.ako vyberáte hostí vášho festivalu? Nemôže sa stať, že sa objaví zaujímavý cestovateľ, o ktorom neviete a nepozvete ho?
V tomto biznise som dvadsaťtri rokov. Nedávno som písal článok o smrti Fera Kelleho, asi najväčšieho slovenského cestovateľa. Tam som písal o tom, že v Amerike vám trvá tri telefonáty, kým sa dostanete k prezidentovi. U nás jeden. A rovnako je to pri cestovateľoch – na našich cestách sa doslova zrážame a hovoríme si, kam sa chystáme. Všetci sa navzájom poznáme.
.ako odlišujete turistu od cestovateľa?
Počas svojich ciest som často stretával turistov, ktorí si zohnali lacnú letenku a vybrali sa do sveta. Jednu skupinu som stretol nedávno, odlietali ráno v Pekingu. Keď som na nich narazil opäť večer, pýtam sa, ako to, že sú ešte tu. Oni na to, že zápcha. Neskúsený človek často neodhadne podobné veci. V Pekingu je zápcha vždy. Často tiež stretávam ľudí, ktorí ochorejú tropickými chorobami. Jednoducho nevedia.
.koľko skúseností to teda chce, aby ste si boli istý, že vy už viete?
Mám pocit, že nikdy to nebude na sto percent. Ale prešiel som už povodím rieky Ebola, prešiel som Kongo, Somálsko, Rwandu či Afganistan, všetko oblasti, ktoré sú nebezpečné nielen vojensky, ale aj medicínsky. Tvrdím, že keď ako vyštudovaný lekár poznám princíp toho, ako sa choroba dostáva do tela, viem sa jej vyhnúť. Takisto, ako keď poznám princíp konfliktu, viem sa mu vyvarovať. Samozrejme, že nie som nesmrteľný, no dávam si pozor a poznám už veľa fínt. A cítim to. Aj keď ma fascinuje inakosť našej planéty, tak vidím podobnosti medzi všetkými ľuďmi a viem povedať, kedy sú úprimní a kedy blufujú.
.nebojíte sa, že po toľkých skúsenostiach máte skôr tendenciu veci podceňovať a strácať opatrnosť?
Mám tri deti a aj preto nie som tým typom dobrodruha, ktorý by išiel na smrť. Na druhej strane, bol som veľmi ovplyvnený existencializmom, Sartrom alebo Camusom a myslím si, že najlepší reset pre človeka je, keď sa vie dostať na hranu. Keď sa dokáže vyzliecť donaha a vzdať sa všetkých statkov.
.ako dlho musíte byť doma, aby ste zatúžili dostať sa na takúto hranu?
Tá túžba je asi vrodená. A hlavne neprichádza úplne impulzívne, keďže si cesty plánujem dlho dopredu. Teraz už mám naplánovaných niekoľko výletov – na Veľkú noc idem napríklad aj s deťmi na Srí Lanku a Maledivy. Potom budem doma deň a vyrážam do Oceánie.
.podľa čoho si vyberáte destinácie?
Často je to otázka spätnej väzby od ľudí. Boli sme na Severnom póle a ľudia sa ma automaticky pýtajú, kedy pôjdeme na Južný. A druhá vec, vždy sa snažím o nejakú pridanú hodnotu. Nájsť hlbšiu logiku. Na Antarktíde sme boli na sté výročie jej dobytia, na Vanuatu prichádzame presne v deň, keď sa tam domáci zvyknú omotať lianami a skákať bungee jumping.
.ako sa o takýchto udalostiach dozviete?
Žijem v tom a presne takéto informácie zbieram. Do Afriky chodím už niekoľko rokov a všetci bieli sa tam v podstate poznáme. V Kamerune mám kamaráta, ktorý sa ozve vždy, keď má niečo nové. Naposledy napríklad objavil úplne nový domorodý kmeň. To sú také cestovateľské špecialitky.
.kam by ste zobrali kamaráta z Kamerunu u nás?
Rád s návštevami chodím do Karpát alebo sa spolu pomotáme okolo Dunaja, ktorý mám veľmi rád. Takisto Železnú studničku, les v centre Bratislavy je úžasný.
.poznám viacero ľudí v Bratislave, ktorých prvým tipom na výlet pre zahraničnú návštevu je Viedeň.
Ja Viedeň milujem a som rád, že je tak blízko. Zbožňujem tradičné viedenské reštaurácie, ktoré my jednoducho nevieme ani len napodobniť. U nás je všetko nové a nič nemá tradíciu. Ale keď mám návštevu, tak ju zásadne neberiem do Viedne. Slovensko je perfektné a priateľom sa snažím ukázať primárne krásy našej krajiny.
.takže aj cestovateľ, ktorý prešiel takmer celý svet, stále vníma hranice jednotlivých štátov?
Veľmi. Vždy, keď idem cez hranicu, vnútorne sa pomodlím. Som nadšený, že tu už nie sú, no sakra dobre si ich pamätám.
.ako vníma majiteľ cestovnej kancelárie nástup cestovateľských aplikácií, ktoré kumulujú všetky potrebné informácie a odporúčania? Konkurujú vám?
To sa nedá porovnávať. Ani sa nikdy nebude dať. Je to, ako keď máte architekta, ktorý vám spraví byt. Ten si tiež môžete spraviť aj sám. Ale len čo chcete mať ten priestor unikátny, potrebujete architekta. Nemáte šancu spraviť to sám. Možno, že vy tomu neveríte, ale je to tak.
.verím, len neviem, či sa dá porovnávať architektúra, ktorá sa študuje na vysokej škole a má exaktný základ, s cestovaním, ktoré je súborom zážitkov a nemá jasný manuál.
Nemá, no o to je to ťažšie. Job, ktorý nemal manuál, bol vždy lepší. Kedysi ani tí najlepší lekári neboli študovaní. Tak isto vnímam naše know-how. Nie sme možno oveľa inteligentnejší než ostatní, no máme skúsenosti. Turista sa pred ten Tádž Mahal dopraví aj sám, no keď bude chcieť izbu s výhľadom naň, bude potrebovať nás.