Ukrajina nemá dostatok vlastného plynu, a musí dovážať ten ruský. Na dovoz uhlia však predtým odkázaná nebola. No v dnešnom kritickom čase Ukrajina nie je schopná zásobiť tie tepelné elektrárne, ktoré sú nastavené iba na kvalitné čierne uhlie. A takýchto elektrární je sedem. Všetky bane, ktoré by im mohli dodávať uhlie, ležia v zóne, kde operujú separatisti alebo kadiaľ vedú bojové línie. Ťažba uhlia sa preto na Ukrajine na jeseň 2014 prepadla – v porovnaní s predchádzajúcim rokom – o polovicu.
Ukrajina vedela, že v zime bude mať problém, a tak už v lete a najmä začiatkom jesene vymýšľala náhradné plány, aby sa vyhla totálnemu energetickému kolapsu, keď prídu chladné dni. Hrozilo, že sa nebude ani kúriť, ani svietiť či vyrábať. Preto celkom vážne uvažovala dovážať uhlie z Juhoafrickej republiky či Austrálie, ale pomer cena-výkon nebol veľmi priaznivý. Napokon sa odhodlala nakúpiť uhlie v Rusku, no celá táto transakcia trvala iba pár týždňov. V novembri ruská strana dodávky ukončila.
.ľudia bez práce
Banícky región v Donbase je však dnes nielen výbušnou vojnovou zónou, ale aj miestom sociálnych a ekonomických problémov. Keďže bane sa nachádzajú často priamo na vojenskej línii, niektoré z šácht boli v bojoch už zničené, napríklad šachta Komsomolec Donbasu. Po prvom zásahu sa ju ešte podarilo obnoviť, no po ďalšom útoku sa to už nedalo. Po odstavení prišlo o prácu štyritisíc ľudí. Iné šachty museli znížiť či odstaviť ťažbu aj z iného dôvodu: boli odrezané od kľúčových dopravných spojení, chýbali mosty, poškodené boli cesty aj železnice. Ukrajine tak pribudol veľký sociálny problém – nezamestnaní frustrovaní baníci, ktorí nemajú z čoho žiť. Hoci táto vrstva ľudí nepatrí medzi typických bojovníkov v radoch separatistov, mnohí baníci sa zo zúfalstva a beznádeje pridali k bojovým jednotkám separatistov.
No je tu aj ďalší problém. Celý uhoľný biznis, ktorý je napojený aj na štátne dotácie, sa stále nepodarilo dostatočne odrezať od podnikateľov blízkych Janukovyčovi, jeho synovi a im spriazneným ľuďom. Ukrajinská tlač dlho poukazovala na machinácie v štátnej firme Uhlie Ukrajiny. Tie znechucovali aj podnikateľov, ktorí chceli pomôcť svojej krajine a videli možné riešenia. Vyzývali vládu na energoreformu a celkové prečistenie ukrajinského trhu s energiami a surovinami. Vláda pod tlakom udalostí naozaj začala robiť na reformnom pláne pre energetiku. Menej výnosné bane, prežívajúce len vďaka dotáciám, sa budú zrejme zatvárať. A to znepokojilo banícke spolky.
Minulú stredu sa pred sídlo premiéra vybralo asi tristo baníkov a požadovali, aby sa vláda pri reforme zastala aj ich záujmov. Premiér Jaceňuk zrejme nebol nadšený, keď pri vládnej budove videl zástupy týchto tvrdých chlapov. A tak prikázal ministrovi energetiky, aby bezodkladne zostavil komisiu, v ktorej budú zastúpené aj organizácie baníkov, ako aj šéfovia štátnych baní, aby sa mohli všetci oboznámiť s reformou uhoľného hospodárstva Ukrajiny. „Ľudí treba presvedčiť, že zajtra budú mať prácu, a ak sa baňa bude reformovať, robotník musí vedieť, akú robotu alebo finančnú náhradu dostane,“ vyhlásil Jaceňuk.
.pod zemou s fotoaparátom
Francúzsky fotograf Jerome Sessini z agentúry Magnum sa s niektorými ukrajinskými baníkmi spoznal v júli 2014, keď na Ukrajine fotografoval pozostatky zostreleného lietadla spoločnosti Malaysia Airlines. Baníci prehľadávali okolité územie spolu so záchranármi, aby našli telá obetí leteckej havárie. Pri tejto práci sa s nimi Sessini zblížil a baníci ho zaujali. Zistil, že sú to „veľmi hrdí ľudia“, a na Ukrajine sú stále vnímaní ako elita miestnej komunity. Aj preto sa banícke povolanie ešte stále bežne v rodine dedí z otca na syna. Na fungovaní celého uhoľného odvetvia sú tak v tejto časti Ukrajiny odkázané tisícky rodín. Samotní baníci sa veľmi snažia udržať pri živote bane, zdroj svojej obživy, ale aj pýchy. Preto, ak bane ešte fungujú, fárajú aj počas bojov a sami sa snažia po zásahu bombami bane zachrániť.
No úpadok ťažby nedokážu zastaviť. Mnohí baníci už celé mesiace nedostávajú plat, iba akési peňažné poukážky. Sessini skonštatoval, že veľa rodín už z regiónu radšej utieklo a iné sú nútené sa počas bojov schovávať v úkrytoch, ktoré tu zostali z druhej svetovej vojny. Nie div, že títo hrdí chlapi často prepadajú zúfalstvu a beznádeji.
Sessini požiadal o možnosť sfárať spolu s baníkmi do jednej z fungujúcich baní. Tam dolu to vraj najprv vyzeralo celkom príjemne, baníci boli uvoľnení, žartovali, no zrazu sa všetko zmenilo. Explózia bomby na povrchu zničila elektriku a ventilačný systém v bani. Bolo treba dostať sa čo najrýchlejšie von z bane, čo nebolo vôbec jednoduché. Museli sa dostať k výťahu, ktorý fungoval na náhradný generátor.
Hodinu a dvadsať minút po bombardovaní sa muži spolu s francúzskym fotografom konečne dostali na denné svetlo. Dostali sa síce von z podzemia, kde im hrozilo udusenie, no vyšli do vojnovej zóny, kde sa bojovalo. Sessini tak mohol zaznamenať zúfalstvo v tvárach týchto ľudí. Dolu to bolo nebezpečné, ale na povrchu ich čakala bezútešnosť života uprostred bojovej línie. Zlé je to pod zemou i nad zemou.
Jérôme Sessini je francúzsky fotograf a člen prestížnej fotografickej agentúry Magnum. Vo svojej práci sa sústreďuje na realistické stvárňovanie osudov obyčajných ľudí, ktorí sú podľa neho hlavným obeťami vojnových a sociálnych konfliktov po celom svete - od Palestíny, cez Irak, Mexiko až po domovské Francúzsko.
Ukrajina vedela, že v zime bude mať problém, a tak už v lete a najmä začiatkom jesene vymýšľala náhradné plány, aby sa vyhla totálnemu energetickému kolapsu, keď prídu chladné dni. Hrozilo, že sa nebude ani kúriť, ani svietiť či vyrábať. Preto celkom vážne uvažovala dovážať uhlie z Juhoafrickej republiky či Austrálie, ale pomer cena-výkon nebol veľmi priaznivý. Napokon sa odhodlala nakúpiť uhlie v Rusku, no celá táto transakcia trvala iba pár týždňov. V novembri ruská strana dodávky ukončila.
.ľudia bez práce
Banícky región v Donbase je však dnes nielen výbušnou vojnovou zónou, ale aj miestom sociálnych a ekonomických problémov. Keďže bane sa nachádzajú často priamo na vojenskej línii, niektoré z šácht boli v bojoch už zničené, napríklad šachta Komsomolec Donbasu. Po prvom zásahu sa ju ešte podarilo obnoviť, no po ďalšom útoku sa to už nedalo. Po odstavení prišlo o prácu štyritisíc ľudí. Iné šachty museli znížiť či odstaviť ťažbu aj z iného dôvodu: boli odrezané od kľúčových dopravných spojení, chýbali mosty, poškodené boli cesty aj železnice. Ukrajine tak pribudol veľký sociálny problém – nezamestnaní frustrovaní baníci, ktorí nemajú z čoho žiť. Hoci táto vrstva ľudí nepatrí medzi typických bojovníkov v radoch separatistov, mnohí baníci sa zo zúfalstva a beznádeje pridali k bojovým jednotkám separatistov.
No je tu aj ďalší problém. Celý uhoľný biznis, ktorý je napojený aj na štátne dotácie, sa stále nepodarilo dostatočne odrezať od podnikateľov blízkych Janukovyčovi, jeho synovi a im spriazneným ľuďom. Ukrajinská tlač dlho poukazovala na machinácie v štátnej firme Uhlie Ukrajiny. Tie znechucovali aj podnikateľov, ktorí chceli pomôcť svojej krajine a videli možné riešenia. Vyzývali vládu na energoreformu a celkové prečistenie ukrajinského trhu s energiami a surovinami. Vláda pod tlakom udalostí naozaj začala robiť na reformnom pláne pre energetiku. Menej výnosné bane, prežívajúce len vďaka dotáciám, sa budú zrejme zatvárať. A to znepokojilo banícke spolky.
Minulú stredu sa pred sídlo premiéra vybralo asi tristo baníkov a požadovali, aby sa vláda pri reforme zastala aj ich záujmov. Premiér Jaceňuk zrejme nebol nadšený, keď pri vládnej budove videl zástupy týchto tvrdých chlapov. A tak prikázal ministrovi energetiky, aby bezodkladne zostavil komisiu, v ktorej budú zastúpené aj organizácie baníkov, ako aj šéfovia štátnych baní, aby sa mohli všetci oboznámiť s reformou uhoľného hospodárstva Ukrajiny. „Ľudí treba presvedčiť, že zajtra budú mať prácu, a ak sa baňa bude reformovať, robotník musí vedieť, akú robotu alebo finančnú náhradu dostane,“ vyhlásil Jaceňuk.
.pod zemou s fotoaparátom
Francúzsky fotograf Jerome Sessini z agentúry Magnum sa s niektorými ukrajinskými baníkmi spoznal v júli 2014, keď na Ukrajine fotografoval pozostatky zostreleného lietadla spoločnosti Malaysia Airlines. Baníci prehľadávali okolité územie spolu so záchranármi, aby našli telá obetí leteckej havárie. Pri tejto práci sa s nimi Sessini zblížil a baníci ho zaujali. Zistil, že sú to „veľmi hrdí ľudia“, a na Ukrajine sú stále vnímaní ako elita miestnej komunity. Aj preto sa banícke povolanie ešte stále bežne v rodine dedí z otca na syna. Na fungovaní celého uhoľného odvetvia sú tak v tejto časti Ukrajiny odkázané tisícky rodín. Samotní baníci sa veľmi snažia udržať pri živote bane, zdroj svojej obživy, ale aj pýchy. Preto, ak bane ešte fungujú, fárajú aj počas bojov a sami sa snažia po zásahu bombami bane zachrániť.
No úpadok ťažby nedokážu zastaviť. Mnohí baníci už celé mesiace nedostávajú plat, iba akési peňažné poukážky. Sessini skonštatoval, že veľa rodín už z regiónu radšej utieklo a iné sú nútené sa počas bojov schovávať v úkrytoch, ktoré tu zostali z druhej svetovej vojny. Nie div, že títo hrdí chlapi často prepadajú zúfalstvu a beznádeji.
Sessini požiadal o možnosť sfárať spolu s baníkmi do jednej z fungujúcich baní. Tam dolu to vraj najprv vyzeralo celkom príjemne, baníci boli uvoľnení, žartovali, no zrazu sa všetko zmenilo. Explózia bomby na povrchu zničila elektriku a ventilačný systém v bani. Bolo treba dostať sa čo najrýchlejšie von z bane, čo nebolo vôbec jednoduché. Museli sa dostať k výťahu, ktorý fungoval na náhradný generátor.
Hodinu a dvadsať minút po bombardovaní sa muži spolu s francúzskym fotografom konečne dostali na denné svetlo. Dostali sa síce von z podzemia, kde im hrozilo udusenie, no vyšli do vojnovej zóny, kde sa bojovalo. Sessini tak mohol zaznamenať zúfalstvo v tvárach týchto ľudí. Dolu to bolo nebezpečné, ale na povrchu ich čakala bezútešnosť života uprostred bojovej línie. Zlé je to pod zemou i nad zemou.
Jérôme Sessini je francúzsky fotograf a člen prestížnej fotografickej agentúry Magnum. Vo svojej práci sa sústreďuje na realistické stvárňovanie osudov obyčajných ľudí, ktorí sú podľa neho hlavným obeťami vojnových a sociálnych konfliktov po celom svete - od Palestíny, cez Irak, Mexiko až po domovské Francúzsko.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.