless, ktorý opisuje, ako Edwyn našiel svoje nové „ja“. Aj keď dodnes chodí len s paličkou a niekedy ťažko hľadá tie správne slová, nie je na ňom vidno ani zrnko žiadneho prehnaného sentimentu za svojou minulosťou. Film je príbehom o jeho znovuzrodení, silnom pute lásky, nákazlivom anglickom humore a krásnych piesňach.
Kapela sa v polovici 80. rokov rozpadla a Edwyn, ktorý mal problémy vyjsť s ľuďmi okolo seba, sa nakoniec rozhodol pre sólovú dráhu. Po dvoch sólových albumoch si Collins postavil svoje vlastné štúdio, kde nakoniec nahral tretí sólový album Gorgeous George (1994), obsahujúci singel A Girl Like You. Bol to retrohit, ktorý v čase nastupujúceho britpopu slávil obrovský úspech nielen v Európe, ale aj na v Amerike. Collins tento úspech už nikdy nezopakoval, ďalším albumom I'm Not Following You sa vrátil do starých koľají – opäť to bol spevák na kraji medzi stredným prúdom a alternatívou, ktorý nahrával pre svojich lojálnych fanúšikov.
.štyri slová
Počas nahrávania štvrtého albumu sa začal sťažovať na bolesti hlavy, bral aj osem tabletiek denne, no migréna vôbec neustupovala. Vo februári 2005 mal namierené do štúdií BBC, no krátko pred odchodom rozhovor zrušil. Pôvodne si myslel, že príčinou bolestí bola otrava jedlom, no o dva dni neskôr už ležal v londýnskej nemocnici. Jeho telo zasiahla mozgová porážka, ktorá ho úplne paralyzovala.
Situácia sa ešte zhoršila po ďalšom krvácaní do mozgu, po ktorom spevák upadol do kómy. Lekári odkazovali rodine, že majú rátať s tou najhoršou možnosťou, no rozhodli sa to risknúť a operovali ho. Bol to zázrak, keď niekoľko dní po operácii otvoril oči, ale vôbec nemal vyhraté. Jeho pamäť bola úplne vymazaná, nevedel chodiť ani rozprávať, keďže porážka mu výrazným spôsobom zasiahla rečové centrum v mozgu.
Na začiatku vedel povedať len štyri slová/frázy – „áno", „nie", „Grace Maxwell" (meno svojej ženy a manažérky) a „Možnosti sú nekonečné." Podľa tejto vety nakoniec pomenoval aj minuloročný dokumentárny film o jeho návrate do života. Keď sa ho pýtali, prečo práve táto veta, povedal, že nevie – jednoducho sa mu objavila v hlave.
Nasledujúcich šesť mesiacov strávil Edwyn v nemocnici, kde začal chodiť na rôzne rehabilitačné programy. Musel sa znovu naučiť čítať a písať, no s tým, že sa vráti k hudbe, sa najprv rozlúčil. Porážka mu znehybnila pravú ruku a pravú nohu, čo mu dodnes robí problém pri chôdzi.
Najmä tá ruka ho mrzela, pretože prišiel o možnosť hrať na gitare, no Collins cítil, že nič nie je prehraté. Jeho stav sa každým dňom zlepšoval. Rok po mozgovej príhode sa opäť naučil kresliť, nehybnú pravú ruku vymenil za ľavú a robil to tak dobre ako pred porážkou. Collins mal byť totiž pôvodne výtvarníkom, kým sa nevydal na dráhu hudobníka.
V roku 2007 napísal aj novú pesničku Searching For The Truth, s ktorou mu pomohla jeho žena tým, že zatiaľ čo Edwyn spieval a ľavou rukou menil akordy na hmatníku, Grace, sediac vedľa neho, mu brnkala po strunách.
.nové „ja“
V rámci terapie sa rozhodol, že dokončí album, na ktorom začal pracovať pred porážkou. Home Again vyšiel v roku 2007, no všetky piesne vznikli, keď bol Collins ešte zdravý. V Edwynovej hlave sa začali objavovať nové nápady, melódie, slová, ktoré si začal nahrávať na diktafón alebo si ich jednou rukou hral na klavíri.
Edwyn zostavil tím svojich stálych spolupracovníkov, medzi ktorými nechýbal ani bývalý člen Sex Pistols a bubeník Paul Cook a pustil sa do nahrávania ďalšieho albumu.
Na začiatku to chcelo istú dávku trpezlivosti, ale výsledky sa začali rýchlo dostavovať. V rámci skladania nastal zásadný zvrat v tom, že porážka ho síce pripravila o možnosť hrať sa so slovami, ako to robil predtým (Collins bol pôvodne známy ako lingvista, pracujúci s anglickým jazykom na vysokej úrovni), no toto obmedzenie sa nakoniec ukázalo ako prospešné. Spevák hovorí, že sa dnes snaží ísť rovno k veci – jeho pesničky sú jednoduchšie, priame, svižnejšie, čo jeho hudbe dalo úplne novú kvalitu, ktorá nebola v jeho predošlej tvorbe.
V roku 2010 mu vyšiel ďalší radový album Loosing Sleep. Obal albumu tvoria kresby rôznych druhov vtákov. Tieto kresby sú také dokonalé a krásne, že vôbec nevidno, že ich nakreslil postihnutý človek. O tri roky neskôr Edwyn nahral ďalší sólový album Understated, ktorý vyšiel na jeho značke AED Records a ten len potvrdil, že to so svojím návratom myslí vážne. Na tomto albume si prvýkrát od roku 2005 zahral na gitare.
Edwyn Collins dnes žije so svojím synom a ženou Grace, bez ktorej by svoj boj nad chorobou nikdy nevyhral, striedavo v Londýne a v škótskom rybárskom mestečku Helmsdale, kde jeho predkovia v 19. storočí postavili nádherný kamenný dom. Tam sa odohráva aj dokumentárny film The Possibilities Are Endless, ktorý opisuje, ako Edwyn našiel svoje nové „ja“. Aj keď dodnes chodí len s paličkou a niekedy ťažko hľadá tie správne slová, nie je na ňom vidno ani zrnko žiadneho prehnaného sentimentu za svojou minulosťou. Film je príbehom o jeho znovuzrodení, silnom pute lásky, nákazlivom anglickom humore a krásnych piesňach.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.