Teraz to tak nevyzerá, ale myslím si, že liečenie sa môže začať už dnes. Vyžaduje si však z oboch strán dve podmienky.
1. Ani jedna zo strán sporu si teraz nesmie začať myslieť, že vyhrala. Čísla účasti, ani čísla neúčasti na tomto referende sa nemôžu stať argumentom pre dominanciu v štáte. Rešpektujme všetci výsledok referenda, ale toto je naša spoločná krajina. V referende sme sa rozdelili, ale spája nás omnoho viac. Slovensko nepatrí katolíkom, liberálom, ani tej či onej menšine. Patrí piatim miliónom ľudí.
2. Obe strany sporu sa v referende navzájom vymedzili, a aj v mnohom zranili, ale teraz potrebujú nájsť silu prijať sa navzájom. Aj s veľkými chybami „tých druhých“. Uvedomujem si, aké ťažké je teraz pre mnohých veriacich, zvlášť pre katolíkov (najmä po nešetrných a ponižujúcich vyjadreniach na ich adresu) prijať odporcov referenda za vítaných spoluobčanov. Prijať napríklad homosexuálov za hodných úcty a súcitu už občas vieme, ale prijať ich vzťahy a lásky (bez kompromisu s našou vierou) ešte nevieme. Citím, že sa to teraz potrebujeme naučiť.
Rovnako si uvedomujem, aké ťažké je dnes pre odporcov referenda, zvlášť pre liberálov a homosexuálov (najmä po nešetrných a ponižujúcich vyjadreniach na ich adresu) prijať nás veriacich za vítaných spoluobčanov. Ak praktikujeme vieru v súkromí, s tým nemá problém nik, ale prijať, že veriaci, najmä katolíci, môžu a vzhľadom na ich počet aj majú formovať túto krajinu, je v menšinových liberálnych kruhoch často problém. Zvlášť po tomto referende. Ale aj toto je teraz nevyhnutné zmeniť.
Referendum som neprežíval ľahko. Prišlo mi priveľmi mocenské a primálo citlivé, a nie pre tie otázky. Homosexuáli, prepáčte.
Dávam hlas hojeniu rán.
Vážení diváci Lampy, vážení čitatelia .týždňa,
s radosťou oznamujem, že naše hľadanie, ako pokračovať s Lampou, dostáva reálne kontúry. Dôležité je, že sme ako tvorivý tím ostali spolu. Okrem množstva podporných vyjadrení a nápadov sme tiež dostali konkrétne ponuky z viacerých divadiel, kín, škôl, klubov a hotelov, kde by mohla byť Lampa nakrúcaná. Rozhodli sme sa preto, že nový model Lampy bude obsahovať aj jej putovnú verziu. Predbežne to vyzerá na tri verejne natáčané Lampy mesačne v jej budúcom domovskom stánku a jednu putovnú Lampu mesačne v rôznych prostrediach po celom Slovensku.
Rozhodli sme sa tiež vybudovať vlastné technické zázemie vrátane prenosnej réžie, kamier, osvetlenia a zvukovej techniky tak, aby sme pri nakrúcaní neboli závislí od konkrétnej televízie. Budeme na to potrebovať približne 30-tisíc eur, ktoré sme už začali zbierať na účte nášho občianskeho združenia .týždeň – fond pre kvalitnú žurnalistiku (číslo účtu 2949 459 570/1100).
Teraz je pred nami kľúčová otázka: bude Lampa v niektorej z televízií, alebo nájdeme inú efektívnu formu jej šírenia? Chceli by sme v tom mať jasno do konca marca.
Celý tím Lampy vám ďakuje za prejavenú podporu.
1. Ani jedna zo strán sporu si teraz nesmie začať myslieť, že vyhrala. Čísla účasti, ani čísla neúčasti na tomto referende sa nemôžu stať argumentom pre dominanciu v štáte. Rešpektujme všetci výsledok referenda, ale toto je naša spoločná krajina. V referende sme sa rozdelili, ale spája nás omnoho viac. Slovensko nepatrí katolíkom, liberálom, ani tej či onej menšine. Patrí piatim miliónom ľudí.
2. Obe strany sporu sa v referende navzájom vymedzili, a aj v mnohom zranili, ale teraz potrebujú nájsť silu prijať sa navzájom. Aj s veľkými chybami „tých druhých“. Uvedomujem si, aké ťažké je teraz pre mnohých veriacich, zvlášť pre katolíkov (najmä po nešetrných a ponižujúcich vyjadreniach na ich adresu) prijať odporcov referenda za vítaných spoluobčanov. Prijať napríklad homosexuálov za hodných úcty a súcitu už občas vieme, ale prijať ich vzťahy a lásky (bez kompromisu s našou vierou) ešte nevieme. Citím, že sa to teraz potrebujeme naučiť.
Rovnako si uvedomujem, aké ťažké je dnes pre odporcov referenda, zvlášť pre liberálov a homosexuálov (najmä po nešetrných a ponižujúcich vyjadreniach na ich adresu) prijať nás veriacich za vítaných spoluobčanov. Ak praktikujeme vieru v súkromí, s tým nemá problém nik, ale prijať, že veriaci, najmä katolíci, môžu a vzhľadom na ich počet aj majú formovať túto krajinu, je v menšinových liberálnych kruhoch často problém. Zvlášť po tomto referende. Ale aj toto je teraz nevyhnutné zmeniť.
Referendum som neprežíval ľahko. Prišlo mi priveľmi mocenské a primálo citlivé, a nie pre tie otázky. Homosexuáli, prepáčte.
Dávam hlas hojeniu rán.
Vážení diváci Lampy, vážení čitatelia .týždňa,
s radosťou oznamujem, že naše hľadanie, ako pokračovať s Lampou, dostáva reálne kontúry. Dôležité je, že sme ako tvorivý tím ostali spolu. Okrem množstva podporných vyjadrení a nápadov sme tiež dostali konkrétne ponuky z viacerých divadiel, kín, škôl, klubov a hotelov, kde by mohla byť Lampa nakrúcaná. Rozhodli sme sa preto, že nový model Lampy bude obsahovať aj jej putovnú verziu. Predbežne to vyzerá na tri verejne natáčané Lampy mesačne v jej budúcom domovskom stánku a jednu putovnú Lampu mesačne v rôznych prostrediach po celom Slovensku.
Rozhodli sme sa tiež vybudovať vlastné technické zázemie vrátane prenosnej réžie, kamier, osvetlenia a zvukovej techniky tak, aby sme pri nakrúcaní neboli závislí od konkrétnej televízie. Budeme na to potrebovať približne 30-tisíc eur, ktoré sme už začali zbierať na účte nášho občianskeho združenia .týždeň – fond pre kvalitnú žurnalistiku (číslo účtu 2949 459 570/1100).
Teraz je pred nami kľúčová otázka: bude Lampa v niektorej z televízií, alebo nájdeme inú efektívnu formu jej šírenia? Chceli by sme v tom mať jasno do konca marca.
Celý tím Lampy vám ďakuje za prejavenú podporu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.