Grécko v čase nádeje

Nad námestím vejú červené, biele a fialové vlajky víťaza volieb, Syrizy, ešte nedávno okrajovej strany. Hlavy na námestí sú vztýčené – Gréci ukázali Európe, že majú dosť nezamestnanosti, prepadu hospodárstva, znížených dôchodkov, čoraz horšej zdravotnej starostlivosti. A nezaoberajú sa tým, že si za to môžu z veľkej časti sami.

.práca, šiša, nádeje
Liek, ktorý im naordinovala eurozóna, považujú za neprimeraný, a nie sú s tým názorom osamotení. Politiku škrtov odmietlo v otvorenom liste 18 prominentných svetových ekonómov. Gréci si teda zvolili Syrizu, ktorá je proti škrtom. „Konečne máme späť dôstojnosť,“ hovorí mi na druhý deň ráno Dimitris, manažér hotela, kde bývame.
Ešte pred pár dňami sa, tak ako väčšina Grékov, ktorých som stretol, sťažoval. Že nie je práca, všade je korupcia, dane sú vysoké a pribúdajú. A ísť k lekárovi je zážitok ako z absurdnej drámy. „Mal som vyrážku,“ zveruje sa Grék s poetickým menom Angelis Vangelis. „Doktor mi odporučil, nech si to kúpem v kokakole.“
Lenže... „Dám vám radu. Grékom nemôžete všetko veriť,“ povedal mi o čosi neskôr Giorgios, europoslanec za vtedy ešte vládnu Novú demokraciu. „Odjakživa predstierajú,“ dodal. Práca podľa neho je, len ju mladí nechcú robiť. Zároveň si však pochvaľuje život v Bruseli. Všetko tam vraj funguje, na rozdiel od Grécka.
Približne polovica mladých je bez práce. Veľa ich odišlo do zahraničia – do Francúzska, do Nemecka, do Kanady. „Všetci moji kamaráti sú preč,“ hovorí mi klasický tanečník Nikos. Pracuje v kaviarni, tancu sa nemôže venovať. Vraví, že vláda zoškrtala dotácie na kultúru.
Niektorí mladí sa vzdali. Časť z nich našla útechu v droge šiša – dávka vyjde na dve eurá. Väčšina tých, ktorí ešte nekapitulovali, volila Syrizu. „Syriza nám vráti naspäť naše životy. Horšie už byť nemôže,“ hovorí mi po voľbách v centre Atén študentka Polly.
Dôchodca Vasilis, bývalý manažér, však netají obavy. Syriza podľa neho vráti Grécko tam, kde bolo – k ekonomike so silným vplyvom štátu, žijúcej nad pomery. „To je recept na zlyhanie,“ tvrdí. Volil stredovú stranu Potami a dúfal, že práve ona so Syrizou uzavrie koalíciu a bude korigovať jej výstrelky. Po voľbách sa však Syriza spojila s pravicovými Nezávislými Grékmi, s ktorými má spoločný len odpor voči škrtom.

.odkaz Európe je jasný
Začína sa hra nervov: cúvnu skôr Atény, alebo Európa, ktorej dominuje nemecký dôraz na úsporné rozpočty? Opäť sa hovorí o odchode Grécka z eurozóny.
„Gréci nechcú drachmu, chceme euro,“ vysvetľujú mi na námestí Monastiraki pod Akropolou ľudia. Rozčúlilo ich, že som pri reportáži ukázal pár drachmových bankoviek. Starú menu odmietajú tri štvrtiny Grékov. Vie to aj Syriza. Čo si kto praje, však nakoniec môže byť jedno.
„Opustenie eura môže byť dôsledkom toho, že grécka ekonomika nezvládne úsporný program. Ak odchod z eurozóny nastane, bude to výsledok zlyhania tohto programu. Ale samozrejme, aj zlyhania gréckeho štátu,“ hovorí mi pred voľbami analytik Antonis Papajanides.
Šéf Syrizy Alexis Tsipras v prejave po volebnom triumfe pred aténskou univerzitou euro nerieši. „Grécko obracia list!“ hrdinsky volá.
V Nemecku aj inde však novú aténsku politiku považujú za nerealistickú. Odpustenie dlhov by bolo ďalšou záťažou pre daňových poplatníkov, ktorí sami trpeli počas krízy a Grécku už viackrát pomohli.
.autor je spravodajca ČT.