OPLATÍ SA ČÍTAŤ Christos Tsiolkas: Barakuda (Host, 2014)
Austrálsky autor gréckeho pôvodu vzbudil svojou sfilmovanou a oceňovanou Fackou (Man Booker Prize-longlist) veľké očakávania. Tentoraz ide o príbeh chlapca robotníckeho pôvodu, ktorého plavecký talent dostane na prominentnú školu. Jeho jediným úporným cieľom je vyhrať zlato na olympiáde v Sydney. Robí pre to všetko a keď to nevyjde, odnesú si to mnohí, najviac on sám. Barakuda je rozprávaná nelineárne, striedavo v prvej osobe. Tá je prekvapivo vecnejšia, ako tretia, ktorá je oveľa vášnivejšia. Samotný príbeh chlapca a jeho rodiny veľmi neprekvapí, prekvapivé sú skôr explicitné popisy rôznych telesných pochodov. Opäť však ide o román, ktorý vynikajúco postihuje dobu a krajinu – a to je na ňom asi najcennejšie – kde na seba naráža svet strednej triedy a robotníkov, Angličanov a Grékov, hetero a homosexuálov, ako i rôznych vierovyznaní.
.elena Akácsová
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Július Vanovič: Nova et vetera (F. R. & G., 2014)
Ide o 11 esejí a dlhý rozhovor Olega Pastiera s Júliusom Vanovičom, literárnym historikom, kritikom, esejistom, prozaikom a publicistom, v čase normalizácie proskribovaným autorom. Jeho debut Antidialógy vyšiel v roku 1968, potom nastalo „obdobie duchovnej genocídy“, a až po roku 1989 vydal takmer dve desiatky kníh. V knihe Nova et vetera Vanovič odpovedá priamo svojimi textami na Pastierovu otázku „Aká je dnes esej?“ Je skeptický, podľa neho dnes esej neexistuje a „písanie o literatúre stratilo dušu“. Zoširoka esej definuje a „pátra“ po nej v celých dejinách. Esej nazýva literárnou kráľovnou a uvádza mená veľkých esejistov z dejín slovenskej literatúry. Uvádza aj to, za akých podmienok slovenská esej ožije, „lebo z ducha poddanského čiže neslobodného a netvorivého kráľovná esej sa ešte nikdy nenarodila“. Knihu sa oplatí prečítať i pre obraz o stave kultúry od roku 1968 po súčasnosť.
.gabriela Rakúsová
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Revue svetovej literatúry 4/2014 Arabské spisovateľky
Dievčatko v novele palestínskej spisovateľky Adanije Šiblí (1974) v dôsledku závažnej ušnej infekcie najprv takmer nič nepočuje. Potom, po lekárskom zákroku, zase počuje všetko bolestivo nahlas. Spisovateľky z Libanonu, Sýrie, Kuvajtu, Egypta, Palestíny či Saudskej Arábie sú na tom podobne. Z izolácie, do ktorej ich vtesnala tradícia, sa dostávajú von a sú pri tom obdarené mimoriadnou citlivosťou. Nie sú to angažované bojovníčky, ale vnímavé spisovateľky s citom pre detail a nepatetickú poetiku. Ich hrdinky a hrdinovia sa snažia o lásku, milujú svoje deti a túžia po slobode. Niektoré z textov autoriek, ktoré pre aktuálne vydanie RSL pripravila Zuzana Gažáková, na človeka dýchnu smútkom a krásou tak silno, že musí prerušiť čítanie. V čase, keď sú takmer všetci Charlie Hebdo, je pohľad do arabského sveta zvnútra, cez manželky, matky, dcéry či zamilované mladé ženy, nesmierne dôležitý.
.jk
OPLATÍ SA POČÚVAŤ D’Angelo: Black Messiah (RCA)
„Zbabelec zomiera tisíckrát, ale vojak len raz.” Amerického speváka prebrali zo štrnásťročnej kariérnej prestávky protesty vo Fergusone. Kľúčová časť štúdiovky Black Messiah tak funguje ako politický protestsong motivujúci poslucháčov, aby neupierali zrak na jediného vodcu, ale boli všetci kolektívne tými mesiášmi z titulky albumu. Tento odkaz je oslabovaný zvodnými baladami, ktoré prerušujú tému súdržnosti sladko-horkým sentimentom. Tucet piesní sa vracia ku koreňom R&B a využíva prvky džezu, funku, gospelu a soulu, používané v umeleckom odboji černochov voči útlaku. Silným bodom nahrávky je navrstvenie spevákových falzetových vokálov do farebných harmónií, ktoré posilňujú nadľahčené, spevavé melódie a zvyšujú sugestívnosť jeho slov. Posolstvo albumu je síce univerzálne, no v spojení s D’Angelovými milostnými nárekmi a vágnym jazykom upiera pohľad skôr do minulosti, než vpred.
.tomáš Slaninka
OPLATÍ SA POČÚVAŤ The Urban Voodoo Machine: Love, Drink & Death (Gypsy Hotel)
Minulosť britskej hudobnej scény má u nás stále nedobehnuté resty. Neprenikol k nám napríklad celtic punk. Jednou z ústredných atrakcií tohto štýlu bola londýnska skupina The Pogues s pijanským spevom často potrundženého Shana MacGovana (Pohoda 2002). The Pogues majú dnes v Londýne pokračovateľov – The Urban Voodoo Machine. Tí síce nie sú keltskí, no neotesane kabaretní à la Tom Waits. Preferujú imidž „zombies“ a červeno-čierne oblečenie. Ich najnovší album Love, Drink & Death obsahuje skladby s mohutným štýlovým rozpätím od neworleánskeho i cigánskeho džezu cez punk (hosťom je protopunkový Wilko Johnson), rockabilly, country až po klezmer, tango a mnoho iných štýlov. Pridali do nich ešte i prvky hororu s komickým nádychom. Je to zábavné. Občas trošku obscénne, naivné, no v neveselom svete nepochybne potrebné.
.miroslav Potoček
Austrálsky autor gréckeho pôvodu vzbudil svojou sfilmovanou a oceňovanou Fackou (Man Booker Prize-longlist) veľké očakávania. Tentoraz ide o príbeh chlapca robotníckeho pôvodu, ktorého plavecký talent dostane na prominentnú školu. Jeho jediným úporným cieľom je vyhrať zlato na olympiáde v Sydney. Robí pre to všetko a keď to nevyjde, odnesú si to mnohí, najviac on sám. Barakuda je rozprávaná nelineárne, striedavo v prvej osobe. Tá je prekvapivo vecnejšia, ako tretia, ktorá je oveľa vášnivejšia. Samotný príbeh chlapca a jeho rodiny veľmi neprekvapí, prekvapivé sú skôr explicitné popisy rôznych telesných pochodov. Opäť však ide o román, ktorý vynikajúco postihuje dobu a krajinu – a to je na ňom asi najcennejšie – kde na seba naráža svet strednej triedy a robotníkov, Angličanov a Grékov, hetero a homosexuálov, ako i rôznych vierovyznaní.
.elena Akácsová
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Július Vanovič: Nova et vetera (F. R. & G., 2014)
Ide o 11 esejí a dlhý rozhovor Olega Pastiera s Júliusom Vanovičom, literárnym historikom, kritikom, esejistom, prozaikom a publicistom, v čase normalizácie proskribovaným autorom. Jeho debut Antidialógy vyšiel v roku 1968, potom nastalo „obdobie duchovnej genocídy“, a až po roku 1989 vydal takmer dve desiatky kníh. V knihe Nova et vetera Vanovič odpovedá priamo svojimi textami na Pastierovu otázku „Aká je dnes esej?“ Je skeptický, podľa neho dnes esej neexistuje a „písanie o literatúre stratilo dušu“. Zoširoka esej definuje a „pátra“ po nej v celých dejinách. Esej nazýva literárnou kráľovnou a uvádza mená veľkých esejistov z dejín slovenskej literatúry. Uvádza aj to, za akých podmienok slovenská esej ožije, „lebo z ducha poddanského čiže neslobodného a netvorivého kráľovná esej sa ešte nikdy nenarodila“. Knihu sa oplatí prečítať i pre obraz o stave kultúry od roku 1968 po súčasnosť.
.gabriela Rakúsová
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Revue svetovej literatúry 4/2014 Arabské spisovateľky
Dievčatko v novele palestínskej spisovateľky Adanije Šiblí (1974) v dôsledku závažnej ušnej infekcie najprv takmer nič nepočuje. Potom, po lekárskom zákroku, zase počuje všetko bolestivo nahlas. Spisovateľky z Libanonu, Sýrie, Kuvajtu, Egypta, Palestíny či Saudskej Arábie sú na tom podobne. Z izolácie, do ktorej ich vtesnala tradícia, sa dostávajú von a sú pri tom obdarené mimoriadnou citlivosťou. Nie sú to angažované bojovníčky, ale vnímavé spisovateľky s citom pre detail a nepatetickú poetiku. Ich hrdinky a hrdinovia sa snažia o lásku, milujú svoje deti a túžia po slobode. Niektoré z textov autoriek, ktoré pre aktuálne vydanie RSL pripravila Zuzana Gažáková, na človeka dýchnu smútkom a krásou tak silno, že musí prerušiť čítanie. V čase, keď sú takmer všetci Charlie Hebdo, je pohľad do arabského sveta zvnútra, cez manželky, matky, dcéry či zamilované mladé ženy, nesmierne dôležitý.
.jk
OPLATÍ SA POČÚVAŤ D’Angelo: Black Messiah (RCA)
„Zbabelec zomiera tisíckrát, ale vojak len raz.” Amerického speváka prebrali zo štrnásťročnej kariérnej prestávky protesty vo Fergusone. Kľúčová časť štúdiovky Black Messiah tak funguje ako politický protestsong motivujúci poslucháčov, aby neupierali zrak na jediného vodcu, ale boli všetci kolektívne tými mesiášmi z titulky albumu. Tento odkaz je oslabovaný zvodnými baladami, ktoré prerušujú tému súdržnosti sladko-horkým sentimentom. Tucet piesní sa vracia ku koreňom R&B a využíva prvky džezu, funku, gospelu a soulu, používané v umeleckom odboji černochov voči útlaku. Silným bodom nahrávky je navrstvenie spevákových falzetových vokálov do farebných harmónií, ktoré posilňujú nadľahčené, spevavé melódie a zvyšujú sugestívnosť jeho slov. Posolstvo albumu je síce univerzálne, no v spojení s D’Angelovými milostnými nárekmi a vágnym jazykom upiera pohľad skôr do minulosti, než vpred.
.tomáš Slaninka
OPLATÍ SA POČÚVAŤ The Urban Voodoo Machine: Love, Drink & Death (Gypsy Hotel)
Minulosť britskej hudobnej scény má u nás stále nedobehnuté resty. Neprenikol k nám napríklad celtic punk. Jednou z ústredných atrakcií tohto štýlu bola londýnska skupina The Pogues s pijanským spevom často potrundženého Shana MacGovana (Pohoda 2002). The Pogues majú dnes v Londýne pokračovateľov – The Urban Voodoo Machine. Tí síce nie sú keltskí, no neotesane kabaretní à la Tom Waits. Preferujú imidž „zombies“ a červeno-čierne oblečenie. Ich najnovší album Love, Drink & Death obsahuje skladby s mohutným štýlovým rozpätím od neworleánskeho i cigánskeho džezu cez punk (hosťom je protopunkový Wilko Johnson), rockabilly, country až po klezmer, tango a mnoho iných štýlov. Pridali do nich ešte i prvky hororu s komickým nádychom. Je to zábavné. Občas trošku obscénne, naivné, no v neveselom svete nepochybne potrebné.
.miroslav Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.