Tie živé mozgy zo (vždy využívanej) spravodajskej komunity (Intelligence Community) nám dodali ďalší zo svojich zábavných odhadov, tentoraz o iránskom nukleárnom programe. Viete, ten program, ktorého existenciu Iránci pevne popierajú, ten, ktorý nedovolia preskúmať inšpektorom, a ten, ktorý niekedy priznajú, keď sa tomu či onomu z ich lídrov pošmykne jazyk.
Spravodajská komunita nás teraz poctila o čosi viac než dvoma stranami „kľúčových úsudkov“ o tejto dôležitej veci.
Pred dvoma rokmi nám všetkým spravodajská komunita – tá istá skupina, ktorá tvrdila, že má detailné informácie o zbraniach hromadného ničenia (ZHN) Saddáma Husajna, ktorá slávne zmeškala vlak v prípade al-Káidy a ktorej za uplynulé dve desaťročia odkryli v Iráne najmenej dve špionážne siete – povedala, že je viac-menej isté, že Irán „je odhodlaný vyvinúť nukleárne zbrane“. Včera prevrátila názor. Povedala, že v skutočnosti dva roky pred správou z roku 2005 Irán „pozastavil svoj nukleárny zbrojný program“ a povedala, že „pozastavenie trvalo najmenej niekoľko rokov“ a (hoci v tomto si je spravodajská komunita menej istá) ešte stále trvá. V tomto bode sú však vnútri komunity isté nezhody. Oddelenie energetiky Národnej spravodajskej rady, zdá sa, súhlasí, že niečo bolo zastavené, ale má prinajmenej nejaké pochybnosti, či sa „pozastavenie“ týka „celého nukleárneho zbrojného programu“ Iránu.
Krátko povedané, niektorí spravodajskí analytici si myslia, že tam nie je vôbec nijaký utajený nukleárny zbrojný program, zatiaľ čo iní nie sú si vôbec istí. Vo chvíli úprimnosti na brífingu 3. decembra títo džentlmeni zdôraznili, že Irán má „latentný cieľ“ vyvinúť nukleárne zbrane, že v našich informáciách „zostávajú medzery“, a že Irán je „pravdepodobne najťažší spravodajský cieľ, aký existuje“. A varujú nás, v jednom zo svojich kľúčových úsudkov, že je pravdepodobné, že Irán vyvinie nukleárne zbrane. Zvážte túto gramatiku a vetnú skladbu: „iba iránske politické rozhodnutie opustiť cieľ získať nukleárne zbrane by vierohodne zabránilo Iránu nakoniec vyrobiť nukleárne zbrane – a také rozhodnutie je vo svojej podstate zvratné“. To, zdá sa, implikuje, že „pozastavenie“ bolo taktickým ťahom, a nie strategickým rozhodnutím.
Určite ich nemôžete kritizovať za to, že si neprikryli zadky. Napriek tomu, napriek „medzerám v spravodajských informáciách“ a napriek skutočne zaslúženej povesti islamskej republiky ako jednej z najviac zavádzajúcich krajín na svete, vyráža spravodajská komunita priamo vpred a predpovedá, že Irán je ešte ďaleko od toho, aby bol schopný postaviť nukleárnu zbraň. Najskorší možný – hoci „vysoko nepravdepodobný“ – termín, do ktorého môže Irán vyrobiť množstvo vysoko obohateného uránu na zbraň, je koniec roka 2009, ale je rozumnejšie zvažovať skôr časový rámec 2010 – 2015. Zaujímavé je, že toto presne korešponduje s predpoveďou z roku 2005, keď povedali, že ak by sa tempo technického pokroku Iránu sa zrýchlilo, mohli by mať dostatok uránu na konštrukciu zbrane „koncom tejto dekády“. A spravodajská komunita zdôrazňuje, že Irán má „vedeckú, technickú a priemyselnú kapacitu... vyrobiť nukleárne zbrane, ak sa to rozhodne urobiť“.
Všetko sa to týka schopnosti Iránu samostatne obohacovať urán. Koniec koncov, Iránci sú vynikajú v zavádzaní a nás už oklamali, čo sa týka ich nukleárneho programu, krajiny od Sovietskeho zväzu cez Indiu až po Pakistan. Možno si z nás urobili bláznov opäť. Spravodajská komunita si to nemyslí, hoci, svojím obvyklým spôsobom „na jednej strane áno, na druhej možno“ odpovedali jej predstavitelia na tlačovom brífingu 3. decembra na otázku tlače uistením, že „prehrali sme si viac než pol tucta takých scenárov“. Ale analytici dospeli k záveru, že taký scenár je „oprávnený, ale nepravdepodobný“.
Tom Jocelyn nás múdro varoval, aby sme boli skeptickí k čomukoľvek, čo prichádza od spravodajskej komunity, a právom sa pýta na zdroje týchto nových záverov. Nemá zmysel pokúšať sa hádať a bez takejto informácie je veľmi ťažké zhodnotiť kvalitu analýzy. Ale čokoľvek, o čom si špióni myslia, že to vedia, musí byť zhodnotené vo svetle normálneho zdravého rozumu, názorov iných krajín a históriou šírenia jadrových zbraní. Programy zbraní hromadného ničenia sa ukrývajú ľahšie, než si ľudia dokážu predstaviť. Napríklad po prvej vojne v Zálive sme boli prekvapení, ako ďaleko sa dostal Saddám. Tvrdiť, že „vieme“, že Irán už nemá utajený nukleárny zbrojný program, je poriadne silná káva. (Pamätáte si, ako sme zvykli hovoriť, že negatívne sa nedá dokázať? Zdá sa, že spravodajská komunita si to nemyslí.)
A je tu ešte aj stará skúsenosť. My sme sa dostali od nuly až po bombu použitú v Hirošime a Nagasaki za štyri roky v čase, keď nikto ešte ani nevedel, či je tá vec vôbec uskutočniteľná. Podľa údajov spravodajskej komunity na tom Iránci pracujú „najneskôr od konca 80. rokov“: (Ja si myslím, že to nezačali pred rokom 1991, ale nebuďme malicherní.) Počas tých rokov bolo takmer všetko na predaj (a Irán má hromady peňazí). A. Q. Khan prevádzkoval svoj bazár a Irán najal sovietskych nukleárnych vedcov. A Iránci sami sú veľmi chytrí ľudia. Je pravdepodobné, že Irán by nedokázal skonštruovať nukleárne zbrane za dve desaťročia? Nijako.
Ak má mať NIE (National Intelligence Estimate – národný spravodajský odhad) pravdu, dôkazy musia byť strašne dobré. A nedostatok dôkazov tejto kvality je povestný. Sú to tí istí ľudia, ktorí nám celé roky hovorili, že šiíti a sunniti nedokážu spolupracovať a mali pritom vedieť, že iránske Revolučné gardy (šiíti) trénovali pod vedením Arafatovho Fatahu (sunniti). Nazvite ma neveriacim.
Preložil František Šebej
Spravodajská komunita nás teraz poctila o čosi viac než dvoma stranami „kľúčových úsudkov“ o tejto dôležitej veci.
Pred dvoma rokmi nám všetkým spravodajská komunita – tá istá skupina, ktorá tvrdila, že má detailné informácie o zbraniach hromadného ničenia (ZHN) Saddáma Husajna, ktorá slávne zmeškala vlak v prípade al-Káidy a ktorej za uplynulé dve desaťročia odkryli v Iráne najmenej dve špionážne siete – povedala, že je viac-menej isté, že Irán „je odhodlaný vyvinúť nukleárne zbrane“. Včera prevrátila názor. Povedala, že v skutočnosti dva roky pred správou z roku 2005 Irán „pozastavil svoj nukleárny zbrojný program“ a povedala, že „pozastavenie trvalo najmenej niekoľko rokov“ a (hoci v tomto si je spravodajská komunita menej istá) ešte stále trvá. V tomto bode sú však vnútri komunity isté nezhody. Oddelenie energetiky Národnej spravodajskej rady, zdá sa, súhlasí, že niečo bolo zastavené, ale má prinajmenej nejaké pochybnosti, či sa „pozastavenie“ týka „celého nukleárneho zbrojného programu“ Iránu.
Krátko povedané, niektorí spravodajskí analytici si myslia, že tam nie je vôbec nijaký utajený nukleárny zbrojný program, zatiaľ čo iní nie sú si vôbec istí. Vo chvíli úprimnosti na brífingu 3. decembra títo džentlmeni zdôraznili, že Irán má „latentný cieľ“ vyvinúť nukleárne zbrane, že v našich informáciách „zostávajú medzery“, a že Irán je „pravdepodobne najťažší spravodajský cieľ, aký existuje“. A varujú nás, v jednom zo svojich kľúčových úsudkov, že je pravdepodobné, že Irán vyvinie nukleárne zbrane. Zvážte túto gramatiku a vetnú skladbu: „iba iránske politické rozhodnutie opustiť cieľ získať nukleárne zbrane by vierohodne zabránilo Iránu nakoniec vyrobiť nukleárne zbrane – a také rozhodnutie je vo svojej podstate zvratné“. To, zdá sa, implikuje, že „pozastavenie“ bolo taktickým ťahom, a nie strategickým rozhodnutím.
Určite ich nemôžete kritizovať za to, že si neprikryli zadky. Napriek tomu, napriek „medzerám v spravodajských informáciách“ a napriek skutočne zaslúženej povesti islamskej republiky ako jednej z najviac zavádzajúcich krajín na svete, vyráža spravodajská komunita priamo vpred a predpovedá, že Irán je ešte ďaleko od toho, aby bol schopný postaviť nukleárnu zbraň. Najskorší možný – hoci „vysoko nepravdepodobný“ – termín, do ktorého môže Irán vyrobiť množstvo vysoko obohateného uránu na zbraň, je koniec roka 2009, ale je rozumnejšie zvažovať skôr časový rámec 2010 – 2015. Zaujímavé je, že toto presne korešponduje s predpoveďou z roku 2005, keď povedali, že ak by sa tempo technického pokroku Iránu sa zrýchlilo, mohli by mať dostatok uránu na konštrukciu zbrane „koncom tejto dekády“. A spravodajská komunita zdôrazňuje, že Irán má „vedeckú, technickú a priemyselnú kapacitu... vyrobiť nukleárne zbrane, ak sa to rozhodne urobiť“.
Všetko sa to týka schopnosti Iránu samostatne obohacovať urán. Koniec koncov, Iránci sú vynikajú v zavádzaní a nás už oklamali, čo sa týka ich nukleárneho programu, krajiny od Sovietskeho zväzu cez Indiu až po Pakistan. Možno si z nás urobili bláznov opäť. Spravodajská komunita si to nemyslí, hoci, svojím obvyklým spôsobom „na jednej strane áno, na druhej možno“ odpovedali jej predstavitelia na tlačovom brífingu 3. decembra na otázku tlače uistením, že „prehrali sme si viac než pol tucta takých scenárov“. Ale analytici dospeli k záveru, že taký scenár je „oprávnený, ale nepravdepodobný“.
Tom Jocelyn nás múdro varoval, aby sme boli skeptickí k čomukoľvek, čo prichádza od spravodajskej komunity, a právom sa pýta na zdroje týchto nových záverov. Nemá zmysel pokúšať sa hádať a bez takejto informácie je veľmi ťažké zhodnotiť kvalitu analýzy. Ale čokoľvek, o čom si špióni myslia, že to vedia, musí byť zhodnotené vo svetle normálneho zdravého rozumu, názorov iných krajín a históriou šírenia jadrových zbraní. Programy zbraní hromadného ničenia sa ukrývajú ľahšie, než si ľudia dokážu predstaviť. Napríklad po prvej vojne v Zálive sme boli prekvapení, ako ďaleko sa dostal Saddám. Tvrdiť, že „vieme“, že Irán už nemá utajený nukleárny zbrojný program, je poriadne silná káva. (Pamätáte si, ako sme zvykli hovoriť, že negatívne sa nedá dokázať? Zdá sa, že spravodajská komunita si to nemyslí.)
A je tu ešte aj stará skúsenosť. My sme sa dostali od nuly až po bombu použitú v Hirošime a Nagasaki za štyri roky v čase, keď nikto ešte ani nevedel, či je tá vec vôbec uskutočniteľná. Podľa údajov spravodajskej komunity na tom Iránci pracujú „najneskôr od konca 80. rokov“: (Ja si myslím, že to nezačali pred rokom 1991, ale nebuďme malicherní.) Počas tých rokov bolo takmer všetko na predaj (a Irán má hromady peňazí). A. Q. Khan prevádzkoval svoj bazár a Irán najal sovietskych nukleárnych vedcov. A Iránci sami sú veľmi chytrí ľudia. Je pravdepodobné, že Irán by nedokázal skonštruovať nukleárne zbrane za dve desaťročia? Nijako.
Ak má mať NIE (National Intelligence Estimate – národný spravodajský odhad) pravdu, dôkazy musia byť strašne dobré. A nedostatok dôkazov tejto kvality je povestný. Sú to tí istí ľudia, ktorí nám celé roky hovorili, že šiíti a sunniti nedokážu spolupracovať a mali pritom vedieť, že iránske Revolučné gardy (šiíti) trénovali pod vedením Arafatovho Fatahu (sunniti). Nazvite ma neveriacim.
Preložil František Šebej
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.