Kniha, ktorá nesie Čechovovo meno, už naznačuje kvalitu. A keď ide o preklad, čitateľ je vždy v očakávaní, aký bude. V tomto prípade treba hneď na úvod povedať, že je výborný.
Ivana a Valerij Kupkovci, skúsení prekladatelia z ruštiny, ani v tomto výbere z Čechovových zápiskov nesklamali. „Z Čechovovej pozostalosti sa zachovalo päť zápisníkov. Výber v tejto knihe sa sústredil predovšetkým na prvý a štvrtý zápisník, ktoré sú z literárneho hľadiska najvýznamnejšie.“
Z Čechovových záznamov, vybraných editorom pre túto knihu, sa dá vyčítať, pre ktoré budúce prózy alebo divadelné hry sa stanú látkovým podnetom. Je však zjavné, že mnohé námety autor prehodnotil, lebo kým v nich je mnoho humoru, satiry až sarkazmu, v budúcich a definitívnych prózach prevláda jemnosť a clivota. Aj týmto problémom sa Valerij Kupka zaoberá v štúdii A. P. Čechov – komédia drámy ľudského bytia, ktorá knihu uzatvára. Kupkov záver je súčasne analýzou ruskej literatúry čechovovského obdobia. Protipól humoru a smútku u Čechova vysvetľuje na jeho divadelných hrách, ktoré sám autor nazýva komédiami, „čím dáva istý návod na dekódovanie diela“, lebo prvoplánovo sú to tragédie.
Tým vysvetľuje aj rozpačité, ba až odmietavé prijatia jeho hier súdobými divákmi a kritikmi. „Čechov vylúčil zo svojich próz a drám prvoplánovosť, didaktickosť, užitočnosť. Čechov prestal vnímať umenie ako slúžku, služobníčku veľkých ideí a vysokých cieľov.“ Valerij Kupka dopĺňa, že dokonca ani dnes ešte nie sú všetci schopní a pripravení pochopiť Čechovovu poetiku.
Jeho zápisky – to sú nielen konštrukcie pre budúce prózy a drámy, ale hotové sentencie, aforizmy, miestami minipoviedky. Veľa sa z nich dozvieme aj o tých najsúkromnejších a najintímnejších názoroch a zážitkoch veľkého spisovateľa.
Prekladatelia obohatili Čechovove záznamy poznámkami, ktoré dokazujú, že vynaložili nemalé úsilie aj na archívny výskum. Je zaujímavé (vyplýva to aj z poznámok), aký bol Čechov skromný, introvertný až hanblivý, no pritom dokázal byť veselý a žartovný. „Raz sa (Čechov) s niekoľkými priateľmi vybral do Alupky, kde raňajkovali v jednej reštaurácii. Čechov bol veselý a veľa žartoval. Zrazu za susedným stolom vstal akýsi pán s pohárom v ruke: Páni, dovoľte mi pripiť si na tu prítomného Antona Pavloviča, pýchu našej literatúry, pevca pochmúrnych nálad... Čechov zbledol, vstal a odišiel z miestnosti.“ Ivana a Valerij Kupkovci dokázali vhodným výberom zápiskov vynikajúco charakterizovať Čechova, pochopiť jeho dušu, ktorá má svoj odraz v skvelých poviedkach. „Starostlivo si strážil svoje autorské zázemie. Nerád rozprával o svojej tvorbe, pracovné verzie rukopisov likvidoval.“ Našťastie zostali zápisky a sporadické záznamy v denníku. „Čechov nerozmýšľa a nehovorí o človeku, len ho sleduje svojím ironickým, donkichotským pohľadom. Humor osamelého človeka má svoj dôvod v priestore jeho osamelosti.“
Pôvodne zamýšľaný román Tri roky, ktorý do slovenčiny ako prvá preložila Ivana Kupková a je súčasťou tejto knihy, pôsobí, ako keby to ani nebol napísal Čechov. Je však dôkazom toho, o čom v doslove hovorí Valerij Kupka a o čom sa sám Čechov zmieňuje v nespočetných sentenciách. „Poslaním umenia podľa neho nie je riešiť problémy tohto sveta, ale ich pomenúvať, dávať otázky a impulzy a nechávať otvorený priestor na interpretáciu textovej reality. Čechov zvýšil intelektuálnu hodnotu smiechu.“
Kniha Zápisky a Tri roky rozhodne stojí za prečítanie. Je tiež významným vkladom do života a diela A. P. Čechova, ešte stále neprebádaného.
Autorka je literárna kritička.
Anton Pavlovič Čechov: Zápisky a Tri roky
Európa, Bratislava 2007
Preklad: Ivana Kupková a Valerij Kupka
Ivana a Valerij Kupkovci, skúsení prekladatelia z ruštiny, ani v tomto výbere z Čechovových zápiskov nesklamali. „Z Čechovovej pozostalosti sa zachovalo päť zápisníkov. Výber v tejto knihe sa sústredil predovšetkým na prvý a štvrtý zápisník, ktoré sú z literárneho hľadiska najvýznamnejšie.“
Z Čechovových záznamov, vybraných editorom pre túto knihu, sa dá vyčítať, pre ktoré budúce prózy alebo divadelné hry sa stanú látkovým podnetom. Je však zjavné, že mnohé námety autor prehodnotil, lebo kým v nich je mnoho humoru, satiry až sarkazmu, v budúcich a definitívnych prózach prevláda jemnosť a clivota. Aj týmto problémom sa Valerij Kupka zaoberá v štúdii A. P. Čechov – komédia drámy ľudského bytia, ktorá knihu uzatvára. Kupkov záver je súčasne analýzou ruskej literatúry čechovovského obdobia. Protipól humoru a smútku u Čechova vysvetľuje na jeho divadelných hrách, ktoré sám autor nazýva komédiami, „čím dáva istý návod na dekódovanie diela“, lebo prvoplánovo sú to tragédie.
Tým vysvetľuje aj rozpačité, ba až odmietavé prijatia jeho hier súdobými divákmi a kritikmi. „Čechov vylúčil zo svojich próz a drám prvoplánovosť, didaktickosť, užitočnosť. Čechov prestal vnímať umenie ako slúžku, služobníčku veľkých ideí a vysokých cieľov.“ Valerij Kupka dopĺňa, že dokonca ani dnes ešte nie sú všetci schopní a pripravení pochopiť Čechovovu poetiku.
Jeho zápisky – to sú nielen konštrukcie pre budúce prózy a drámy, ale hotové sentencie, aforizmy, miestami minipoviedky. Veľa sa z nich dozvieme aj o tých najsúkromnejších a najintímnejších názoroch a zážitkoch veľkého spisovateľa.
Prekladatelia obohatili Čechovove záznamy poznámkami, ktoré dokazujú, že vynaložili nemalé úsilie aj na archívny výskum. Je zaujímavé (vyplýva to aj z poznámok), aký bol Čechov skromný, introvertný až hanblivý, no pritom dokázal byť veselý a žartovný. „Raz sa (Čechov) s niekoľkými priateľmi vybral do Alupky, kde raňajkovali v jednej reštaurácii. Čechov bol veselý a veľa žartoval. Zrazu za susedným stolom vstal akýsi pán s pohárom v ruke: Páni, dovoľte mi pripiť si na tu prítomného Antona Pavloviča, pýchu našej literatúry, pevca pochmúrnych nálad... Čechov zbledol, vstal a odišiel z miestnosti.“ Ivana a Valerij Kupkovci dokázali vhodným výberom zápiskov vynikajúco charakterizovať Čechova, pochopiť jeho dušu, ktorá má svoj odraz v skvelých poviedkach. „Starostlivo si strážil svoje autorské zázemie. Nerád rozprával o svojej tvorbe, pracovné verzie rukopisov likvidoval.“ Našťastie zostali zápisky a sporadické záznamy v denníku. „Čechov nerozmýšľa a nehovorí o človeku, len ho sleduje svojím ironickým, donkichotským pohľadom. Humor osamelého človeka má svoj dôvod v priestore jeho osamelosti.“
Pôvodne zamýšľaný román Tri roky, ktorý do slovenčiny ako prvá preložila Ivana Kupková a je súčasťou tejto knihy, pôsobí, ako keby to ani nebol napísal Čechov. Je však dôkazom toho, o čom v doslove hovorí Valerij Kupka a o čom sa sám Čechov zmieňuje v nespočetných sentenciách. „Poslaním umenia podľa neho nie je riešiť problémy tohto sveta, ale ich pomenúvať, dávať otázky a impulzy a nechávať otvorený priestor na interpretáciu textovej reality. Čechov zvýšil intelektuálnu hodnotu smiechu.“
Kniha Zápisky a Tri roky rozhodne stojí za prečítanie. Je tiež významným vkladom do života a diela A. P. Čechova, ešte stále neprebádaného.
Autorka je literárna kritička.
Anton Pavlovič Čechov: Zápisky a Tri roky
Európa, Bratislava 2007
Preklad: Ivana Kupková a Valerij Kupka
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.