Druhý dôchodkový pilier oslávil svoje desiate narodeniny a za ten čas zažil toho veľa. Opakované znovuotvorenia, zmenu názvu a počtu dôchodkových fondov, zníženie percentuálnych odvodov a desiatky ďalších zmien. Desiate výročie je výnimočné hlavne preto, že sa mali začať vyplácať prvé peniaze zo starobného dôchodkového sporenia.
.ako to bude fungovať
Táto skutočnosť vyžadovala adekvátnu úpravu príslušnej legislatívy. Na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR bola preto vytvorená pracovná skupina na prípravu tzv. anuitnej novely. Asi najpodstatnejšie z tejto novely je to, že dôchodky z úspor v druhom pilieri budú vyplácať komerčné poisťovne, pričom väčšina dôchodcov bude dostávať tzv. doživotné anuity, o ktoré sporitelia môžu požiadať po dosiahnutí dôchodkového veku. Súkromné poisťovne následne pripravia ponuku pre daného sporiteľa podľa výšky nasporenej sumy a veku a svoju ponuku pošlú do centrálneho ponukového systému spravovaného Sociálnou poisťovňou. Na záver si klient môže vybrať z ponúk viacerých poisťovní tú, ktorá je preňho najvýhodnejšia.
Súčasná podoba Zákona o starobnom dôchodkovom sporení je prijateľná, najbližšie mesiace až roky však ukážu jeho primeranosť a adekvátnosť v praktickom živote. Niektorí odborníci už teraz vyslovili svoje očakávanie, že v budúcnosti by sa mohla rozšíriť paleta ponúkaných produktov vyplácaných z úspor v druhom pilieri a zvoľniť pravidlo pri tzv. programovom výbere, čo by poskytovalo dôchodcom väčšiu ľubovôľu pri zaobchádzaní s vlastnými úsporami.
Na začiatku roku 2015 sa teda začalo vyplácanie prvých starobných dôchodkov z druhého dôchodkového piliera a na verejnosti sa objavili prvé ponuky komerčných poisťovní a aj prepočty odborníkov. Mnohých prekvapili nízke mesačné dôchodkové dávky, ktoré budú dostávať prví dôchodcovia za svoje našetrené peniaze v starobnom dôchodkovom sporení. Pripomeňme, že tí sporitelia, ktorí odídu do dôchodku z druhého piliera medzi prvými, podstatnú časť svojho starobného dôchodku budú dostávať ešte zo štátneho prvého piliera, pretože počas svojich aktívnych rokov platili odvody prevažne len do Sociálnej poisťovne.
.tretinové marže?
Diskusia o výške a adekvátnosti starobných dôchodkov z druhého piliera sa rozprúdila najmä pre rozdiely medzi výsledkami Inštitútu finančnej politiky (IFP) patriaceho pod Ministerstvo financií SR a ponukou komerčných poisťovní. V prvom konkrétnom prípade viaceré médiá s odvolaním na IFP tvrdili, že pri nasporenej sume 20 000 eur by mal 62-ročný dôchodca dostávať doživotný dôchodok s mesačnou dávkou 103 eur, kým jedna z komerčných poisťovní ponúkala v tom istom prípade mesačnú dávku len vo výške 73,75 eura. Začalo sa hovoriť o 30-percentnej marži, neakceptovateľnej ponuke a zbohatnutí poisťovní na úkor dôchodcov. Aká je teda pravda a aká by mala byť „spravodlivá“ hodnota mesačnej dávky? Do diskusie ponúkame výsledky našich odborných analýz.
Uvažujme teda prípad 62-ročného sporiteľa, ktorý si nasporil v druhom pilieri sumu 20 000 eur a požiadal o doživotný starobný dôchodok bez ďalšieho zvyšovania dávok a bez možnosti vyplácania pozostalostných dôchodkov. To znamená, že celá suma 20 000 eur sa použije na nákup takého dôchodku, pri ktorom sa dávky budú vyplácať mesačne až do smrti dôchodcu, počas celej doby v nemennej výške. Rovno na úvod by sme prezradili, že „spravodlivá“ výška mesačnej dávky, po ktorom pátrame, by mohla byť medzi vyššie uvedenými dvoma hodnotami, teda medzi sumami 73,75 eura a 103 eur, výrazne však bližšie k nižšej hodnote, ponúkanej komerčnou poisťovňou.
S kolegami na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského sme skúmali desiatky možných modelových scenárov a pokúsili sme sa vytvoriť odborné stanovisko k tejto otázke. Uvažovali sme, ako sa IFP mohlo dopracovať k svojmu výsledku, tak zásadne odlišnému od ponuky poisťovní. Odhadujeme, že pri svojich prvých výpočtoch neuvažovali možnú dlhovekosť dôchodcov, zanedbali podmienku o vrátení časti poistného a pri výpočte používali na zhodnotenie poistného maximálnu technickú úrokovú mieru. Poďme teraz bližšie vysvetliť, čo sa myslí pod týmito odbornými pojmami.
.budeme žiť dlhšie
Riziko dlhovekosti z hľadiska poisťovní spočíva v tom, že skupina poistených osôb bude žiť v priemere dlhšie ako sa to dnes predpokladá. V dnešnej dobe sa neustále skvalitňuje zdravotníctvo, postupne sa zvyšuje životný štandard obyvateľov a ľudia sa dožívajú čoraz vyššieho veku, čo je, samozrejme, potešujúce. Podľa prognóz Inštitútu informatiky a štatistiky (INFOSTAT) priemerná doba prežitia 62-ročnej osoby by sa do roku 2050 mohla predĺžiť zo súčasných 19 rokov na 22 až 23 rokov. Poznamenali by sme, že v rámci skupiny dôchodcov z druhého piliera by mohol byť tento údaj ešte vyšší, keďže na starobnom dôchodkovom sporení sa prevažne zúčastňujú ľudia s vyšším príjmom a životným štandardom, ktorí by v budúcnosti mohli žiť dlhšie ako priemerný dôchodca. Poisťovne sa pozerajú na túto skutočnosť z iného uhla pohľadu, pretože ony nesú zodpovednosť pri vyplácaní dávok svojim klientom a svoju ponuku musia nastaviť tak, aby svoje sľuby dokázali plniť aj v dlhom časovom horizonte.
Druhá okolnosť, ktorá spôsobila nadhodnotenie mesačnej dávky, bola vynechanie možnosti vrátenia časti poistného, špecifikovaná v zákone, podľa ktorého pozostalí dostanú určitú sumu v tom prípade, ak poistená osoba (dôchodca) zomrie v prvých siedmich rokoch vyplácania dôchodku. Podľa našich výpočtov však nejde o zanedbateľnú sumu a sme si istí, že komerčné poisťovne pri svojich výpočtoch počítali aj s týmto faktorom.
Po tretie, počítanie pri neprimeranej úrokovej miere môže spôsobiť aj nepresnosti v kalkuláciách. Platí zásada: čím vyššia úroková sadzba, tým lepšie predpokladané zhodnotenie investovaných peňazí a tým aj vyššie záväzky voči klientovi zo strany komerčnej poisťovne. Na druhej strane však poisťovňa nesie riziko z výkyvov trhových výnosov, a preto sú poisťovatelia obvykle v tejto otázke konzervatívni a aplikujú nižšie úrokové miery. Na tomto mieste by sme konštatovali, že budúci dôchodcovia z druhého piliera sú chránení Zákonom o starobnom dôchodkovom sporení: keby komerčná poisťovňa používala podhodnotenú úrokovú mieru a zároveň by pri investovaní dosiahla lepšie zhodnotenie, aké predpokladala. V tom prípade totiž poisťovne musia vyplatiť dôchodcovi vysoký podiel na prebytku z výnosov investovania.
V konečnom dôsledku teda vynechanie spomínaných dvoch dôležitých faktorov (rizika dlhovekosti a vrátenia časti poistného) a použitie príliš vysokej úrokovej miery viedli k nadceneniu mesačnej dôchodkovej dávky. Médiami narýchlo zverejnený údaj IFP, 103 eur mesačne, bol z čisto technického hľadiska síce správny, avšak v reálnej situácii ho považujeme za nevhodný a nepresný, a preto zmiatol časť verejnosti. Chceli by sme podotknúť, že neskôr publikované, ďalšie výsledky IFP už boli oveľa realistickejšie, pretože brali do ohľadu aj možnosť naplnenia pesimistických scenárov. V našich modelových výpočtoch, v ktorých sme už brali do úvahy aj riziko dlhovekosti, vrátenie časti poistného a riziko nízkeho úročenia investovaného poistného, sme dostali celú skupinu rôznych mesačných dôchodkových dávok. Na otázku, aká mala byť „spravodlivá“ výška dôchodku, neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože s doživotnými dôchodkami vyplácanými z druhého piliera je spojená obrovská miera neistoty. V aktuárskej praxi platí: čím dlhšia doba poistenia, tým väčšia neistota a nepresnosť prognóz. Pri takýchto dlhodobých kontraktoch je prakticky nemožné spraviť precízne predpovede, spoliehať sa môžeme len na dôkladne nastavené modelové scenáre.
.rozmýšľajme vopred
V našich prepočtoch sme okrem spomínaných troch faktorov neuvažovali žiadne ďalšie riziká, ktoré reálne môžu hroziť pri vyplácaní dôchodkov. Komerčné poisťovne však do svojich výpočtov mohli zahrnúť napríklad aj investičné, legislatívne, politické a reputačné riziko a mohli brať do úvahy aj riziká plynúce zo špecifického zloženia skupiny sporiteľov. Kalkulácia dôchodkovej dávky v praxi je zložitým procesom, ktorý sa začína prvotným nastavením výšky dávky, obvykle pokračuje testovaním ziskovosti pri rôznych tzv. stresových scenároch a zvyčajne sa končí dôkladnou kontrolou výsledkov. Naše modelové výsledky, ktoré by už mali byť celkom blízko k „spravodlivej“ hodnote, by mohli slúžiť ako vhodné prvotné sumy vstupujúce do ďalších etáp procesu stanovenia výšky dávky.
Podľa nášho názoru aj vyššie uvedené skutočnosti mohli viesť k znižovaniu ponúkaných dôchodkov, ale zároveň aj k zvyšovaniu stupňa istoty, že komerčné poisťovne aj o 20, 30 alebo 40 rokov budú schopné vyplácať sľúbené anuitné dávky. Keď sa pozrieme na celú záležitosť z tohto aspektu, tak mesačná dávka 73,75 eura, ponúkaná poisťovňou, už nie je taká nerealistická a neakceptovateľná, ako sa to prezentovalo v niektorých mediách. Postupom času by sme mohli očakávať, že upadne nervozita okolo dôchodkov z druhého piliera a ponúkané sumy zo strany poisťovní by mohli ešte mierne rásť.
Na záver by sme poznamenali, že v tomto článku sme diskutovali len o jednej okrajovej otázke týkajúcej sa druhého piliera a hľadali sme férovú výšku nových dôchodkov. V dohľadnom čase však samotný slovenský dôchodkový systém bude stáť pred oveľa vážnejšími otázkami o jeho udržateľnosti a ďalšej budúcnosti. Bolo by vhodné, keby odborníci o nich začali rozmýšľať už teraz, aby mali dostatok času na objavenie tých správnych odpovedí a riešení.
.autor je poistný matematik, pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
.ako to bude fungovať
Táto skutočnosť vyžadovala adekvátnu úpravu príslušnej legislatívy. Na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR bola preto vytvorená pracovná skupina na prípravu tzv. anuitnej novely. Asi najpodstatnejšie z tejto novely je to, že dôchodky z úspor v druhom pilieri budú vyplácať komerčné poisťovne, pričom väčšina dôchodcov bude dostávať tzv. doživotné anuity, o ktoré sporitelia môžu požiadať po dosiahnutí dôchodkového veku. Súkromné poisťovne následne pripravia ponuku pre daného sporiteľa podľa výšky nasporenej sumy a veku a svoju ponuku pošlú do centrálneho ponukového systému spravovaného Sociálnou poisťovňou. Na záver si klient môže vybrať z ponúk viacerých poisťovní tú, ktorá je preňho najvýhodnejšia.
Súčasná podoba Zákona o starobnom dôchodkovom sporení je prijateľná, najbližšie mesiace až roky však ukážu jeho primeranosť a adekvátnosť v praktickom živote. Niektorí odborníci už teraz vyslovili svoje očakávanie, že v budúcnosti by sa mohla rozšíriť paleta ponúkaných produktov vyplácaných z úspor v druhom pilieri a zvoľniť pravidlo pri tzv. programovom výbere, čo by poskytovalo dôchodcom väčšiu ľubovôľu pri zaobchádzaní s vlastnými úsporami.
Na začiatku roku 2015 sa teda začalo vyplácanie prvých starobných dôchodkov z druhého dôchodkového piliera a na verejnosti sa objavili prvé ponuky komerčných poisťovní a aj prepočty odborníkov. Mnohých prekvapili nízke mesačné dôchodkové dávky, ktoré budú dostávať prví dôchodcovia za svoje našetrené peniaze v starobnom dôchodkovom sporení. Pripomeňme, že tí sporitelia, ktorí odídu do dôchodku z druhého piliera medzi prvými, podstatnú časť svojho starobného dôchodku budú dostávať ešte zo štátneho prvého piliera, pretože počas svojich aktívnych rokov platili odvody prevažne len do Sociálnej poisťovne.
.tretinové marže?
Diskusia o výške a adekvátnosti starobných dôchodkov z druhého piliera sa rozprúdila najmä pre rozdiely medzi výsledkami Inštitútu finančnej politiky (IFP) patriaceho pod Ministerstvo financií SR a ponukou komerčných poisťovní. V prvom konkrétnom prípade viaceré médiá s odvolaním na IFP tvrdili, že pri nasporenej sume 20 000 eur by mal 62-ročný dôchodca dostávať doživotný dôchodok s mesačnou dávkou 103 eur, kým jedna z komerčných poisťovní ponúkala v tom istom prípade mesačnú dávku len vo výške 73,75 eura. Začalo sa hovoriť o 30-percentnej marži, neakceptovateľnej ponuke a zbohatnutí poisťovní na úkor dôchodcov. Aká je teda pravda a aká by mala byť „spravodlivá“ hodnota mesačnej dávky? Do diskusie ponúkame výsledky našich odborných analýz.
Uvažujme teda prípad 62-ročného sporiteľa, ktorý si nasporil v druhom pilieri sumu 20 000 eur a požiadal o doživotný starobný dôchodok bez ďalšieho zvyšovania dávok a bez možnosti vyplácania pozostalostných dôchodkov. To znamená, že celá suma 20 000 eur sa použije na nákup takého dôchodku, pri ktorom sa dávky budú vyplácať mesačne až do smrti dôchodcu, počas celej doby v nemennej výške. Rovno na úvod by sme prezradili, že „spravodlivá“ výška mesačnej dávky, po ktorom pátrame, by mohla byť medzi vyššie uvedenými dvoma hodnotami, teda medzi sumami 73,75 eura a 103 eur, výrazne však bližšie k nižšej hodnote, ponúkanej komerčnou poisťovňou.
S kolegami na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského sme skúmali desiatky možných modelových scenárov a pokúsili sme sa vytvoriť odborné stanovisko k tejto otázke. Uvažovali sme, ako sa IFP mohlo dopracovať k svojmu výsledku, tak zásadne odlišnému od ponuky poisťovní. Odhadujeme, že pri svojich prvých výpočtoch neuvažovali možnú dlhovekosť dôchodcov, zanedbali podmienku o vrátení časti poistného a pri výpočte používali na zhodnotenie poistného maximálnu technickú úrokovú mieru. Poďme teraz bližšie vysvetliť, čo sa myslí pod týmito odbornými pojmami.
.budeme žiť dlhšie
Riziko dlhovekosti z hľadiska poisťovní spočíva v tom, že skupina poistených osôb bude žiť v priemere dlhšie ako sa to dnes predpokladá. V dnešnej dobe sa neustále skvalitňuje zdravotníctvo, postupne sa zvyšuje životný štandard obyvateľov a ľudia sa dožívajú čoraz vyššieho veku, čo je, samozrejme, potešujúce. Podľa prognóz Inštitútu informatiky a štatistiky (INFOSTAT) priemerná doba prežitia 62-ročnej osoby by sa do roku 2050 mohla predĺžiť zo súčasných 19 rokov na 22 až 23 rokov. Poznamenali by sme, že v rámci skupiny dôchodcov z druhého piliera by mohol byť tento údaj ešte vyšší, keďže na starobnom dôchodkovom sporení sa prevažne zúčastňujú ľudia s vyšším príjmom a životným štandardom, ktorí by v budúcnosti mohli žiť dlhšie ako priemerný dôchodca. Poisťovne sa pozerajú na túto skutočnosť z iného uhla pohľadu, pretože ony nesú zodpovednosť pri vyplácaní dávok svojim klientom a svoju ponuku musia nastaviť tak, aby svoje sľuby dokázali plniť aj v dlhom časovom horizonte.
Druhá okolnosť, ktorá spôsobila nadhodnotenie mesačnej dávky, bola vynechanie možnosti vrátenia časti poistného, špecifikovaná v zákone, podľa ktorého pozostalí dostanú určitú sumu v tom prípade, ak poistená osoba (dôchodca) zomrie v prvých siedmich rokoch vyplácania dôchodku. Podľa našich výpočtov však nejde o zanedbateľnú sumu a sme si istí, že komerčné poisťovne pri svojich výpočtoch počítali aj s týmto faktorom.
Po tretie, počítanie pri neprimeranej úrokovej miere môže spôsobiť aj nepresnosti v kalkuláciách. Platí zásada: čím vyššia úroková sadzba, tým lepšie predpokladané zhodnotenie investovaných peňazí a tým aj vyššie záväzky voči klientovi zo strany komerčnej poisťovne. Na druhej strane však poisťovňa nesie riziko z výkyvov trhových výnosov, a preto sú poisťovatelia obvykle v tejto otázke konzervatívni a aplikujú nižšie úrokové miery. Na tomto mieste by sme konštatovali, že budúci dôchodcovia z druhého piliera sú chránení Zákonom o starobnom dôchodkovom sporení: keby komerčná poisťovňa používala podhodnotenú úrokovú mieru a zároveň by pri investovaní dosiahla lepšie zhodnotenie, aké predpokladala. V tom prípade totiž poisťovne musia vyplatiť dôchodcovi vysoký podiel na prebytku z výnosov investovania.
V konečnom dôsledku teda vynechanie spomínaných dvoch dôležitých faktorov (rizika dlhovekosti a vrátenia časti poistného) a použitie príliš vysokej úrokovej miery viedli k nadceneniu mesačnej dôchodkovej dávky. Médiami narýchlo zverejnený údaj IFP, 103 eur mesačne, bol z čisto technického hľadiska síce správny, avšak v reálnej situácii ho považujeme za nevhodný a nepresný, a preto zmiatol časť verejnosti. Chceli by sme podotknúť, že neskôr publikované, ďalšie výsledky IFP už boli oveľa realistickejšie, pretože brali do ohľadu aj možnosť naplnenia pesimistických scenárov. V našich modelových výpočtoch, v ktorých sme už brali do úvahy aj riziko dlhovekosti, vrátenie časti poistného a riziko nízkeho úročenia investovaného poistného, sme dostali celú skupinu rôznych mesačných dôchodkových dávok. Na otázku, aká mala byť „spravodlivá“ výška dôchodku, neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože s doživotnými dôchodkami vyplácanými z druhého piliera je spojená obrovská miera neistoty. V aktuárskej praxi platí: čím dlhšia doba poistenia, tým väčšia neistota a nepresnosť prognóz. Pri takýchto dlhodobých kontraktoch je prakticky nemožné spraviť precízne predpovede, spoliehať sa môžeme len na dôkladne nastavené modelové scenáre.
.rozmýšľajme vopred
V našich prepočtoch sme okrem spomínaných troch faktorov neuvažovali žiadne ďalšie riziká, ktoré reálne môžu hroziť pri vyplácaní dôchodkov. Komerčné poisťovne však do svojich výpočtov mohli zahrnúť napríklad aj investičné, legislatívne, politické a reputačné riziko a mohli brať do úvahy aj riziká plynúce zo špecifického zloženia skupiny sporiteľov. Kalkulácia dôchodkovej dávky v praxi je zložitým procesom, ktorý sa začína prvotným nastavením výšky dávky, obvykle pokračuje testovaním ziskovosti pri rôznych tzv. stresových scenároch a zvyčajne sa končí dôkladnou kontrolou výsledkov. Naše modelové výsledky, ktoré by už mali byť celkom blízko k „spravodlivej“ hodnote, by mohli slúžiť ako vhodné prvotné sumy vstupujúce do ďalších etáp procesu stanovenia výšky dávky.
Podľa nášho názoru aj vyššie uvedené skutočnosti mohli viesť k znižovaniu ponúkaných dôchodkov, ale zároveň aj k zvyšovaniu stupňa istoty, že komerčné poisťovne aj o 20, 30 alebo 40 rokov budú schopné vyplácať sľúbené anuitné dávky. Keď sa pozrieme na celú záležitosť z tohto aspektu, tak mesačná dávka 73,75 eura, ponúkaná poisťovňou, už nie je taká nerealistická a neakceptovateľná, ako sa to prezentovalo v niektorých mediách. Postupom času by sme mohli očakávať, že upadne nervozita okolo dôchodkov z druhého piliera a ponúkané sumy zo strany poisťovní by mohli ešte mierne rásť.
Na záver by sme poznamenali, že v tomto článku sme diskutovali len o jednej okrajovej otázke týkajúcej sa druhého piliera a hľadali sme férovú výšku nových dôchodkov. V dohľadnom čase však samotný slovenský dôchodkový systém bude stáť pred oveľa vážnejšími otázkami o jeho udržateľnosti a ďalšej budúcnosti. Bolo by vhodné, keby odborníci o nich začali rozmýšľať už teraz, aby mali dostatok času na objavenie tých správnych odpovedí a riešení.
.autor je poistný matematik, pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.