Lenže očakávania sú obrovské a bude ich ťažké splniť. V dohľadnom čase povedú skôr k sklamaniu. Neexistuje totiž možnosť, ako reálne uspokojiť také extravagantné fantázie, snívajúce o zmene. Úpadok Kuby je taký hrozný, že to bude vyžadovať nesmierne zdroje a priveľa vecí sa bude musieť zmeniť. Čas je dôležitý, najmä keď kubánska vláda stále neprejavila reálnu politickú vôľu urobiť niečo na prospech celej spoločnosti.
Pred sedemnástym decembrom zaujímal Kubáncov len ich osobný záujem a potreby. Starý železničiar, ktorý videl, ako rozoberajú železničnú trať, na ktorú bol taký pyšný, dnes hovorí: „Uvidíte.. čoskoro budeme mať rýchlovlak.“ Keď sa ho spýtate, prečo si to myslí, uistí vás, že „keď los yumas – Američania – začnú prichádzať, budú investovať do dopravy, zlepšia naše dráhy a zabezpečia najnovšie vlaky“. V jeho snoch vystupuje železný had, rýchly a žiarivý, ktorý preletí celým ostrovom.
Iní majú ilúzie plné kilobajtov. Mladík, asi dvadsaťročný, ktorý na pár hodín zažil internet v štátnej internetovej knižnici, aj to len pomalý a predražený, si myslí, že do konca roku „budeme mať voľný prístup k internetu cez mobilné telefóny“. Jeho istota sa neopiera o žiadne tajné informácie, ako sám hovorí: „Obama to už potvrdil, telekomunikačné firmy môžu začať na Kube podnikať, čo nám chýba, aby sme boli celý deň pripojení na Facebook a Skype? Nič, úplne nič..“
Aj posadnutosť jedlom vyvoláva nespútané sny. Žena v domácnosti, ktorá je otrávená z toho, že stále musí variť tie isté veci dokola, má hlavu plnú ilúzií o potravinách, ktoré prídu zo severu. Vidí to úplne jasne: opäť zažijeme, ako chutí hovädzie mäso a ako vonia opekaná cibuľka na panvici.
Pred sedemnástym decembrom zaujímal Kubáncov len ich osobný záujem a potreby. Starý železničiar, ktorý videl, ako rozoberajú železničnú trať, na ktorú bol taký pyšný, dnes hovorí: „Uvidíte.. čoskoro budeme mať rýchlovlak.“ Keď sa ho spýtate, prečo si to myslí, uistí vás, že „keď los yumas – Američania – začnú prichádzať, budú investovať do dopravy, zlepšia naše dráhy a zabezpečia najnovšie vlaky“. V jeho snoch vystupuje železný had, rýchly a žiarivý, ktorý preletí celým ostrovom.
Iní majú ilúzie plné kilobajtov. Mladík, asi dvadsaťročný, ktorý na pár hodín zažil internet v štátnej internetovej knižnici, aj to len pomalý a predražený, si myslí, že do konca roku „budeme mať voľný prístup k internetu cez mobilné telefóny“. Jeho istota sa neopiera o žiadne tajné informácie, ako sám hovorí: „Obama to už potvrdil, telekomunikačné firmy môžu začať na Kube podnikať, čo nám chýba, aby sme boli celý deň pripojení na Facebook a Skype? Nič, úplne nič..“
Aj posadnutosť jedlom vyvoláva nespútané sny. Žena v domácnosti, ktorá je otrávená z toho, že stále musí variť tie isté veci dokola, má hlavu plnú ilúzií o potravinách, ktoré prídu zo severu. Vidí to úplne jasne: opäť zažijeme, ako chutí hovädzie mäso a ako vonia opekaná cibuľka na panvici.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.