Jediný, či skôr jediná, kto si túto idylku nadradenosti štátnej moci dovolil porušiť, je ombudsmanka Dubovcová. Jej moc je síce len symbolická, napriek tomu Dubovcovej podrobná správa k referendu, ktorá zaznela na tlačovej konferencii, je ako úder jasného kladivka do zľadovatenej slovenskej duše, pod ktorou väčšina na Slovensku tradične pochováva menšinu. Odvaha pani Dubovcovej zaujať jasný postoj si zaslúži absolútnu poklonu. Je bezprecedentná. Nie je to tak, že si ombudsmanka iba plní svoju prácu. Na Slovensku vládne strach a všetci tí, čo si denne plnia svoju prácu pri vykonávaní spravodlivosti, často nemajú odvahu na takéto bezprecedentné stanoviská. Slovensko je mentálne nekonfliktné nie preto, že by bolo veľkoryso zmierlivé, ale len preto, že je posraté až za ušami. To, že máme ombudsmanku, ktorá znova nezaváhala a pomenovala veci smelo, až to vyráža dych, je dobrá správa. Dubovcová má reputáciu, ktorá aj teraz môže pomôcť iným k odvahe pri voľbe v referende. Samozrejme, ak sa k nim dostane pomedzi nové bulvárne informácie o kradnutých slovenských deťoch pre západné homosexuálne páry. Pretože dôsledok referendového šialenstva už je tu. Najhoršie je, že zdesenie hlásia práve tí, čo sa o opustené deti naozaj starajú. Združenie pre ochranu týraných detí Náruč vďaka tejto novej konšpiračnej hystérii prvýkrát pocítilo špinavý útok bulváru a obvinenia, proti ktorým sa ťažko brániť. Vy, čo sa tak zastávate svojho práva vyhraniť sa proti inak orientovanej menšine, by ste to mali vedieť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.