.ako s odstupom času hodnotíš prvé kolo Mestských zásahov z roku 2008?
Ako neuveriteľný zázrak. Bola to vec, ktorá nám priniesla omnoho viac, než len tých samotných 49 návrhov na vylepšenie mesta.
.aké boli teda najvýraznejšie prínosy Zásahov?
V prvom rade sa nám otvoril úplne nový priestor toho, kde môže pôsobiť architekt. Už to nie je len o tom, že ľudia zavolajú, keď potrebujú postaviť dom. Naša profesia sa môže výrazne uplatniť aj v oblastiach, na ktoré sme predtým vôbec nemysleli. Je v našich silách dávať dokopy expertov z rôznych oblastí a hľadať s nimi definíciu mesta – priestoru, ktorý je s architektmi odjakživa spojený. Okrem toho sme spoznali množstvo skvelých ľudí, ktorí organizujú Mestské zásahy v iných mestách.
.koľko z tých spomínaných 49 návrhov bolo úspešných?
Podarilo sa odomknutie záhrady na Uršulínskej ulici (Ľubica Hustá). Vydržalo to asi pol roka, dnes je tento zelený priestor opäť zamknutý a nikto nevie, prečo. Ďalší zásah mal formu eventu, keď sa zorganizovala na Hviezdoslavovom námestí grilovačka (n/a arhitekti). To námestie je extrémne predpísané, je tam taký „akože mostík" cez fontánu, šachovnica... Takto bolo skvele odformalizované. A vďaka Zásahom sa zrealizovala napríklad aj protihluková stena pri Dóme svätého Martina (Ľubica Hustá, Tomáš Tokarčík), ktorá by možno časom vznikla tak či tak, no vyzerala by asi ako tá na Bajkalskej. Takto sme prepojili Staré Mesto s architektom, ktorý nad tým priestorom skutočne uvažoval.
.nedemotivuje ťa takáto úspešnosť, keď sa aj niektoré z úspešných zásahov vrátili do pôvodného stavu?
Pre nás Mestské zásahy pokračovali ďalej. Napríklad aj v Prahe, kde bol výborný ohlas. Mali sme dokonca dvojstránku v bulvárnom denníku Blesk, čo je neuveriteľné. Ako viac sa dá dostať architektúra k verejnosti? Pod hlavičku Mestských zásahov sa pridalo ďalších vyše pätnásť miest, ktoré si žijú svojím vlastným životom.
.prečo teda prišlo rozhodnutie premenovať známu značku OZ Mestské zásahy na My sme mesto?
V našom Občianskom združení sme robili ďalšie projekty, ako Šobov Spolu, 500 bytov alebo zelené námestie pod Mostom SNP, spojené s inštaláciou nového osvetlenia. No medzitým sa z Mestských zásahov stal terminus technicus na milión iných vecí, a preto sme chceli vytvoriť rámec, vďaka ktorému by si ľudia nemýlili projekt Mestské zásahy a OZ Mestské zásahy.
.v čom bude chystané druhé kolo Mestských zásahov iné než prvé?
Od roku 2008, keď sme boli vďaka nášmu projektu pre niekoho dosť veľkí exoti, sa toho veľa zmenilo. Aktivizmus je dnes v móde, veľa ľudí sa vyjadruje k mestu a je aktívnych. Chceli sme túto energiu zozbierať a otvoriť Mestské zásahy všetkým profesijným skupinám, ktoré sú schopné poskytnúť svoje nápady mestu, od dopravy a infraštruktúry až po legislatívu. Teda komplexné návrhy riešení, nielen upozornenia a sťažnosti. Mesto dnes nemá čas ani peniaze či kapacity na to aby vytvorilo víziu mesta. Existuje síce nejaký plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta, no to je len povinná jazda kvôli čerpaniu zdrojov. Väčšina z tam uverejnených téz už dávno nefunguje a nemá nič spoločné s víziou toho, kde by toto mesto malo byť v roku 2040 či 2050.
.akú spätnú väzbu potrebujete od mesta? Stačí len, ak nebude stáť v ceste alebo potrebujete aj nejakú konkrétnu, možno aj finančnú pomoc?
Zásadná vec, chcem povedať, jeden z cieľov, kvôli ktorým celé toto úsilie konáme, je snaha vyjasniť si vzťah medzi mestom a znalosťami, ktoré vie odborná verejnosť poskytnúť. Mesto (riadiace orgány) potrebuje nás, nie my jeho. Môžeme žiť jednou nohou v Bratislave a druhou vo Viedni alebo v Prahe. No ten vzájomný vzťah nie je o tom, že mesto nám robí službu, keď nás berie do úvahy alebo počúva. My všetci robíme obrovskú službu mestu, lebo dávame na stôl nápady, ktoré sa môžu realizovať. Toto myslenie sa musí preklopiť. V každom prípade sa primátor vyjadril jasne, a to tak, že sa mesto bude veľmi seriózne zaoberať tým, čo na ich stôl Zásahy prinesú.
.od roku 2008 spolupracujete v poradí s už tretím primátorom Bratislavy. Je pre vašu iniciatívu dôležité to, kto na tejto stoličke sedí?
Najprv sme mali malé ambície, chceli sme iba rozvíriť debatu. Teraz prichádzame so serióznymi nápadmi, ktorými chceme naozaj prakticky rozvíjať mesto. V tomto bode je rola mesta veľmi dôležitá a je ich úlohou pochopiť, že odborná verejnosť disponuje know-how a skúsenosťami, ktoré oni, zavalení organizačnými vecami, nemajú šancu kumulovať.
.teraz sa teda nachádzame v ktorej fáze?
Ôsmeho marca je deadline na prihlasovanie nápadov. Výsledkom bude profesionálne spracovaná kniha a výstava nápadov v Starej tržnici. A okrem toho sa budeme snažiť, aby sa všetky dobré nápady dostali na stôl predstaviteľom mesta, ale i filantropom, ktorí by mali o ich realizáciu záujem.
.keď človek počúva, s akým zanietením rozprávaš o meste, logická otázka znie, či by si nechcel byť hlavným architektom Bratislavy.
(Dlhé ticho.) Na post hlavného architekta mesta bude určite vypísaný konkurz. Zatiaľ robíme Mestské zásahy.
Ale nevylučuješ, že sa do konkurzu prihlásiš?
Zatiaľ to nechcem komentovať. Na to, aby sa človek do takejto funkcie pustil, musí mať vytvorené podmienky. Inak si to neviem predstaviť.
Ako neuveriteľný zázrak. Bola to vec, ktorá nám priniesla omnoho viac, než len tých samotných 49 návrhov na vylepšenie mesta.
.aké boli teda najvýraznejšie prínosy Zásahov?
V prvom rade sa nám otvoril úplne nový priestor toho, kde môže pôsobiť architekt. Už to nie je len o tom, že ľudia zavolajú, keď potrebujú postaviť dom. Naša profesia sa môže výrazne uplatniť aj v oblastiach, na ktoré sme predtým vôbec nemysleli. Je v našich silách dávať dokopy expertov z rôznych oblastí a hľadať s nimi definíciu mesta – priestoru, ktorý je s architektmi odjakživa spojený. Okrem toho sme spoznali množstvo skvelých ľudí, ktorí organizujú Mestské zásahy v iných mestách.
.koľko z tých spomínaných 49 návrhov bolo úspešných?
Podarilo sa odomknutie záhrady na Uršulínskej ulici (Ľubica Hustá). Vydržalo to asi pol roka, dnes je tento zelený priestor opäť zamknutý a nikto nevie, prečo. Ďalší zásah mal formu eventu, keď sa zorganizovala na Hviezdoslavovom námestí grilovačka (n/a arhitekti). To námestie je extrémne predpísané, je tam taký „akože mostík" cez fontánu, šachovnica... Takto bolo skvele odformalizované. A vďaka Zásahom sa zrealizovala napríklad aj protihluková stena pri Dóme svätého Martina (Ľubica Hustá, Tomáš Tokarčík), ktorá by možno časom vznikla tak či tak, no vyzerala by asi ako tá na Bajkalskej. Takto sme prepojili Staré Mesto s architektom, ktorý nad tým priestorom skutočne uvažoval.
.nedemotivuje ťa takáto úspešnosť, keď sa aj niektoré z úspešných zásahov vrátili do pôvodného stavu?
Pre nás Mestské zásahy pokračovali ďalej. Napríklad aj v Prahe, kde bol výborný ohlas. Mali sme dokonca dvojstránku v bulvárnom denníku Blesk, čo je neuveriteľné. Ako viac sa dá dostať architektúra k verejnosti? Pod hlavičku Mestských zásahov sa pridalo ďalších vyše pätnásť miest, ktoré si žijú svojím vlastným životom.
.prečo teda prišlo rozhodnutie premenovať známu značku OZ Mestské zásahy na My sme mesto?
V našom Občianskom združení sme robili ďalšie projekty, ako Šobov Spolu, 500 bytov alebo zelené námestie pod Mostom SNP, spojené s inštaláciou nového osvetlenia. No medzitým sa z Mestských zásahov stal terminus technicus na milión iných vecí, a preto sme chceli vytvoriť rámec, vďaka ktorému by si ľudia nemýlili projekt Mestské zásahy a OZ Mestské zásahy.
.v čom bude chystané druhé kolo Mestských zásahov iné než prvé?
Od roku 2008, keď sme boli vďaka nášmu projektu pre niekoho dosť veľkí exoti, sa toho veľa zmenilo. Aktivizmus je dnes v móde, veľa ľudí sa vyjadruje k mestu a je aktívnych. Chceli sme túto energiu zozbierať a otvoriť Mestské zásahy všetkým profesijným skupinám, ktoré sú schopné poskytnúť svoje nápady mestu, od dopravy a infraštruktúry až po legislatívu. Teda komplexné návrhy riešení, nielen upozornenia a sťažnosti. Mesto dnes nemá čas ani peniaze či kapacity na to aby vytvorilo víziu mesta. Existuje síce nejaký plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta, no to je len povinná jazda kvôli čerpaniu zdrojov. Väčšina z tam uverejnených téz už dávno nefunguje a nemá nič spoločné s víziou toho, kde by toto mesto malo byť v roku 2040 či 2050.
.akú spätnú väzbu potrebujete od mesta? Stačí len, ak nebude stáť v ceste alebo potrebujete aj nejakú konkrétnu, možno aj finančnú pomoc?
Zásadná vec, chcem povedať, jeden z cieľov, kvôli ktorým celé toto úsilie konáme, je snaha vyjasniť si vzťah medzi mestom a znalosťami, ktoré vie odborná verejnosť poskytnúť. Mesto (riadiace orgány) potrebuje nás, nie my jeho. Môžeme žiť jednou nohou v Bratislave a druhou vo Viedni alebo v Prahe. No ten vzájomný vzťah nie je o tom, že mesto nám robí službu, keď nás berie do úvahy alebo počúva. My všetci robíme obrovskú službu mestu, lebo dávame na stôl nápady, ktoré sa môžu realizovať. Toto myslenie sa musí preklopiť. V každom prípade sa primátor vyjadril jasne, a to tak, že sa mesto bude veľmi seriózne zaoberať tým, čo na ich stôl Zásahy prinesú.
.od roku 2008 spolupracujete v poradí s už tretím primátorom Bratislavy. Je pre vašu iniciatívu dôležité to, kto na tejto stoličke sedí?
Najprv sme mali malé ambície, chceli sme iba rozvíriť debatu. Teraz prichádzame so serióznymi nápadmi, ktorými chceme naozaj prakticky rozvíjať mesto. V tomto bode je rola mesta veľmi dôležitá a je ich úlohou pochopiť, že odborná verejnosť disponuje know-how a skúsenosťami, ktoré oni, zavalení organizačnými vecami, nemajú šancu kumulovať.
.teraz sa teda nachádzame v ktorej fáze?
Ôsmeho marca je deadline na prihlasovanie nápadov. Výsledkom bude profesionálne spracovaná kniha a výstava nápadov v Starej tržnici. A okrem toho sa budeme snažiť, aby sa všetky dobré nápady dostali na stôl predstaviteľom mesta, ale i filantropom, ktorí by mali o ich realizáciu záujem.
.keď človek počúva, s akým zanietením rozprávaš o meste, logická otázka znie, či by si nechcel byť hlavným architektom Bratislavy.
(Dlhé ticho.) Na post hlavného architekta mesta bude určite vypísaný konkurz. Zatiaľ robíme Mestské zásahy.
Ale nevylučuješ, že sa do konkurzu prihlásiš?
Zatiaľ to nechcem komentovať. Na to, aby sa človek do takejto funkcie pustil, musí mať vytvorené podmienky. Inak si to neviem predstaviť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.