.ako sa začínajúca kapela, ako Purist, dostane k nahrávaniu v Dánsku?
Alan: V prvom rade prostredníctvom nášho sponzora, cez Red Bull. Na release party našej EP prišiel Robo Brieška, alias DJ Junior, zástupca Red Bull Music na Slovensku. Po koncerte sa za nami zastavil s tým, že podľa neho máme potenciál aj pre zahraničie a chcel by nás nejakou formou podporiť. Druhé dôležité stretnutie prišlo na poľskom festivale Open‘er, kde sme spoznali domácu kapelu, ktorá sa takisto cez Red Bull práve chystala na nahrávanie v Madride. Tam skrsla myšlienka skúsiť to tiež. Navrhli sme to ľuďom z Red Bullu a o dva-tri mesiace cinkla smska, že ideme do Kodane. Ako vôbec prvá slovenská kapela.
.samotný materiál na nahrávanie ste mali nachystaný vopred, alebo ste ho dorábali na mieste?
Alan: Veľa vecí bolo rozrobených, pracovali sme na nich asi dva roky. Ale aj tak sme cítili ten deadline ako pevný termín, do ktorého sme museli všetko stihnúť. Vedeli sme, že na nahrávanie budeme mať tri dni, a preto sme si nachystali všetko dopredu. Našťastie sme to stihli.
Juraj: Deadliny sú všeobecne veľmi užitočné. Najprv bola tá hranica taká rozmazaná – vedeli sme, že chceme vydať album, no nemali sme presný termín. Keď prišiel, dokázali sme sa namotivovať a dostať do takej formy, že nám počas troch nahrávacích dní ešte zostal čas aj na nejaké improvizácie. Podľa mňa nahrávanie dopadlo lepšie, než sme čakali.
.mali ste zabezpečeného aj producenta, ktorý sa staral o výslednú podobu nahrávky?
Juraj: Boli tam dvaja zvukoví inžinieri plus ďalší ľudia, ktorí sa o nás starali. Pomohlo mi to uvedomiť si jednu vec: v dnešnej dobe, keď už je software aj hardware tak ďaleko, že si človek vie spraviť dobrý zvuk aj sám, je najdôležitejší ľudský faktor. Tím ľudí, ktorý sa o teba stará a ty sa môžeš sústrediť iba na svoj umelecký výkon.
.nebudete mať po takejto skúsenosti problém s nahrávaním albumu v lokálnych podmienkach?
Alan: Aj na Slovensku je veľa kvalitných štúdií. Aj keď po tejto skúsenosti by sme určite boli náročnejší.
Juraj: Napríklad štúdio Lavagance je skvelé. No jednoznačne sa to nedá porovnať s pocitom, keď prídeš do zariadeného štúdia a nemusíš sa starať vôbec o nič – ešte aj obed príde za tebou.
Alan: Presne to je ten najpodstatnejší rozdiel – v Kodani sme sa vrátili do hotela a bavili sa iba o hudbe. Čo a ako nasledujúci deň nahráme. Ale v Bratislave sa zo štúdia vrátime domov a žijeme každodenný život. Takéto vytrhnutie z reality budeme asi simulovať ťažko.
.a čo nejaké lokálne riešenie? Odchod do hôr alebo kamsi na samotu?
Alan: Áno, často to riešime aj takto. Veľa skladieb z tohto albumu vzniklo tak, že sme išli k Jurajovi na chatu. Tam sme sa zatvorili a riešili iba hudbu.
Juraj: Ja to často robím tak, že odídem na týždeň na chatu sám, a potom príde za mnou Alan, prípadne aj bubeník Liam. A veľmi mi pomáha chodiť na miesta, kde som vyrastal. Je to pre mňa návrat k detskému „ja", vďaka ktorému dokážem pracovať na tom, na čom skutočne chcem.
.ako vyzerá samotná práca? Začínaš tým, že máš nejaké melódie, hráš sa s počítačom alebo si brnkáš na gitare?
Juraj: Vždy inak, ale ako som nedávno zistil, to posledné to nie je nikdy. Na gitare nevznikla od začiatku žiadna skladba. Paradoxne, aj keď sám seba považujem v prvom rade za gitaristu. Vždy je to niečo iné – nejaký zvuk, ktorý nás zaujme alebo je to nejaká melódia, ktorá sa postupne pretvára.
Alan: Napríklad Renaissance, skladba z prvého EP, vznikla na Pohode. Juraj ku mne dobehol, aby som mu dal telefón a on doň začal mumlať basovú linku, ktorá mu vtedy napadla. Niekedy tá múza kopne úplne nečakane. Keby sa to dalo nejako naplánovať, boli by muzikantmi asi všetci.
.kapela sa volá Purist, nový album sa volá Colourful Noise. Celé to vyzerá ako hľadanie akejsi čistoty alebo čistého tvaru.
Alan: Presne tak. Našu hudbu sa snažíme štylizovať do línie, v ktorej je oslobodená od nejakých ornamentov alebo gýčových vecí. Tá jednoduchá vec je často tá najzložitejšia. Obidvaja sme architekti a milujeme minimalizmus, ktorý sa snažíme prevteliť aj do našej hudby.
Juraj: Purizmus všeobecne je presne o jednoduchosti, ktorá však dokáže zaujať. Mám pocit, že takto to funguje v hociktorom odbore a o tom je aj celý projekt Purist.
.plánujete v najbližších týždňoch aj nejaké koncerty?
Alan: V marci plánujeme slovenské turné s Bad Karma Boy. Oni prezentujú svoj album Údolia a kopce, my máme vonku debutový album. Navyše hráme dosť odlišný štýl hudby, čo by mohlo ľudí prilákať na kvázi dvojžánrový koncert. A keďže sa k nám pridal bubeník Liam, ktorý je pôvodom z anglického Readingu, on sám navrhol sériu koncertov v zahraničí.
Juraj: Už na tom pracujeme a našou prioritou je hrať tento rok čo najviac. Náš prvý tohtoročný koncert bude v piatok, 6. februára v KC Dunaj v rámci podujatia Indietronica.
.jedna vec, ktorá je na naše pomery stále nezvyčajná, je profesionalita, s ktorou sa venujete veciam okolo samotnej hudby. Od komunikácie cez marketing či grafické podanie. Aj to vás naučil Red Bull?
Juraj: V prvom rade je to o tom, že máme celý tím výborných ľudí, ktorý výborne spolupracuje. Od producentky cez vlastného grafického dizajnéra alebo producenta. A všetci sme kamaráti.
Alan: Dôležité je aj to, že sa snažíme riešiť veci skôr kamarátsky a s úsmevom, než prísť za niekým s tým, že my sme tí, ktorí sa práve vrátili z Kodane. Nie vždy to síce funguje, no nie je to ani dôvod na to, aby sme prestali byť nad vecou.
Alan: V prvom rade prostredníctvom nášho sponzora, cez Red Bull. Na release party našej EP prišiel Robo Brieška, alias DJ Junior, zástupca Red Bull Music na Slovensku. Po koncerte sa za nami zastavil s tým, že podľa neho máme potenciál aj pre zahraničie a chcel by nás nejakou formou podporiť. Druhé dôležité stretnutie prišlo na poľskom festivale Open‘er, kde sme spoznali domácu kapelu, ktorá sa takisto cez Red Bull práve chystala na nahrávanie v Madride. Tam skrsla myšlienka skúsiť to tiež. Navrhli sme to ľuďom z Red Bullu a o dva-tri mesiace cinkla smska, že ideme do Kodane. Ako vôbec prvá slovenská kapela.
.samotný materiál na nahrávanie ste mali nachystaný vopred, alebo ste ho dorábali na mieste?
Alan: Veľa vecí bolo rozrobených, pracovali sme na nich asi dva roky. Ale aj tak sme cítili ten deadline ako pevný termín, do ktorého sme museli všetko stihnúť. Vedeli sme, že na nahrávanie budeme mať tri dni, a preto sme si nachystali všetko dopredu. Našťastie sme to stihli.
Juraj: Deadliny sú všeobecne veľmi užitočné. Najprv bola tá hranica taká rozmazaná – vedeli sme, že chceme vydať album, no nemali sme presný termín. Keď prišiel, dokázali sme sa namotivovať a dostať do takej formy, že nám počas troch nahrávacích dní ešte zostal čas aj na nejaké improvizácie. Podľa mňa nahrávanie dopadlo lepšie, než sme čakali.
.mali ste zabezpečeného aj producenta, ktorý sa staral o výslednú podobu nahrávky?
Juraj: Boli tam dvaja zvukoví inžinieri plus ďalší ľudia, ktorí sa o nás starali. Pomohlo mi to uvedomiť si jednu vec: v dnešnej dobe, keď už je software aj hardware tak ďaleko, že si človek vie spraviť dobrý zvuk aj sám, je najdôležitejší ľudský faktor. Tím ľudí, ktorý sa o teba stará a ty sa môžeš sústrediť iba na svoj umelecký výkon.
.nebudete mať po takejto skúsenosti problém s nahrávaním albumu v lokálnych podmienkach?
Alan: Aj na Slovensku je veľa kvalitných štúdií. Aj keď po tejto skúsenosti by sme určite boli náročnejší.
Juraj: Napríklad štúdio Lavagance je skvelé. No jednoznačne sa to nedá porovnať s pocitom, keď prídeš do zariadeného štúdia a nemusíš sa starať vôbec o nič – ešte aj obed príde za tebou.
Alan: Presne to je ten najpodstatnejší rozdiel – v Kodani sme sa vrátili do hotela a bavili sa iba o hudbe. Čo a ako nasledujúci deň nahráme. Ale v Bratislave sa zo štúdia vrátime domov a žijeme každodenný život. Takéto vytrhnutie z reality budeme asi simulovať ťažko.
.a čo nejaké lokálne riešenie? Odchod do hôr alebo kamsi na samotu?
Alan: Áno, často to riešime aj takto. Veľa skladieb z tohto albumu vzniklo tak, že sme išli k Jurajovi na chatu. Tam sme sa zatvorili a riešili iba hudbu.
Juraj: Ja to často robím tak, že odídem na týždeň na chatu sám, a potom príde za mnou Alan, prípadne aj bubeník Liam. A veľmi mi pomáha chodiť na miesta, kde som vyrastal. Je to pre mňa návrat k detskému „ja", vďaka ktorému dokážem pracovať na tom, na čom skutočne chcem.
.ako vyzerá samotná práca? Začínaš tým, že máš nejaké melódie, hráš sa s počítačom alebo si brnkáš na gitare?
Juraj: Vždy inak, ale ako som nedávno zistil, to posledné to nie je nikdy. Na gitare nevznikla od začiatku žiadna skladba. Paradoxne, aj keď sám seba považujem v prvom rade za gitaristu. Vždy je to niečo iné – nejaký zvuk, ktorý nás zaujme alebo je to nejaká melódia, ktorá sa postupne pretvára.
Alan: Napríklad Renaissance, skladba z prvého EP, vznikla na Pohode. Juraj ku mne dobehol, aby som mu dal telefón a on doň začal mumlať basovú linku, ktorá mu vtedy napadla. Niekedy tá múza kopne úplne nečakane. Keby sa to dalo nejako naplánovať, boli by muzikantmi asi všetci.
.kapela sa volá Purist, nový album sa volá Colourful Noise. Celé to vyzerá ako hľadanie akejsi čistoty alebo čistého tvaru.
Alan: Presne tak. Našu hudbu sa snažíme štylizovať do línie, v ktorej je oslobodená od nejakých ornamentov alebo gýčových vecí. Tá jednoduchá vec je často tá najzložitejšia. Obidvaja sme architekti a milujeme minimalizmus, ktorý sa snažíme prevteliť aj do našej hudby.
Juraj: Purizmus všeobecne je presne o jednoduchosti, ktorá však dokáže zaujať. Mám pocit, že takto to funguje v hociktorom odbore a o tom je aj celý projekt Purist.
.plánujete v najbližších týždňoch aj nejaké koncerty?
Alan: V marci plánujeme slovenské turné s Bad Karma Boy. Oni prezentujú svoj album Údolia a kopce, my máme vonku debutový album. Navyše hráme dosť odlišný štýl hudby, čo by mohlo ľudí prilákať na kvázi dvojžánrový koncert. A keďže sa k nám pridal bubeník Liam, ktorý je pôvodom z anglického Readingu, on sám navrhol sériu koncertov v zahraničí.
Juraj: Už na tom pracujeme a našou prioritou je hrať tento rok čo najviac. Náš prvý tohtoročný koncert bude v piatok, 6. februára v KC Dunaj v rámci podujatia Indietronica.
.jedna vec, ktorá je na naše pomery stále nezvyčajná, je profesionalita, s ktorou sa venujete veciam okolo samotnej hudby. Od komunikácie cez marketing či grafické podanie. Aj to vás naučil Red Bull?
Juraj: V prvom rade je to o tom, že máme celý tím výborných ľudí, ktorý výborne spolupracuje. Od producentky cez vlastného grafického dizajnéra alebo producenta. A všetci sme kamaráti.
Alan: Dôležité je aj to, že sa snažíme riešiť veci skôr kamarátsky a s úsmevom, než prísť za niekým s tým, že my sme tí, ktorí sa práve vrátili z Kodane. Nie vždy to síce funguje, no nie je to ani dôvod na to, aby sme prestali byť nad vecou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.